Mincovňa Kremnica: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 95.102.37.245 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ |
|||
Riadok 12:
| Územný rozsah =
| Priemysel =
| Produkcia =
| Výnosy =
| Zisk =
| Prevádzkový príjem =
| Člen skupiny =
| Počet zamestnancov =
| Divízie =
| Dcérske spoločnosti =
| Vlastník = 100% [[Ministerstvo financií SR]]<ref name=
| Slogan spoločnosti =
| Domáca stránka = [http://www.mint.sk www.mint.sk]
Riadok 27:
}}
[[Súbor:Körmöcbánya21.JPG|thumb|Budova mincovne]]
'''Mincovňa Kremnica, štátny podnik''' je dnes štátnou slovenskou mincovňou, ktorá sídli v Kremnici. Mincovňa v Kremnici bola založená 17. novembra 1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou pridelil mestu privilégium na prevádzkovanie mincovne, ktorá už takmer sedem storočí nepretržite vyrába mincové produkty.<ref name=<ref name=onas>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.mint.sk| titul = O nás| url = http://www.mint.sk/onas.php | dátum vydania = 22.1. 2010 | dátum aktualizácie = 22.1. 2010 | dátum prístupu = 24.3.2011 | vydavateľ = Mincovňa Kremnica | miesto = Kremnica | jazyk = slovenčina }}</ref> <br>
Produkcia Mincovne Kremnica je okrem výroby mincí a medailí zameraná aj na výrobu produktov ako plakety, žetóny, odznaky, prívesky, kravatové spony, známky, štítky, vyznamenania, primátorské reťaze, rády a mnohé iné výrobky.
== História ==
Mincovňa v Kremnici bola založená [[17. novembra]] [[1328]], keď uhorský kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert z Anjou]] povýšil [[Kremnica|Kremnicu]] z osady na slobodné kráľovské mesto. Zároveň jej pridelil privilégium na prevádzkovanie mincovne.<ref name=onas></ref> V roku 2013 uplynulo už 685 rokov nepretržitej činnosti kremnickej mincovne, čo podnik radí medzi najstaršie nepretržite vyrábajúce podniky na svete.
=== Slávne dukáty ===
Zlatý vek stredovekej Kremnice počnúc Anjouovcami na uhorskom tróne sa opiera o moc a čaro kvalitných a krásnych dukátov, ktoré sa začali raziť zo zlata rýdzosti 23 karátov a 9 grénov. Boli presnými kópiami zlatých mincí mesta Florencie pod názvom florény. Za Ľudovíta I. z Anjou florentskú symboliku vystriedala symbolika domáca s uhorským svätcom svätým Ladislavom na reverze a postavou uhorského kráľa na averze. Keďže sa latinský nápis na obdobnej zlatej minci mesta Benátky končil slovami "iste ducatus", dostal tento druh mince názov dukát. Všetky kremnické dukáty sa vyznačovali vysokou a stálou rýdzosťou zlata vyššou o jeden grén oproti všetkým ostatným minciam tohto druhu v súvekej Európe, vďaka čomu sa v stredoveku považovali za najtvrdšiu menu Európy. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov.
=== Toliare v 16. storočí ===
Od roku 1553 sa v Kremnici začali pravidelne raziť veľké strieborné mince – toliare, hoci tradícia kremnických toliarových mincí siaha až do rokov 1499 - 1506, keď sa razilo sedem variantov turzovských veľkých mincí známych pod názvom guldinery alebo poltoliare. Ich razba prispela k zvýšeniu efektivity práce. Stali sa doslova symbolom kvality ručnej razby mincí.
Zložité obdobie prežila mincovňa v období protihabsburských povstaní, čo sa prejavilo razbou menej hodnotných druhov i znížením rýdzosti strieborných mincí. Napriek všetkému sa kremnická mincovňa stala jedným z najdôležitejších centier mincovníctva v habsburskej monarchii. <ref name=onas></ref>
=== Technický rozvoj a Balanciér ===
18. storočie znamenalo v kremnickom mincovníctve ďalší technický rozvoj zavedením vretenového raziaceho lisu (balanciér) technikom a medailérom švédskeho pôvodu Danielom Warouom. Podľa kremnického vzoru boli touto technikou vybavené aj mincovne vo Viedni a v Prahe. V roku 1785 boli tieto stroje zdokonalené použitím hnacieho remeňa (Prellriemmaschiene).<ref name=vyrocna11>[http://www.mint.sk/lang/annual_report_2011_sk_en.pdf Výročná správa 2011]></ref>
Roku 1867 sa po rakúsko-maďarskom vyrovnaní mincovňa dostala pod správu uhorského ministerstva financií.<ref name=onas></ref> Po zrušení mincovne v sedmohradskej Alba lulii (Karlsburg, Gyulafehérvár) roku 1871 sa kremnická mincovňa stala jediným podnikom svojho druhu na území bývalého Uhorska pod názvom Uhorská kráľovská mincovňa.<ref name=onas></ref>
Po roku 1918 a počas celého trvania spoločného štátu bola mincovňa v Kremnici jedinou československou mincovňou.
=== Mincovňa v 20. storočí ===
Mincovne sa priamo dotkli aj udalosti oboch svetových vojen. Po prvej zostali z mincovne len prázdne budovy. Aj koniec druhej svetovej vojny znamenal pre mincovňu veľké škody - nemecké komando zničilo výbušninami zariadenie celej raziarne. V oboch prípadoch sa podnik pozviechal s vypätím všetkých síl zamestnancov.<ref name=vyrocna11></ref>
Neskôr v roku 1986 sa dokončil nový závod za mestom, do ktorého sa presunula celá výroba mincí. Politický prevrat v roku 1989 a otvorenie sa svetovému trhu znamenali veľké zmeny vo vývoji kremnickej mincovne. Prípravy rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky priniesli aj ukončenie vývoja novej sústavy obehových mincí a prudký pokles stavu zamestnancov. Od októbra 1992 sa začali prípravy na razenie mincí novej korunovej meny, ktorej prvé mince sa začali raziť už 23. januára 1993 po vyhlásení Slovenskej republiky. <ref name=vyrocna11></ref>
== Mincovňa Kremnica dnes ==
V konkurencii zahraničných mincovní sa tej kremnickej podarilo preniknúť na nové zahraničné trhy (Bangladéš, India, rad juhoamerických krajín). Podarilo sa jej získať v náročných podmienkach certifikát na razbu eurových mincí, tie už boli vyrobené v novej modernej raziarni, ktorá vznikla generálnou rekonštrukciou výrobných priestorov v pôvodnej budove v historickom centre Kremnice. Razba prvých slovenských eurových mincí odštartovala 19. augusta 2009.<ref name=vyrocna11></ref>
24. februára 2011 sa Mincovňa Kremnica stala súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva. Zaradila sa tak medzi európske pamiatky, prírodné lokality a sídla, ktoré vytvárali a vytvárajú kľúčovú úlohu pri pochopení európskych dejín a súčasnej kultúry. Pri tejto príležitosti odhalila mincovňa aj pamätnú bustu zakladateľa mincovne kráľa Karola Róberta z Anjou a otvorila nové priestory raziarne medailí.<ref>[http://www.obnova.sk/node/3593 Mincovňa Kremnica súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva]</ref>
1. októbra 2014 je v Mincovni Kremnica naplánovaný štart prevádzky tlačiarne kontrolných známok na alkohol a tabak, ktorou mincovňu poveril zriaďovateľ – Ministerstvo financií Slovenskej republiky. <ref name=kremnica{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.kremnica.sk| titul = Kremnická mincovňa bude tlačiť kolky| url =>http://www.kremnica.sk/2013/08/06/kremnicka-mincovna-bude-tlacit-kolky/}} </ref>
== Výroba ==
Výroba obehových mincí je dominantnou časťou produkcie Mincovne Kremnica, ktorá okrem slovenskej meny vyrába a dodáva mince do viacerých krajín sveta. Okrem obehových mincí sa pre Národnú banku Slovenska razia aj pamätné mince v hodnote 2€ a zberateľské mince zo striebra a zlata v hodnotách 10€, 20€ a 100€. Mincovňa Kremnica sa venuje aj zákazkovej výrobe a tiež povrchovým úpravám kovov. <ref name=vyroba>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.mint.sk| titul = Výrobný program| url = http://mint.sk/vyroba.php | dátum vydania = 22.1. 2010 | dátum aktualizácie = 22.1. 2010 | dátum prístupu = 24.3.2011 | vydavateľ = Mincovňa Kremnica | miesto = Kremnica | jazyk = slovenčina }} </ref>
== Expozícia ==
Mincovňa Kremnica zriadila v roku 2006 v zrekonštruovaných priestoroch historickej budovy Mincovne z roku 1450 podnikovú predajňu MINC-ART. Súčasťou predajne je aj expozícia mincovníctva, v ktorej sa nachádza aj zachovaný súbor historických raziacich strojov značky Vulkan tvoriaci technickú historickú pamiatku nadnárodnej kategórie. Na týchto strojoch a v týchto priestoroch sa razili miliardy kusov mincí nielen pre vlastnú krajinu, ale aj pre desiatky štátov celého sveta. Okrem historických mincových strojov a zariadení majú návštevníci možnosť vidieť aj moderné raziace stroje priamo pri razbe mincí. <ref name=onas></ref>
== Referencie ==
<references />
== Externé odkazy ==
Řádek 44 ⟶ 68:
* [http://kremnica.duskova.sk/mapa/mincovna/ Stručná história Mincovne Kremnica]
* [http://www.pamiatky.sk/sk/page/kremnicka-mincovna Etiketa európskeho dedičstva]
[[Kategória:Mincovne]]
| |||