Unter den Linden: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rudko (diskusia | príspevky)
→‎Zaujímavé miesta: aktualizácia
Rudko (diskusia | príspevky)
aktualizácia
Riadok 14:
'''Unter den Linden''' (doslovne po slovensky: Pod lipami) je známa široká ulica lemovaná významnými budovami, ktorá sa nachádza v [[Berlín|berlínskej mestkej časti]] [[Mitte]]. Je pomenovaná podľa [[Lipa|lipových stromov]], ktoré lemujú trávnatý chodník v strede dvoch dopravných pruhov.
 
Ulica Unter den Linden sa rozprestiera východo-západne od miesta bývalého kráľovského zámku ''Berliner Stadtschloss'' v parku [[Lustgarten]], od miesta kde stál zdemolovaný [[Palast der Republik]], k námestiu [[Pariser Platz]] a [[Brandenburská brána|Brandenburskej bráne]]. Na východe ulica kríži rieku [[SpreeSpréva]] pri [[Berlínsky dóm|Berlínskom dóme]] a odtiaľ pokračuje ďalej akopod menom [[Karl-Liebknecht-Straße]]. Na západe pokračuje za Brandenburskou bránou ako ulica [[Straße des 17. Juni]]. Hlavné severo-južné ulice križujúce ulicu Unter den Linden sú ulica [[Friedrichstraße]] a ulica [[Wilhelmstraße]].
 
== HistóriaDejiny ==
 
Ulica Unter den Linden saLinde v srdci historickej časti Berlína vyvinulavznikla z konskej cestičky vytvorenej Johnom Georgeom Brandenburským v 16. storočí na to, aby sa mohol dostať ku svojimk lovištiam v [[Tiergarten]]. Bola nahradená alejou lipových stromov vysadených v roku 1647 od mestského paláca ku bráne do mesta, na nariadenie Frederika Viliama I. Brandenburského. Kým západná časť ulice si zachovala svoj charakter, oblasť okolo dnešného námestia [[Bebelplatz]] bola v dôsledku [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] integrovaná do opevnenia Berlína, čo je viditeľné dodnes, keďže sa tu nenachádzajú žiadne stromy.
 
Do 19. storočia, ako sa mesto rozširovalo na západ, sa ulica Unter den Linden stala najznámejšou a najväčšou berlínskou ulicou. V roku 1851 bola v centrálnom pruhu vztýčená jazdecká socha kráľa [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II. Veľkého]], navrhnutá Christianom Danielom Rauchom. Počas budovania severo-južného tunela pre [[Berlínska rýchlodráha|Berlínsku rýchlodráhu]] v rokoch 1934–35 bola väčšina líp sťatá. a počasPočas posledných dní [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli zostávajúce stromy zničené alebo sťatépoužité na kúrenie. NemeckéVelenie Tretej velenieríše počas [[bitka o Berlín|bitky o Berlín]] využívalo po strate okolitých letísk ulicu ako provizórnu pristávaciu dráhu. Dnešné lipy boli vysadené v päťdesiatych rokoch 20. storočia a sú ovplyvnené znečistením ovzdušia a kontamináciou pôdy.
 
==Budovy na ulici==