Mincovňa Kremnica: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d revert na verziu bez copyvio textov
rozšírenie, obrázok
Riadok 5:
| Odvetvie = [[Mincovňa|razba mincí]]
| Založená = 1328<ref name=onas>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.mint.sk| titul = O nás| url = http://www.mint.sk/onas.php | dátum vydania = 22.1. 2010 | dátum aktualizácie = 22.1. 2010 | dátum prístupu = 24.3.2011 | vydavateľ = Mincovňa Kremnica | miesto = Kremnica | jazyk = slovenčina }} </ref> <br> 1988 <br> (v súčasnej podobe)<ref name=vyrocna09>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.mint.sk| titul = Výročná správa 2009| url = http://www.mint.sk/lang/annual_report_2009_sk.pdf | dátum vydania = máj 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.3.2011 | vydavateľ = Mincovňa Kremnica | miesto = Kremnica | jazyk = slovenčina }} </ref>
| Zakladateľ = Karol Róbert z Anjou 1328, Federálne ministerstvo hutníctva, strojárstva a elektrotechniky ČSSR 1988. <ref name=vyrocna09></ref>
| Sídlo = Kremnica
| Štát sídla = Slovensko
Riadok 12:
| Územný rozsah =
| Priemysel =
| Produkcia = 413 mil. kusov obehových mincí (2012)<ref name=vyrocna12>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.mint.sk| titul = Výročná správa 2012| url = http://mint.sk/lang/annual_report_2012_sk_en.pdf | dátum vydania = máj 2013 | dátum aktualizácie = | vydavateľ = Mincovňa Kremnica | miesto = Kremnica | jazyk = slovenčina }} </ref>
| Produkcia = 846 550 tisíc kusov obehových mincí (2009)<ref name=vyrocna09></ref>
| Výnosy = 33,48421 mil462 tis.[[Euro|€]]<ref name=vyrocna09vyrocna12></ref>
| Zisk = 4,354390 miltis.€ <br> (po zdanení)<ref name=vyrocna09vyrocna12></ref>
| Prevádzkový príjem =
| Člen skupiny =
| Počet zamestnancov = 236203 (20092012) <ref name=vyrocna09vyrocna12></ref>
| Divízie =
| Dcérske spoločnosti =
Riadok 26:
| Poznámka =
}}
[[SúborFile:Körmöcbánya21Budova Mincovne Kremnica.JPGjpg|thumb|Budova mincovneMincovne Kremnica]]
'''Mincovňa Kremnica''', štátny podnik, je dnes štátnou slovenskou mincovňou, ktorá sídli v Kremnici. 17. novembra 1328 kráľ Karol Róbert z Anjou založil kremnickú mincovňu tak, že povýšil mesto Kremnica z osady na mesto a udelil mu privilégium na prevádzku mincovne.<ref name=onas></ref> Mincovňa v Kremnici už takmer sedem storočí nepretržite vyrába mincové produkty.
'''Mincovňa Kremnica, štátny podnik''' (do 1995 ''Štátna mincovňa Kremnica'', do ?1988 ''Štátna mincovňa n.p.'', do ?1950 ''Štátna mincovňa v Kremnici'', predtým (?)''Československá štátna mincovňa'', predtým ''Mincovňa Republiky československej'') je [[mincovňa]] v [[Kremnica|Kremnici]], dnes štátna mincovňa Slovenska.
Produkcia Mincovne Kremnica je okrem výroby mincí a medailí zameraná aj na výrobu produktov ako plakety, žetóny, odznaky, vyznamenania, primátorské reťaze, rády a mnoho ďalších výrobkov.<ref name=onas></ref>
 
== História ==
Je to jeden z najstarších dodnes existujúcich podnikov a najstaršia dodnes existujúca mincovňa na svete. Kremnica získala privilégium na prevádzkovanie mincovne [[17. novembra]] [[1328]] od uhorského kráľa [[Karol Róbert z Anjou|Karola Róberta z Anjou]].
V roku 2013 uplynulo už 685 rokov nepretržitej činnosti kremnickej mincovne, čo podnik radí medzi najstaršie neustále vyrábajúce podniky na svete. Mincovňa v Kremnici bola založená 17. novembra 1328 uhorským panovníkom Karolom Róbertom z Anjou.<ref name=onas></ref>
 
==== Slávne dukáty ====
Prvé razené mince boli razené podľa vzoru mincí z Florencie a nazývali sa [[florén]]y. Neskôr sa začali volať [[dukát]]y.
Dukáty sa v stredovekej Kremnici v období Anjouovcov na uhorskom tróne razili zo zlata rýdzosti 23 karátov a 9 grénov. Boli presnými kópiami zlatých mincí mesta Florencie pod názvom florény.<ref name=vyrocna11>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.mint.sk| titul = Výročná správa 2011| url = http://mint.sk/lang/annual_report_2011_sk_en.pdf | dátum vydania = máj 2012 | dátum aktualizácie = | vydavateľ = Mincovňa Kremnica | miesto = Kremnica | jazyk = slovenčina }} </ref> Za Ľudovíta I. z Anjou florentskú symboliku vystriedala symbolika domáca s uhorským svätcom svätým Ladislavom na reverze a postavou uhorského kráľa na averze. Latinský nápis na podobnej zlatej benátskej minci sa končil slovami "iste ducatus", tento druh mince tak dostal názov dukát.<ref name=onas></ref> Všetky kremnické dukáty sa vyznačovali vysokou a stálou rýdzosťou zlata vyššou o jeden grén oproti všetkým ostatným minciam tohto druhu v súvekej Európe, vďaka čomu sa v stredoveku považovali za najtvrdšiu menu Európy. Existujúce záznamy hovoria, že v Kremnici bolo vyrazených až 21,5 milióna kusov dukátov.<ref name=onas></ref>
 
==== Toliare v 16. storočí ====
Kremnická mincovňa razí mince aj pre iné štáty sveta. V roku [[2008]] začala raziť [[slovenské euromince]].
Od roku 1553 sa v Kremnici začali pravidelne raziť veľké strieborné mince – toliare, hoci tradícia kremnických toliarových mincí siaha až do rokov 1499 - 1506, keď sa razilo sedem variantov turzovských veľkých mincí známych pod názvom guldinery alebo poltoliare.
Obdobie protihabsburských povstaní sa odrazilo aj na chode mincovne, najmä na razbe mincí. Napriek všetkému sa kremnická mincovňa stala jedným z najdôležitejších centier mincovníctva v habsburskej monarchii.<ref name=vyrocna11></ref>
[[File:Balancier.jpg|thumb|Balancier]]
==== Balanciér ====
V 18. storočí kremnická mincovňa zaviedla slávny vretenový raziaci lis - balanciér. Mincovne v Prahe a vo Viedni boli takisto vybavené týmto strojom podľa vzoru kremnickej mincovne.<ref name=onas></ref> V roku 1785 boli vretenové raziace lisy zdokonalené použitím hnacieho remeňa (Prellriemmaschiene).
Od roku 1918 bola mincovňa v Kremnici jedinou československou mincovňou. Tento stav zotrval počas celého trvania spoločného štátu.<ref name=vyrocna11></ref>
 
==== Mincovňa v 20. storočí ====
24. [[február]]a [[2011]] sa mincovňa stala súčasťou [[Európske dedičstvo|Európskeho dedičstva]].<ref>[http://www.obnova.sk/node/3593 Mincovňa Kremnica súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva]</ref>
Obe svetové vojny v 20. storočí sa priamo dotkli prevádzky aj majetku mincovne. Po prvej svetovej vojne z mincovne odviezli všetky stroje, zostali len prázdne budovy. Na konci druhej svetovej vojny bola zasiahnutá celá raziareň. V oboch prípadoch sa podnik podarilo zachrániť.
V roku 1986 skončili práce na novom závode za mestom, do ktorého sa presunula celá výroba mincí. Od októbra 1992 sa začali prípravy na razenie mincí novej korunovej meny, ktorých razba odštartovala už 23. januára 1993 po vyhlásení Slovenskej republiky.<ref name=vyrocna11></ref>
[[File:Socha Karola Róberta z Anjou.jpg|thumb|Socha Karola Róberta z Anjou]]
== Mincovňa Kremnica dnes ==
Kremnickej mincovni sa po roku 1989 podarilo preniknúť na nové zahraničné trhy (Bangladéš, India, rad juhoamerických krajín). V 21. storočí Mincovňa Kremnica získala certifikát na razbu eurových mincí. Tieto mince boli razené v priestoroch novej raziarne, ktorá vznikla po kompletnej rekonštrukcii budovy priamo v centre Kremnice. Razba prvých slovenských eurových mincí začala 19. augusta 2008.<ref name=onas></ref>
24. [[február]]afebruára [[2011]] sa mincovňaMincovňa stalaKremnica súčasťouzaradila [[Európskemedzi pamiatky dedičstvo|Európskeho kultúrneho dedičstva]], ktoré si svojou hodnotou a svojím významom vyslúžili nadnárodnú ochranu.<ref>[http://www.obnova.sk/node/3593 Mincovňa Kremnica súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva]</ref>
1. októbra 2014 je v Mincovni Kremnica naplánovaný štart prevádzky tlačiarne kontrolných známok na alkohol a tabak, ktorou mincovňu poveril zriaďovateľ – Ministerstvo financií Slovenskej republiky.<ref>[http://www.kremnica.sk/2013/08/06/kremnicka-mincovna-bude-tlacit-kolky/]</ref>
[[File:Euromince.jpg|thumb|Euromince]]
== Výroba ==
Výroba obehových mincí je dominantnou časťou produkcie Mincovne Kremnica, ktorá okrem slovenskej meny vyrába a dodáva mince do viacerých krajín sveta. Okrem obehových mincí sa pre Národnú banku Slovenska razia aj pamätné mince v hodnote 2€ a zberateľské mince zo striebra a zlata v hodnotách 10€, 20€ a 100€. Mincovňa Kremnica sa venuje aj zákazkovej výrobe a tiež povrchovým úpravám kovov.<ref name=vyroba>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.mint.sk| titul = Výrobný program| url = http://mint.sk/vyroba.php | dátum vydania = 22.1. 2010 | dátum aktualizácie = 22.1. 2010| vydavateľ = Mincovňa Kremnica | miesto = Kremnica | jazyk = slovenčina }} </ref>
 
== Expozícia ==
V roku 2006 prešli historické budovy Mincovne Kremnica z roku 1450 generálnou rekonštrukciou. V týchto priestoroch bola zriadená podniková predajňa MINC-ART, súčasťou ktorej je aj expozícia mincovníctva. Okrem iného sa tu nachádzajú zachované historické raziace stroje značky Vulkan. Okrem historických mincových strojov a zariadení majú návštevníci možnosť vidieť aj moderné raziace stroje priamo pri razbe mincí.<ref name=onas></ref>
 
== Referencie ==