Slavonice: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 11 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q1727398)
Přidání Historie
Riadok 38:
 
'''Slavonice''' ({{v jazyku|deu|''Zlabings''}}) sú [[mesto]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Jindřichův Hradec|Jindřichův Hradec]] v [[Juhočeský kraj|Juhočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 2 556 obyvateľov, z toho 1 278 mužov a 1 278 žien, pričom priemerný vek v meste bol 40,7 roka (muži 39,5 roka, ženy 41,9 roka).
== História ==
[[Prvá písomná zmienka]] o meste pochádza z roku [[1260]]. Pôvodný strážny osada, založená asi v [[12. storočia]] na stredoveké zemskej stezce spájajúcej [[Praha | Prahu]] s [[Viedeň | Viedňou]], patrila do majetku Pánov z Hradca (zlatá pätlistá ruže v modrom poli). Vo [[14. storočia]] sa osada vďaka veľkolepé výstavbe premenila vo mesto. Súčasťou bola dve námestia (dnes pomenovaná ako námestí Mieru a Horní náměstí), ktoré boli obklopené stredovekými meštianskymi domami. Celá výstavba bola koncipovaná na veľmi úzkych pozemkoch, takže majitelia svoje domy a priľahlá hospodárstva smerovali hlavným vchodom na námestí a hospodárske budovy na zadnej trakty svojich domov. Počas 16. storočia sa významná časť obyvateľstva mesta priklonila k [[luteránstvu | luteránskej]] [[Reformácia | reformáciu]]. Reformačné sgrafitová výzdoba celej rady meštianskych domov vtedajšieho luteránskeho obyvateľstva významne spoluutvára unikátnu atmosféru mesta Slavonice.<ref>http://www.neradova.com/turistika-vylety-dovolena-slavonice/protestante-luterani-slavonice-nabozenska-reformace.htm</ref>
 
[[Súbor: Stará pošta Slavonice.jpg | thumb | left | Stará pošta, skôr přepřahací stanica poštovej cesty z Viedne do Jihlavy]]
Počas [[tridsaťročná vojna | tridsaťročnej vojny]] bolo mesto vyplienené švédskymi vojskami. Navyše v roku 1680-1681 postihol Slavonické obyvateľov [[mor]], ktorý pokosil veľmi veľa životov. Z týchto veľkých útrap a vojen sa mesto spamätalo až na prelome 17. a 18. storočia. Nemalo však byť všetkým nešťastím a katastrofám konca. Dňa 27. marca [[1750]] vzbĺkol v meste veľký požiar, ktorý zničil veľkú časť oboch námestia a 44 domov spolu s mestskou vežou. Úpadok mesta, ktorý po týchto udalostiach nasledoval ešte prehĺbilo preloženie poštovej cesty z Viedne do [[Jihlava | Jihlavy]] cez [[Znojmo]] v roku [[1760]]. Dom č P.62 bol v tejto dobe přepřahací stanicou na tejto ceste.
 
7. septembra [[1902]] bola vybudovaná a uvedená do prevádzky [[Železnice | železničná trať]] medzi Slavonice a [[Telč]] í a aj budova [[železničnej stanice]] vo Slavoniciach. O rok neskôr, v roku [[1903]] došlo k prepojeniu Slavonic s rakúskym [[Waidhofen an der Thaya]] a ďalej potom sa stanicou [[Schwarzenau]] na cisárskej železnici z [[Viedeň | Viedne]] do [[Českej Budějovice | Českých Budějovíc]].
 
Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko | rakúsko-uhorskej monarchie]] v roku [[1918]] a vzniku [[československá republika | Československej republiky]] reagovalo [[město]] s prevažne nemeckým obyvateľstvom pripojením k provincii Deutsch Südmähren so sídlom vo [[Znojmo | Znojme]]. Preto musela byť do mesta v polovici roka [[1918]] povolaná čs. [[armáda]] aby podrobila město môcť nového československého štátu. V tej dobe rozpad [[monarchia]] ale znamenal veľké problémy pre miestnu textilné továrne, ktoré stratili tradičné odbytištia v bývalej [[Rakúsko-Uhorsko | monarchiu]] a táto situácia sa ešte zhoršila vypuknutím [[svetová hospodárska kríza | celosvetovej hospodárskej krízy] ] na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia. [[Elektrifikácia]] mesta bola dokončená pripojením na sieť ZME [[Brno]] v roku [[1929]]. Pozdĺž [[štátna hranica]] bola v rokoch [[1936]] až [[1938]] vybudovaná sústava [[československej opevnenia | pohraničných pevností]], ktoré sa zachovali dodnes a sú zásluhou nadšencov udržiavané v dobrom technickom stave a prístupné verejnosti. Niektoré z týchto pevností sú priamo v [[intravilán]] u mesta. Po [[Mníchovská dohoda | Mníchovskej dohode]] bolo mesto v októbri [[1938]] postúpené Nemecku a stalo sa súčasťou [[Nemecká ríša | Nemeckej ríše]]. Slavonice sa však nestali súčasťou [[Ríšska župa Sudety | Župy Sudety]] na západných hraniciach krajiny, ale boli pričlenené do ríšskej župy'' Dolné Podunajsko'' (Niederdonau) susedného [[Rakúsko v nacistickom Německu|Rakouska]].<ref>http://www.neradova.com/turistika-vylety-dovolena-slavonice/historie-mesta-slavonice-nacismus-komunismus.htm</ref> Hranice medzi [[Československo | Československom]] a Nemeckou ríšou boli posunuté o 10 km na sever od Slavonic, so všetkými dôsledkami, ktoré rozpínavosť nemeckého [[nacizmus | nacizmu]] v tej dobe priniesla. České obyvateľstvo, až na malé výnimky, bolo odsunuté do vnútrozemia.
 
9. mája [[1945]] bolo mesto oslobodené vojskami [[červená armáda | Červenej armády]]. Na základe rozhodnutia víťazných veľmocí bolo v dvoch vlnách (1945 a 1946) odsunuté všetky nemecké obyvateľstvo a mesto bolo osídlené slovenským obyvateľstvom z vnútrozemia.
V roku [[1953]] bolo mesto zahrnuté do tzv [[hraničné pásmo | hraničného pásma]], čo zapríčinilo značnú izoláciu celého územia od ostatnej civilizácie a veľmi silne obmedzilo aj prípadný cestovný ruch v tejto oblasti. Až v roku [[1960]] pri reorganizácii [[okres]] ov a [[kraj]] ov bolo zastavané územie mesta vyňaté z [[hraničné pásmo | hraničného pásma]] a mohlo začať využívať cestovného ruchu.
 
[[31. august | 31. augusta]] [[1961]] boli Slavonice vyhlásené [[mestská pamiatková rezervácia | mestskou pamiatkovou rezerváciou]].
 
 
== Referencie ==