Vrátna dolina: Rozdiel medzi revíziami

Počas [[1. svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bola Vrátna navštevovaná okrem [[botanik]]ov iba [[drevorubač]]mi a [[zlatokop]]mi, ktorí skúmali najmä oblasť okolo [[Veľký Rozsutec|Veľkého Rozsutca]]. Celé územie bolo vo vlastníctve grófskej rodiny [[Majláthovci|Majláthovcov]], ktorý ho používali ako lovný revír. Prvopočiatky [[lyžiarstvo|lyžiarstva]] siahajú do obdobia od [[1920]] do [[1930]]. Do [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bolo na území (okrem [[chata pod Chlebom|chaty pod Chlebom]] a [[chata pod Rozsutcom|chaty pod Rozsutcom]]) iba jedno turistické zariadenie v [[Štefanová (Vrátna dolina)|Štefanovej]]. Počas [[SNP]] boli tieto stavby fašistickým vojskom vypálené. Prvá bola na pôvodných základoch zrekonštruovaná chata pod Chlebom, v roku bola vybudovaná [[1948]] nová [[chata pod Sokolím]] a neskôr pod Rozsutcom a na [[Chata na Grúni|Grúni]]. V roku [[1950]] bola postavená [[Chata Vrátna]] a sedačková lanovka. Od roku [[1954]] pôsobí vo Vrátnej [[Horská služba]] a od roku [[1959]] má v dolnej stanici sedačkovej lanovky svoju záchrannú stanicu. V roku [[1966]] bol postavený [[hotel Boboty]], [[1968]] viaceré reštaurácie a autokemping Sokolie. V roku [[1977]] bola na Grúni zriadená elektrická prípojka a v roku [[1978]] bol na svahu Paseky postavený prvý [[lyžiarsky vlek]]. V roku [[1982]] boli dokončené lyžiarske vleky na [[Poludňový grúň|Poludňovom Grúni]] a na [[Grúň (989 m n. m.)|Grúni]]. 21. júla 2014 došlo v oblasti Vrátnej doliny v dôsledku extrémnych dažďových zrážok ku [[Hlinito-kamenitý prúd vo Vrátnej 21. júna 2014|katastrifickému]] klinito-kamenitém prúdu, tzv. mura (zmývanie)|mure o objeme materiálu asi stotisíc kubických metrov. Hrúbka vrstvy hlinito-kamenitého prúdu dosiahla asi 5 m. Prúd spôsobil pohyb masy kamenia a hliny, ktorá zavalila stanicu lanovky, chatu a parkovisko. Bolo zničených asi 49 automobilov. K obetiam na životoch nedošlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu