Mincovňa Kremnica: Rozdiel medzi revíziami

== HistóriaDejiny ==

V roku 2013 uplynulo už 685 rokov nepretržitej činnosti kremnickej mincovne, čo podnik radí medzi najstaršie neustále vyrábajúce podniky na svete. MincovňaMincovňu v Kremnici bola založenázaložil 17. novembra [[1328]] uhorskýmuhorský panovníkompanovník Karolom[[Karol RóbertomI. z(Uhorsko)|Karol AnjouI.]]<ref name=onas></ref>

Dukáty sa v stredovekej Kremnici v období Anjouovcov na uhorskom tróne razili zo zlata rýdzosti 23 karátov[[karát]]ov a 9 grénov. Boli presnými kópiami zlatých mincí mesta Florencie pod názvom florény.<ref name=vyrocna11>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.mint.sk| titul = Výročná správa 2011| url = http://mint.sk/lang/annual_report_2011_sk_en.pdf | dátum vydania = máj 2012 | dátum aktualizácie = | vydavateľ = Mincovňa Kremnica | miesto = Kremnica | jazyk = slovenčina }} </ref> Za Ľudovíta[[Ľudovít I. z Anjou(Uhorsko)|Ľudovíta I.]] florentskú symboliku vystriedala symbolika domáca s uhorským svätcom svätým Ladislavom na reverze a postavou uhorského kráľa na averze. Latinský nápis na podobnej zlatej benátskej minci sa končil slovami "iste ducatus", tento druh mince tak dostal názov dukát.<ref name=onas></ref> Všetky kremnické dukáty sa vyznačovali vysokou a stálou rýdzosťou zlata vyššou o jeden grén oproti všetkým ostatným minciam tohto druhu v súvekej Európe, vďaka čomu sa v stredoveku považovali za najtvrdšiu menu Európy. Existujúce záznamy hovoria, že v Kremnici bolo vyrazených až 21,5 milióna kusov dukátov.<ref name=onas></ref>

Od roku [[1553]] sa v Kremnici začali pravidelne raziť veľké strieborné mince – toliare, hoci tradícia kremnických toliarových mincí siaha až do rokov [[1499 ]] - [[1506,]] keďkedy sa razilorazili sedem variantov turzovských veľkých mincí známych pod názvom guldinery, alebo poltoliare.

V 18. storočí kremnická mincovňa zaviedla slávny vretenový raziaci lis - balanciér. Mincovne v Prahe a vo Viedni boli takisto vybavené týmto strojom podľa vzoru kremnickej mincovne.<ref name=onas></ref> V roku [[1785]] boli vretenové raziace lisy zdokonalené použitím hnacieho remeňa (Prellriemmaschiene).

Obe svetové vojny v 20. storočí sa priamo dotkli prevádzky aj majetku mincovne. Po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] z mincovne odviezli všetky stroje, zostali len prázdne budovy. Na konci [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola zasiahnutá celá raziareň. V oboch prípadoch sa podnik podarilo zachrániť.

V roku [[1986]] skončili práce na novom závode za mestom, do ktorého sa presunula celá výroba mincí. Od októbra [[1992 sa]] začali prípravy na razenie mincí novej korunovej meny, ktorých razba odštartovala už 23. januára [[1993]] po vyhlásení Slovenskej republiky.<ref name=vyrocna11></ref>