Perm je obdobím znižovania vlhkosti vzduchu. Suchšie obdobie znamená rozvoj plazov a ich rozširovanie po celom zemskom povrchu. V tejto dobe existovali 4 veľké skupiny plazov: ''[[Anapsida]]'', ''[[Sauropterygomorpha]]'', ''[[Diapsida]]'' a ''[[AchosauriaArchosauria]]''. Vyvíjali sa aj obojživelníky, medzi ich najrozšírenejšie rady patrili: ''[[Temnosponfyli|Temnospondyli]]'', ''[[Anthracosauria]]'', ''[[Aistopoda]]'', ''[[Nectridea]]'' a ''[[Microsauria]]''. Objavili sa nové formy rýb, predstavované skupinou [[Ryby (Osteichthyes)|kostnatých rýb]] (''osteichthyes''). Ich vnútorná kostra má väčšmi kalcitový, než chrupkovitý charakter a vonkajší pancier postupne mizol. Po prvýkrát sa preukázateľne objavili aj [[chrobáky]], dodnes najrozsiahlejšia skupina hmyzu. V plytkých moriach a lagúnach sa okrem rýb darilo aj [[hlavonožce|hlavonožcom]]. Rad amomonoidea prešiel zmenami, [[goniatity]] ustúpili [[amonity|amonitom]] s komplikovanejšou priehradkovou čiarkou napr. pre perm typický druh ''Medlicottia orbignyana''. Pre datovanie permu sú dôležité aj [[prvoky]] [[Fusulina]] a [[Schwagerina]]. Vymreli [[Štvorlúčovky|štvorlúčové koraly]] radu ''Rugosa''. Zaznamenaný bol aj posledný výskyt [[trilobit]]ov, ktoré v tomto období definitívne vymizli.
