Wikipédia

Mincovňa Kremnica: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Magy357 (diskusia | príspevky)
4 410 editací
d wikilinky
úpr.
Riadok 27:
}}
[[File:Budova Mincovne Kremnica.jpg|thumb|Budova Mincovne Kremnica]]
'''Mincovňa Kremnica''', štátny podnik, je dnesslovenská štátnouštátna slovenskoumincovňa mincovňou, ktorá sídlisídliaca v [[Kremnica|Kremnici]]. [[17. novembra]] [[1328]] ju založil kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert z AnjouI.]] založil kremnickú mincovňu tak, že povýšil mesto Kremnica z osady na mesto a udelil mu privilégium na prevádzku mincovne.<ref name=onas></ref> Mincovňa v Kremnici už takmer sedem storočí nepretržite vyrába [[minca|mincové]] produkty.
Produkcia Mincovne Kremnica je okrem výroby mincí a [[medaila|medailí]] zameraná aj na výrobu produktov ako plakety, žetóny, odznaky, [[vyznamenanie|vyznamenania]], primátorské reťaze, [[Rad (vyznamenanie)|rady]] a mnoho ďalších výrobkov.<ref name=onas></ref>
 
== HistóriaDejiny ==
V roku [[2013]] uplynulo už 685 rokov nepretržitej činnosti kremnickej mincovne, čo podnik radí medzi najstaršie neustále vyrábajúce podniky na svete. Mincovňa v Kremnici bola založená 17. novembra 1328 [[Uhorsko|uhorským]] panovníkom Karolom Róbertom z Anjou.<ref name=onas></ref>
 
==== Slávne dukáty ====
[[Dukát]]y sa v stredovekej Kremnici v období Anjouovcov na uhorskom tróne razili zo zlata rýdzosti 23 [[Karát (rýdzosť)|karátov]] a 9 grénov. Boli presnými kópiami [[Zlato|zlatých]] mincí mesta [[Florencia|Florencie]] pod názvom florény.<ref name=vyrocna11>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.mint.sk| titul = Výročná správa 2011| url = http://mint.sk/lang/annual_report_2011_sk_en.pdf | dátum vydania = máj 2012 | dátum aktualizácie = | vydavateľ = Mincovňa Kremnica | miesto = Kremnica | jazyk = slovenčina }} </ref> Za [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I. z Anjou]] florentskú symboliku vystriedala symbolika domáca s uhorským svätcom svätým Ladislavom na reverze a postavou uhorského kráľa na averze. [[Latinčina|Latinský]] nápis na podobnej zlatej [[BenátkyBenátska republika|benátskej]] minci sa končil slovami "iste ducatus", tento druh mince tak dostal názov dukát.<ref name=onas></ref> Všetky kremnické dukáty sa vyznačovali vysokou a stálou rýdzosťou zlata vyššou o jeden grén oproti všetkým ostatným minciam tohto druhu v súvekej [[Európa|Európe]], vďaka čomu sa v [[stredovek]]u považovali za najtvrdšiu [[Peňažná sústava (jedna ekonomika)|menu]] Európy. Existujúce záznamy hovoria, že v Kremnici bolo vyrazených až 21,5 milióna kusov dukátov.<ref name=onas></ref>
 
==== Toliare v 16. storočí ====
Od roku [[1553]] sa v Kremnici začali pravidelne raziť veľké [[Striebro|strieborné]] mince – [[Toliar (historická minca)|toliare]], hoci tradícia kremnických toliarových mincí siaha až do rokov [[1499]]{{ --}} [[1506]], keď sakedy razilorazili sedem variantov turzovských veľkých mincí známych pod názvom guldinery, alebo poltoliare.
Obdobie [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských povstaní]] sa odrazilo aj na chode mincovne, najmä na razbe mincí. Napriek všetkému sa kremnická mincovňa stala jedným z najdôležitejších centier mincovníctva v habsburskej monarchii.<ref name=vyrocna11></ref>
 
==== Balanciér ====
[[File:Balancier.jpg|thumb|Balancier]]
V [[18. storočí]] kremnická mincovňa zaviedla slávny vretenový raziaci [[Kovanie|lis]] - balanciér. Mincovne v [[Praha|Prahe]] a vo [[Viedeň|Viedni]] boli takisto vybavené týmto strojom podľa vzoru kremnickej mincovne.<ref name=onas></ref> V roku [[1785]] boli vretenové raziace lisy zdokonalené použitím hnacieho remeňa (Prellriemmaschiene).
Od roku [[1918]] bola mincovňa v Kremnici jedinou česko-slovenskou mincovňou. Tento stav zotrval počas celého trvania spoločného štátu.<ref name=vyrocna11></ref>▼
 
==== Mincovňa v 20. storočí ====
▲Od roku [[1918]] bola mincovňa v Kremnici jedinou česko-slovenskou mincovňou. Tento stav zotrval počas celého trvania spoločného štátu.<ref name=vyrocna11></ref><br />
Obe svetové vojny v [[20. storočí]] sa priamo dotkli prevádzky aj majetku mincovne. Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] z mincovne odviezli všetky stroje, zostali len prázdne budovy. Na konci [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola zasiahnutá celá raziareň. V oboch prípadoch sa podnik podarilo zachrániť.
V roku [[1986]] skončili práce na novom závode za mestom, do ktorého sa presunula celá výroba mincí. Od októbra [[1992]] sa začali prípravy na razenie mincí novej [[Koruna slovenská|korunovej meny]], ktorých razba odštartovala už [[23. januára]] [[1993]] po vyhlásení [[Slovenská republika|Slovenskej republiky]].<ref name=vyrocna11></ref>
 
== Mincovňa Kremnica dnes ==
[[File:Socha Karola Róberta z Anjou.jpg|thumb|Socha Karola Róberta z AnjouI.]]
Kremnickej mincovni sa po roku [[1989]] podarilo preniknúť na nové zahraničné trhy ([[Bangladéš]], [[India]], rad [[Južná Amerika|juhoamerických]] krajín). V [[21. storočí]] Mincovňa Kremnica získala [[certifikát]] na razbu [[Eurominca|eurových mincí]]. Tieto mince boli razené v priestoroch novej raziarne, ktorá vznikla po kompletnej rekonštrukcii budovy priamo v centre Kremnice. Razba prvých slovenských eurových mincí začala [[19. augusta]] [[2008]].<ref name=onas></ref>
[[24. februára]] [[2011]] sa Mincovňa Kremnica zaradila medzi pamiatky [[Európske dedičstvo|Európskeho kultúrneho dedičstva]], ktoré si svojou hodnotou a svojím významom vyslúžili nadnárodnú ochranu.<ref>[http://www.obnova.sk/node/3593 Mincovňa Kremnica súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva]</ref>
Riadok 60:
 
== Expozícia ==
V roku [[2006]] prešli historické budovy Mincovne Kremnica z roku [[1450]] generálnou rekonštrukciou. V týchto priestoroch bola zriadená podniková predajňa MINC-ART, súčasťou ktorej súčasťou je aj expozícia mincovníctva. Okrem iného sa tu nachádzajú zachované historické raziace stroje značky Vulkan. Okrem historických mincových strojov a zariadení majú návštevníci možnosť vidieť aj moderné raziace stroje priamo pri razbe mincí.<ref name=onas></ref>
 
== Referencie ==
Riadok 66:
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.mint.sk Oficiálna stránka Mincovne Kremnica]
* [http://kremnica.duskova.sk/mapa/mincovna/ Stručná história Mincovne Kremnica]
* [http://www.pamiatky.sk/sk/page/kremnicka-mincovna Etiketa európskeho dedičstva]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Mincovňa_Kremnica“