Karol Adler: Rozdiel medzi revíziami

Pôsobil ako [[zubný technik]] v [[Levoča|Levoči]] ale aj v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]] a [[Poprad]]e. Od vzniku [[prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republiky]] sa angažoval v protifašistickom odboji. V roku [[1944]], keď prevzal moc revolučný národný výbor, utvorila sa milícia, ktorá pod vedením Karola Adlera zaistila exponovaných fašistov. Keď sa v druhej polovici októbra [[1944]] začal mohutný nástup nemeckých jednotiek na všetkých úsekoch frontu, došlo k bojom aj v priestore [[Dobšiná|Dobšinej]]. Nepriateľské jednotky ju obsadili a povstalci ustúpili do hôr. Karol Adler sa stal organizátorom a vedúcim činiteľom [[Partizánska brigáda kapitána Nálepku|partizánskej brigády kapitána Nálepku]]. Koncom roku [[1944]] sa v okolí Dobšinej vyskytovala [[partizánska brigáda Rákosi]]. Do jej stavu patrila aj jednotka Karola Adlera. Po smrti [[Zoltán Grubics|Zoltána Grubicsa]] sa práve on stal veliteľom [[partizánska skupina Sándor Petőfi|partizánskej skupiny Sándor Petőfi]]. Partizáni sa však v polovici decembra [[1944]] dostali do zovretia nemeckými vojskami. Adlerova jednotka sa preto pokúsila uniknúť v oblasti [[Vyšná Slaná|Vyšnej Slanej]] a [[Rejdová|Rejdovej]]. Nemecké vojská ich však obkľúčili a postupne zlikvidovali. [[10. december|10. decembra]] [[1944]] ho zajali po ťažkých bojoch vo [[Vyšná Slaná|Vyšnej Slanej]] a následne ho odovzdali [[Gestapo|Gestapu]]. Po surovom mučení bol [[20. december|20. decembra]] [[1944]] obesený na námestí v Dobšinej. Pri vyšetrovaní sa Karol Adler správal hrdinsky a pred popravou údajne povedal: „Ja umieram, ale vás je veľa.“ Zvyšok jeho partizánskej jednotky, ktorý sa vyhol zničeniu pod vedením [[Jozef Fábry|Jozefa Fábryho]] bojoval ďalej. a ine