Mincovňa Kremnica: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Magy357 (diskusia | príspevky)
d revert opakovaného copyvio, pridane texty doslovne kopírované z odkazov referencií
Revízia 5826975 používateľa Magy357 (diskusia) bola vrátená
Riadok 12:
| Územný rozsah =
| Priemysel =
| Produkcia = 846413 550 tisícmiliónov kusov obehových mincí (20092012)<ref name=vyrocna09vyrocna12>[http://mint.sk/lang/annual_report_2012_sk_en.pdf Výročná správa 2012]></ref>
| Výnosy = 3321,484462 mil.[[Euro|€]]<ref name=vyrocna09vyrocna12></ref>
| Zisk = 4,354390 miltis.€ <br> (po zdanení)<ref name=vyrocna09vyrocna12></ref>
| Prevádzkový príjem =
| Člen skupiny =
| Počet zamestnancov = 236203 (20092012) <ref name=vyrocna09vyrocna12></ref>
| Divízie =
| Dcérske spoločnosti =
| Vlastník = 100% [[Ministerstvo financií SR]]<ref name=vyrocna09vyrocna12></ref>
| Slogan spoločnosti =
| Domáca stránka = [http://www.mint.sk www.mint.sk]
Riadok 26:
| Poznámka =
}}
[[SúborFile:Körmöcbánya21Budova Mincovne Kremnica.JPGjpg|thumb|Budova mincovneMincovne Kremnica]]
'''Mincovňa Kremnica, štátny podnik,''' je dnes štátnou slovenskou mincovňou, ktorá sídli v Kremnici. Mincovňa v Kremnici bola založená 17. novembra 1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou pridelil mestu privilégium na prevádzkovanie mincovne, ktorá už takmer sedem storočí nepretržite vyrába mincové produkty.<ref name=<ref name=onas>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.mint.sk| titul = O nás| url = http://www.mint.sk/onas.php | dátum vydania = 22.1. 2010 | dátum aktualizácie = 22.1. 2010 | dátum prístupu = 24.3.2011 | vydavateľ = Mincovňa Kremnica | miesto = Kremnica | jazyk = slovenčina }}</ref> <br>
'''Mincovňa Kremnica, štátny podnik''' (do 1995 ''Štátna mincovňa Kremnica'', do ?1988 ''Štátna mincovňa n.p.'', do ?1950 ''Štátna mincovňa v Kremnici'', predtým (?)''Československá štátna mincovňa'', predtým ''Mincovňa Republiky československej'') je [[mincovňa]] v [[Kremnica|Kremnici]], dnes štátna mincovňa Slovenska.
Produkcia Mincovne Kremnica je okrem výroby mincí a medailí zameraná aj na výrobu produktov ako plakety, žetóny, odznaky, prívesky, kravatové spony, známky, štítky, vyznamenania, primátorské reťaze, rády a mnohé iné výrobky.
 
== História ==
Je to jeden z najstarších dodnes existujúcich podnikov a najstaršia dodnes existujúca mincovňa na svete. Kremnica získala privilégium na prevádzkovanie mincovne [[17. novembra]] [[1328]] od uhorského kráľa [[Karol Róbert z Anjou|Karola Róberta z Anjou]].
Mincovňa v Kremnici bola založená [[17. novembra]] [[1328]]uhorským kráľom [[Karol I. (Uhorsko)|Karolom Róbertom z Anjou]], ktorý povýšil [[Kremnica|Kremnicu]] na slobodné kráľovské mesto a pridelil jej privilégium na prevádzkovanie mincovne.<ref name=onas></ref> V roku 2013 uplynulo už 685 rokov nepretržitej činnosti kremnickej mincovne, čo podnik radí medzi najstaršie nepretržite vyrábajúce podniky na svete.
 
=== Slávne dukáty ===
Prvé razené mince boli razené podľa vzoru mincí z Florencie a nazývali sa [[florén]]y. Neskôr sa začali volať [[dukát]]y.
Dukáty sa v stredovekej Kremnici v období Anjouovcov na uhorskom tróne razili zo zlata rýdzosti 23 karátov a 9 grénov. Boli presnými kópiami zlatých mincí mesta Florencie pod názvom florény. Za Ľudovíta I. z Anjou florentskú symboliku vystriedala symbolika domáca s uhorským svätcom svätým Ladislavom na reverze a postavou uhorského kráľa na averze. Keďže sa latinský nápis na podobnej zlatej minci z Benátok končil slovami "iste ducatus", dostal tento druh mince názov dukát.<ref name=onas></ref> Všetky kremnické dukáty sa vyznačovali vysokou a stálou rýdzosťou zlata vyššou o jeden grén oproti všetkým ostatným minciam tohto druhu v súvekej Európe, vďaka čomu sa v stredoveku považovali za najtvrdšiu menu Európy.<ref name=vyrocna11></ref> Podľa zachovaných záznamov v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov dukátov.
 
=== Toliare v 16. storočí ===
Kremnická mincovňa razí mince aj pre iné štáty sveta. V roku [[2008]] začala raziť [[slovenské euromince]].
Od roku 1553 sa v Kremnici začali pravidelne raziť veľké strieborné mince – toliare, hoci tradícia kremnických toliarových mincí siaha až do rokov 1499 - 1506, keď sa razilo sedem variantov turzovských veľkých mincí známych pod názvom guldinery alebo poltoliare. Ich razba prispela k zvýšeniu efektivity práce. <ref name=kniha>[Kremnická mincovňa 1328-1978],Kazimír, Hlinka: Kremnická mincovňa 1328-1978; vydavateľstvo Osveta 1978.</ref>
Obdobie protihabsburských povstaní sa odrazilo aj na chode mincovne, najmä na razbe mincí. Napriek tomuto poklesu hodnoty spracovania mincí sa kremnická mincovňa stala jedným z najdôležitejších centier mincovníctva v habsburskej monarchii. <ref name=onas></ref>
 
=== Technický rozvoj a Balanciér ===
24. [[február]]a [[2011]] sa mincovňa stala súčasťou [[Európske dedičstvo|Európskeho dedičstva]].<ref>[http://www.obnova.sk/node/3593 Mincovňa Kremnica súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva]</ref>
V 18. storočí kremnická mincovňa zaviedla slávny vretenový raziaci lis - balanciér. Mincovne vo Viedni a v Prahe boli týmto strojom vybavené podľa vzoru kremnickej mincovne. V roku 1785 boli vretenové raziace lisy zdokonalené pomocou hnacieho remeňa (Prellriemmaschiene).
Od roku 1918 až do konca trvania spoločného štátu bola mincovňa v Kremnici jedinou československou mincovňou. .<ref name=vyrocna11>[http://www.mint.sk/lang/annual_report_2011_sk_en.pdf Výročná správa 2011]></ref>
 
=== Mincovňa v 20. storočí ===
Obe svetové vojny v 20. storočí sa priamo dotkli prevádzky aj majetku mincovne. Po prvej svetovej vojne zostali z mincovne len vyprázdnené budovy, koniec druhej svetovej vojny tiež priniesol veľké škody - nemecké komando zničilo výbušninami zariadenie celej raziarne. V oboch prípadoch sa podnik podarilo zachrániť.<ref name=vyrocna11></ref>
V roku 1986 skončili práce na novom závode za mestom, do ktorého sa presunula celá výroba mincí. Od októbra 1992 sa začali prípravy na razenie mincí novej korunovej meny, ktorých razba odštartovala už 23. januára 1993 po vyhlásení Slovenskej republiky. <ref name=vyrocna11></ref>
[[File:Socha Karola Róberta z Anjou.jpg|thumb|Socha Karola Róberta z Anjou]]
== Mincovňa Kremnica dnes ==
Napriek veľkej konkurencii zahraničných mincovní sa tej kremnickej podarilo preniknúť na medzinárodné trhy (Bangladéš, India, rad juhoamerických krajín). V 21. storočí Mincovňa Kremnica získala certifikát na razbu eurových mincí, tie už boli vyrobené v novej raziarni, ktorá vznikla kompletnou rekonštrukciou výrobných priestorov v pôvodnej budove v historickom centre Kremnice. Razba prvých slovenských eurových mincí začala 19. augusta 2009.<ref name=vyrocna11></ref>
24. februára 2011 sa Mincovňa Kremnica začlenila do Európskeho kultúrneho dedičstva. Stala sa tak súčasťou európskych pamiatok, prírodných lokalít a sídiel, ktoré si svojim významom zaslúžia medzinárodnú ochranu. Mincovňa Kremnica pri príležitosti zaradenia do Európskeho kultúrneho dedičstva odhalila pamätnú bustu zakladateľa mincovne kráľa Karola Róberta z Anjou. Boli tiež otvorené nové priestory raziarne medailí.<ref>[http://www.obnova.sk/node/3593 Mincovňa Kremnica súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva]</ref>
1. októbra 2014 je v Mincovni Kremnica naplánovaný štart prevádzky tlačiarne kontrolných známok na alkohol a tabak, ktorou mincovňu poveril zriaďovateľ – Ministerstvo financií Slovenskej republiky. <ref name=kremnica{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.kremnica.sk| titul = Kremnická mincovňa bude tlačiť kolky| url =>http://www.kremnica.sk/2013/08/06/kremnicka-mincovna-bude-tlacit-kolky/}} </ref>
[[File:Euromince.jpg|thumb|Euromince]]
 
== Výroba ==
Výroba obehových mincí je dominantnou časťou produkcie Mincovne Kremnica, ktorá okrem slovenskej meny vyrába a dodáva mince do viacerých krajín sveta. Okrem obehových mincí sa pre Národnú banku Slovenska razia aj pamätné mince v hodnote 2€ a zberateľské mince zo striebra a zlata v hodnotách 10€, 20€ a 100€. Mincovňa Kremnica sa venuje aj zákazkovej výrobe a tiež povrchovým úpravám kovov. <ref name=vyroba>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.mint.sk| titul = Výrobný program| url = http://mint.sk/vyroba.php | dátum vydania = 22.1. 2010 | dátum aktualizácie = 22.1. 2010 | dátum prístupu = 24.3.2011 | vydavateľ = Mincovňa Kremnica | miesto = Kremnica | jazyk = slovenčina }} </ref>
 
== Expozícia ==
Mincovňa Kremnica v roku 2006 zriadila podnikovú predajňu MINC-ART. Tá sa nachádza v zrekonštruovaných priestoroch z roku 1450. Súčasťou predajne je aj expozícia, v ktorej sa okrem iného nachádza aj zachovaný súbor historických raziacich strojov značky Vulkan. Tieto stroje tvoria technickú historickú pamiatku nadnárodnej kategórie. Okrem historických mincových strojov a zariadení majú návštevníci možnosť vidieť aj moderné raziace stroje priamo pri razbe mincí. <ref name=onas></ref>
[[File:Balancier.jpg|thumb|Balancier]]
 
== Referencie ==
<references />
{{referencie}}
 
== Externé odkazy ==
Řádek 44 ⟶ 68:
* [http://kremnica.duskova.sk/mapa/mincovna/ Stručná história Mincovne Kremnica]
* [http://www.pamiatky.sk/sk/page/kremnicka-mincovna Etiketa európskeho dedičstva]
 
{{Dejepisný výhonok}}
 
[[Kategória:Mincovne]]