Juan Carlos I.: Rozdiel medzi revíziami

V roku [[1947]], za vlády [[Francisco Franco|Franca]] bola v Španielsku formálne obnovená [[monarchia]], ale jej právoplatnému predstaviteľovi nebolo dovolené nastúpiť na trón. Roku [[1969]] bol však princ Ján Karol určený za Francovho posmrtného nástupcu a [[22. november|22. novembra]] [[1975]], dva dni po smrti diktátora Franca, bol princ Ján Karol vyhlásený za kráľa podľa vôle Franca o nástupnictve po jeho smrti. Po nástupe na trón úspešne doviedol krajinu na cestu zmeny z diktatúry na [[parlamentná monarchia|parlamentnú monarchiu]] a [[demokracia|demokraciu]]. Ako dedič kráľovskej rodiny z Neapola užíva titul kráľ Jeruzalemský. Ján Karol je potomkom britskej kráľovnej Viktórie, Ludovíta XIV. Francúzskeho, rímsko-nemeckého cisára Karola V., talianskych kráľov, atď.

 

Ján Karol I. na začiatku svojej vlády schválil novú Ústavu Španielska, ktorá zamedzuje kráľovi účasť v politickom živote, čím sa zo Španielska stala právne konštitučná monarchia západného typu, ale mu priznáva dedičný nárok na španielsky trón. Popri privilégiách, ktoré mu priznáva ústava a zákony, je jeho hlavnou úlohou strážiť jednotu a stability krajiny a moderovať chod štátnych inštitúcií. Je hlavný veliteľom ozbrojených síl (po španielsky ''Capitán General de los Éjercitos'') a predsedá celému radu inštitúcií (vedeckých, právnych, vzdelávacích) známych ako ''Las Reales Academias.''