Jean-Jacques Rousseau: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Armin (diskusia | príspevky)
d →‎Zaujímavosť: opravené preklepy
preklepy
Riadok 13:
Jean Jacques Rousseau sa narodil 28. júna 1712 v [[Ženeva|Ženeve]] ako druhé dieťa Isaaca Rousseaua a Susanne Bernardovej. Rodičia z otcovej i matkinej strany boli Francúzi, ich materskou rečou bola francúzština, a tak sa aj Jean Jacques pokladal za Francúza. Jean Jacques sa právom mohol nazývať synom ľudu. Pochádzal z ľudových vrstiev spoločnosti. Issac Rousseau bol hodinársky majster, vo svete ženevských remeselníkov to bola jedna z najkvalifikovanejších a najlepšie platených profesií. Matka, Zuzana Bernardová, pochádzala z bohatej rodiny, zomrela však krátko po synovom narodení. Smrť pripravila Rousseaua rýchlo za sebou o otca i nevlastnú matku (Isaac Rousseau sa roku 1726 znovu oženil).
 
Keď mal Jean Jacques trinásť rokov, jeho poručníci (teta Suzane a strýko Bernard) ho dali na remeslo. Najprv sa učil za koncipienta, ale len čo zistili, že sa vôbec nehodí na kancelársku prácu, poslali ho do dielne rytca Ducommuna. Jean Jacques Rousseau v roku 1728 v 15-tich rokoch prestúpil na katolícku vieru, aby získal ochranu istej pani Françoise-Louise de Warens, ktorá žila v [[Annecy]]. Pani de Warens žila z francúzskej kráľovskej penzie a venovala sa samoštúdiuliteratúrysamoštúdiu literatúry a niektorých vied. Rousseau s ňou žil na jej náklady skoro štrnásť rokov (v rokoch 1728 – 1742). Hneď od prvého okamihu si ju Jean Jacques zamiloval a aj ona si obľúbila jeho. Priateľský vzťah neskôr premenil na milenecký. Rousseau ju často oslovoval „mamička“ (maman).
 
[[File:Allan Ramsay - Jean-Jacques Rousseau (1712 - 1778) - Google Art Project.jpg|left|thumb|Slávny portrét J.-J. Rousseaua v arménskom kostýme od anglického maliara Allana Ramsaya, 1766]]
V rokoch 1728 - 1731 bol na mnohých cestách. Cestoval po Savojska, ktoré v tých časoch patrilo Sardínskemu kráľovstvu, navštívil hlavné mesto Turín, v rokoch 1730 - 1731 absolvoval dlhú cestu po Švajčiarsku (Ženeva, Lausanne, Neuchâtel, Bern, Solothurn). Zo Švajčiarska sa napokon rozhodol odísť pešo do Paríža. Tam ostal len krátko a znovu sa vydal na cesty. Z Paríža sa vrátil pešo do Lyonu, potom do Savojska a do Chambéry. Ešte dlho po svojich 30-tych narodeninách viedol Rousseau potulný život, poznamenaný neúspechmi a závislosťou od pomoci druhých (najmä od žien). Skúsil viac ako trinásť zamestnaní, živil sa ako rytec, lokaj, študent v seminári, hudobník, štátny úradník, roľník, učiteľ, pokladník, odpisovač nôt, spisovateľ a osobný tajomník. V roku 1743 získal skvelé miesto ako tajomník francúzskeho veľvyslanca v [[Benátky|Benátkach]]. Pracoval uňho 11 mesiacov, ale nakoniec bol prepustený a z Benátok musel utiecť, aby nebol uväznený za morálne poklesky benátskym senátom.
 
V roku 1745 Rousseau spoznal o desať rokov mladšiu Terezu Levasseurovú, ktorá sa stala jeho stálou milenkou a žila s ním tridsať rokov až do jeho smrti. Tento vzťah s nevzdelanou a hrubou ženou vzbudtzovalvzbudzoval v dobovej spoločnosti veľké pohoršenie a Rousseauovi prieteliapriatelia mu radili, aby ho ukončil. Zdá sa však, že Rousseau týmto vzťahom akoby potvrdzoval ním umelo vytváraný pozitívny obraz cnostného muža, ktorý ostáva verný žene, ktorú pripravil o česť. Ešte väčšie pohoršenie vyvolal jeho postoj k vlastným deťom, ktoré vzišli z tohto voľného vzťahu. Údajne mali spolu päť detí, žiadne z nich však RpusseauRousseau nepomenoval, ani si neviedol údaje o dátume ich narodení. Hneď po narodení ich dával do parížskeho sirotinca, a ani neskôr sa o ne nezaujímal. Rousseau s obhajoval tým, že na ich výchovu nemá prostriedky a čas, presvedčil aj Terezu, že sa svojich detí musí vzdať, aby „zachránila svoju česť“.
[[File:Jean-Jacques ROUSSEAU au Panthéon (Lunon).jpg|thumb|Hrobka Jeana-Jacquesa Rousseaua v Panthéone]]