Slavonice: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→História: Oprava pravopisu textu, odebrání nefunkčních odkazů |
d →História: gramatika |
||
Riadok 40:
== História ==
[[Prvá písomná zmienka]] o meste pochádza z roku [[1260]]. Pôvodný strážny osada, založená asi v [[12. storočia]] na stredoveké zemskej stezce spájajúcej [[Praha | Prahu]] s [[Viedeň | Viedňou]], patrila do majetku Pánov z Hradca (zlatá pätlistá ruže v modrom poli). Vo [[14. storočia]] sa osada vďaka veľkolepé výstavbe premenila vo mesto. Súčasťou bola dve námestia (dnes pomenovaná ako
[[Súbor: Stará pošta Slavonice.jpg | thumb | left | Stará pošta, skôr přepřahací stanica poštovej cesty z Viedne do Jihlavy]]
Riadok 49:
Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko | rakúsko-uhorskej monarchie]] v roku [[1918]] a vzniku [[československá republika | Československej republiky]] reagovalo mesto s prevažne nemeckým obyvateľstvom pripojením k provincii Deutsch Südmähren so sídlom vo [[Znojmo | Znojme]]. Preto musela byť do mesta v polovici roka [[1918]] povolaná čs. [[armáda]] aby podrobila mesto moci nového československého štátu. V tej dobe rozpad [[monarchia|monarchie]] ale znamenal veľké problémy pre miestne textilné továrne, ktoré stratili tradičné odbytištia v bývalej [[Rakúsko-Uhorsko | monarchii]] a táto situácia sa ešte zhoršila vypuknutím celosvetovej hospodárskej krízy na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia. Elektrifikácia mesta bola dokončená pripojením na sieť ZME [[Brno]] v roku [[1929]]. Pozdĺž [[štátna hranica|štátnej hranica]] bola v rokoch [[1936]] až [[1938]] vybudovaná sústava pohraničných pevností, ktoré sa zachovali dodnes a sú zásluhou nadšencov udržiavané v dobrom technickom stave a prístupné verejnosti. Niektoré z týchto pevností sú priamo v [[intravilán|intraviláne]] mesta. Po [[Mníchovská dohoda | Mníchovskej dohode]] bolo mesto v októbri [[1938]] postúpené Nemecku a stalo sa súčasťou [[Nemecká ríša | Nemeckej ríše]]. Slavonice sa však nestali súčasťou Župy Sudety na západných hraniciach krajiny, ale boli pričlenené do ríšskej župy'' Dolné Podunajsko'' (Niederdonau) susedného Rakúska.<ref>http://www.neradova.com/turistika-vylety-dovolena-slavonice/historie-mesta-slavonice-nacismus-komunismus.htm</ref> Hranice medzi [[Československo | Československom]] a Nemeckou ríšou boli posunuté o 10 km na sever od Slavonic, so všetkými dôsledkami, ktoré rozpínavosť nemeckého [[nacizmus | nacizmu]] v tej dobe priniesla. České obyvateľstvo, až na malé výnimky, bolo odsunuté do vnútrozemia.
9. mája [[1945]] bolo mesto oslobodené vojskami [[červená armáda | Červenej armády]]. Na základe rozhodnutia víťazných veľmocí bolo v dvoch vlnách (1945 a 1946) odsunuté všetko nemecké obyvateľstvo a mesto bolo osídlené českým obyvateľstvom z vnútrozemia. V roku [[1953]] bolo mesto zahrnuté do tzv hraničného pásma, čo zapríčinilo značnú izoláciu celého územia od ostatnej civilizácie a veľmi silne obmedzilo aj prípadný cestovný ruch v tejto oblasti. Až v roku [[1960]] pri reorganizácii [[Okres (Česko)|okresov]] a krajov bolo zastavané územie mesta vyňaté z
[[31. august | 31. augusta]] [[1961]] boli Slavonice vyhlásené [[mestská pamiatková rezervácia | mestskou pamiatkovou rezerváciou]].
|