Unter den Linden: Rozdiel medzi revíziami

| Názov=UNTERUnter<br><small>den</small><br>LINDEN Linden

| Popis=Pohľad na ulicu Unter den Linden

'''Unter den Linden''' ("pod lipami") je [[bulvár]]známa široká ulica lemovaná významnými budovami v [[Berlín|Berlínskejberlínskej mestkej časti]] [[Mitte]]. Je pomenovanýpomenovaná podľa [[Lipa|lipových stromov]], ktoré lemujú trávnatý chodník uprostredv strede dvoch dopravných pásovpruhov.

Ulica Unter den Linden sa tiahnerozprestiera východo-západne od miesta bývalého kráľovského paláca [[Stadtschloss]] v parku [[Lustgarten]], od miesta kde bývalstál zdemolovaný [[Palast der Republik]], kuk námestiu [[Pariser Platz]] a [[Brandenburská brána|Brandenburskej bráne]]. Na východe bulvárulica križujekríži rieku [[Spree]] pri [[Berlínsky Dómdóm|Berlínskom Dómedóme]] a odtiaľ pokračuje ďalej ako [[Karl-Liebknecht-Straße]]. Na západe pokračuje za Brandenburskou bránou ako ulica [[Straße des 17. Juni]]. Hlavné severo-južné ulice križujúce ulicu Unter den Linden sú ulica [[Friedrichstraße]] a ulica [[WilhelmstrasseWilhelmstraße]].

Ulica Unter den Linden sa v srdci historickej časti Berlína vyvinulvyvinula z konskej cestičky vytvorenej [[Kurfirst]]om Johnom Georgeom Brandenburským v 16-tom. storočí na to, aby sa mohol dostať ku svojim lovištiam v [[Tiergarten]]. Bola nahradená bulváromalejou lipových stromov vysadených v roku 1647 od mestského paláca ku bráne do mesta, na nariadenie “Veľkého Kurfirsta” Frederika Viliama I. Brandenburského. Kým západná časť bulváruulice si zachovala svoj charakter, oblasť okolo dnešného námestia [[Bebelplatz]] bola v dôsledku [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] integrovaná do opevnenia Berlína, čo je viditeľné dodnes, keďže sa tu nenachádzajú žiadne stromy.

Do 19-ho. storočia, ako Berlínsa rástolmesto a rozširoval sarozširovalo na západ, sa ulica Unter den Linden stalstala najznámejšou a najväčšou berlínskou ulicou v Berlíne. V roku 1851 bola v centrálnom pásepruhu vztýčená známa jazdecká socha kráľa [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II. Veľkého]], navrhnutá Christianom Danielom Rauchom. Počas budovania Severosevero-južného tunela pre [[Berlínska rýchlodráha|Berlínsku rýchlodráhu]] v rokoch 1934–35 bola väčšina líp vyťatásťatá a počas posledných dní [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli zostávajúce stromy zničené alebo vyťatésťaté na kúrenie. Nemecké velenie počas [[bitka o Berlín|bitky o Berlín]] využívalo po strate okolitých letísk ulicu ako provizórnu pristávaciu dráhu. Dnešné lipy boli vysadené v päťdesiatych rokoch 20. storočia a sú ovplyvňovanéovplyvnené znečistením ovzdušia ako aja kontamináciou pôdy.

Od roku 1937, sa číslovanie začína od mostu ''Schlossbrücke'' (Palácovýspájajúci most), spájajúculicu Unter den Linden s parkom Lustgarten a [[Ostrov múzeí|Ostrovom múzeí]]. Sporná replikaReplika [[Alte Kommandantur]] je číslo 1,. oprotiOproti jesa nachádza číslo 2 dom [[Zeughaus]] arzenál, najstaršia budova na ulici Unter den Linden, postavená medzi 1695 a 1706, dnes tusídlo sídliNemeckého ''[[Nemeckéhistorického Historickémúzea. Múzeum]]''Ďalšie (čislobudovy, 2).ktoré Budovystoja pozdĺž ulice zahŕňajú (z východu na západ) Kronprinzenpalais (bývalý palácsú [[Hohenzollernovci|HohenzollernovskýchKronprinzenpalais]] korunných princov, (číslo 3), vojnovýa pamätník [[Neue Wache]] postavený v 1817 (číslo 4), považovaný za vrcholné dielo [[Karl Friedrich Schinkel|Karla Friedricha Schinkela]]. Navyše sa na námestí [[Bebelplatz]] sa nachádza [[Berlínska Štátnaštátna Operaopera]] (číslo 7), hovorovo nazývaná ''Lindenoper'', [[Katedrála Svätej Hedwigy]] a ''Altes Palais'' (číslo 9), obľúbená rezidencia panovníka [[Viliam I. (Nemecko)|Viliama I.]]; na severe sa nachádza hlavná budova [[Humboldtova univerzita|Humboldtovej univerzity]] (číslo 6) a Dom I. [[Berlínska Štátnaštátna Knižnicaknižnica|Berlínskej Štátnejštátnej Knižniceknižnice]] (číslo 8). Na západnom konci ulice sa nachádza ruská ambasáda (pôvodne sovietska ambasáda, číslo 63-65) [[Maďarsko|maďarská]] ambasáda (čislo 76) na rohu s WilhelmstrasseWilhelmstraße a nakoniec [[Hotel Adlon]] (číslo 77) na rohu n8mestia Pariser Platz, ktorý bol kompletne prebudovaný na mieste pôvodného hotela spred vojny. Na ulici sú umiestnené známe sochy [[Alexander von Humboldt|Alexandra]] a [[Wilhelm von Humboldt|Wilhelma von Humboldta]] pred univerzitou, ako aja [[Prusko|pruských]] generálov [[Gerhard von Scharnhorst|Scharnhorsta]] a [[Friedrich Wilhelm Freiherr von Bülow|Bülowa]].