Verzia z 08:46, 28. máj 2014 upraviť Magy357 (diskusia \| príspevky) 4 410 editací d Revízia 5771788 používateľa 87.197.9.105 (diskusia) bola vrátená /nezmysly ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:58, 2. august 2014 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 091 editací d kategórie Ďalšia úprava →
Riadok 17: Spolu s [[Edward Teller\|Edwardom Tellerom]] a [[Stanisław Marcin Ulam\|Stanislawom Ulmanom]] sa zaoberal aj [[Jadrová fyzika\|jadrovou fyzikou]] a vytvorili základné predpoklady [[termonukleárna reakcia\|termonukleárnych reakcií]] a [[Termonukleárna bomba\|vodíkovej bomby]]. Jeho osobnosť a myslenie - spoločne s jeho priateľmi: [[Leó Szilárd\|L.Szilárdom]], [[Eugene Paul Wigner\|E.Wignerom]], [[Edward Teller\|E.Tellerom]], [[Paul Erdős\|P.Erdósom]] a ďalšími, výrazne prispeli k vzniku zvláštnej legendy, podľa ktorej mimozemšťania pristáli v centre ~~[[Budapešť\|~~Budapešti]] a pohybovali sa po svete ako maďarskí vedci. Ich americkí kolegovia ich preto prezývali ''"The Martians"'' (Marťania). == Životopis == Riadok 23: 2008.</ref>, sám sa naučil hebrejčinu. Von Neumann mal dvoch bratov: prvý (~~nar.~~* [[1907]]) sa stal [[lekár]]om v [[Chicago\|Chicagu]] a druhý (~~nar.~~* [[1911]]) sa stal právnikom vo [[Philadelphia\|Philadelphii]]. Von Neumann mal 10 rokov, keď jeho otcovi udelil šľachtický titul cisár [[František Jozef I.]]. Jeho otec bol skvelý [[bankár]] a právnik, svoje deti podporoval vo všestrannom vzdelaní. Ako šesťročný z hlavy delil osemciferné čísla a ako osemročný už ovládal [[diferenciálny a integrálny počet]]. Roku [[1913]] ho rodičia zapísali na známe nemecké luteránske gymnázium, dnes nazývané [[Fasori Evangélikus Gimnázium]]. Matematiku ho tam učil [[László Rátz]]. Riadok 29: Neskôr študoval na univerzitách v [[Zürich]]u (vo Švajčiarsku) a v Budapešti, vo svojich 23 rokoch sa stal doktorom, v roku [[1929]] bol už profesorom univerzity v [[Hamburg]]u a v [[Berlín]]e. V roku [[1930]] dostal pozvanie na [[Princeton University\|univerzitu]] v [[Princeton (New Jersey)\|Princetone]]e. V roku [[1931]] bol jedným z profesorov matematiky, ktorí v roku [[1933]] založili [[Ústav pre pokročilé štúdie]] v Princetone - ''The Institute for Advanced Study'' (ďalšími boli [[James Waddell Alexander\|J.W. Alexander]], [[Albert Einstein]], M. [[Morse]], [[Oswald Veblen\|O. Veblen]] a [[Hermann Weyl]]). Tu von Neumann pracoval až do konca svojho života. Počas [[druhá svetová vojna\|2. svetovej vojny]] sa, podobne ako mnoho iných vedcov, zúčastnil na vývoji nových zbraní a pravidelne cestoval do [[Los Alamos]], kde sa vyvíjala prvá [[atómová bomba]]. V roku 1945 publikoval správu [http://qss.stanford.edu/~godfrey/vonNeumann/vnedvac.pdf The First Draft Report on the EDVAC], v ktorej popísal všetky základné prvky dnešných počítačov: Riadok 73: {{DEFAULTSORT:Neumann, John von}} [[Kategória:Narodenia v 1903]]▼ ~~[[Kategória:Úmrtia v 1957]]~~ [[Kategória:Matematici USA]] [[Kategória:Maďarskí matematici]] Řádek 81 ⟶ 78: [[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]] [[Kategória:Projekt Manhattan]] ▲[[Kategória:~~Narodenia~~Osobnosti vz ~~1903~~Budapešti]] [[Kategória:Osobnosti z Princetonu (New Jersey)]]

John von Neumann: Rozdiel medzi revíziami