Michal Lipsicz: Rozdiel medzi revíziami

'''Michal Lipsicz''' (* [[19. september]] [[1703]], [[Mosonmagyaróvár]], Maďarsko – † [[23. august]] [[1766]], [[Győr]], Maďarsko) bol maďarský filozof a matematik.▼

Narodil sa v Mosonmagyaróvári. Do jezuitskej rehole vstúpil v r. [[1720]], vysokoškolské štúdiá absolvoval vo Viedni a Grazi, získal doktorát filozofie i teológie. Spočiatku vyučoval na gymnáziách v Győri a Kluži, potom bol profesorom na univerzite v Košiciach ( [[1737]]– [[1741]]), resp. v Trnave ( [[1742]]– [[1745]], [[1748]]– [[1749]]), prednášal matematiku, fyziku, filozofiu a teológiu. Neskôr sa venoval najmä výuke teológie na rôznych jezuitských školách (Eger, Budín, Záhreb, Šopron, Győr) a bol kazateľom v Šoproni. Zomrel ako prefekt a riaditeľ konviktu v Győri. ▼

Publikačne najplodnejšie bolo jeho pôsobenie v Košiciach, vtedy vydal svoju algebru – prvú učebnicu tohto predmetu na Slovensku aj v Uhorsku (Košice [[1738]]), filozoficko-fyzikálnu rozpravu Statica… a ďalšiu astronomicko-kozmologickú prácu. Bol prvým autorom u nás, ktorý na pôde neoscholastiky sa venoval aj Descartesovmu a Newtonovmu učeniu. Kým v otázkach kinematiky, zväčša aj dynamiky sa prikláňal k Newtonovi, gravitáciu vysvetľoval v súlade s Descartesom ako tlak čiastočiek éteru. V svojej astronomickej práci už jednoznačne zamieta Ptolemaiov systém, Kopernikov však prijíma len ako hypotézu a prikláňa sa ku „kompromisu“ Tycha Braheho. ▼