Prusko-francúzska vojna: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rudko (diskusia | príspevky)
aktualizácia
→‎Vojna: štyl.
Riadok 14:
Z vojny proti Prusku sa však stala vojna proti celému Nemecku, pretože jej vyhlásením vstúpili v platnosť zmluvy, uzavreté Bismarckom s juhonemeckými štátmi v roku [[1866]]. Pod pruským velením narukovali okrem pruskej a severonemeckej armády aj [[Bavorsko|bavorské]], [[Württembersko|württemberské]] a [[Bádensko (krajina)|bádenské]] jednotky, celkovo 500 000 vojakov, v zázemí sa pripravovalo ďalších 160 000 [[záložník (vojsko)|záložníkov]] a 190 000 mužov zemskej [[domobrana|domobrany]].
 
Francúzsko, napriek sebavedomým vyhláseniam velenia, bolabolo na vojnu pripravenápripraveno zle. Armáda mala stav 370 000 mužov, z toho 60 000 v [[Alžírsko|Alžírsku]] a 6000 v [[Rím]]e. Organizačné zmätky pri doplňovaní [[pluk]]ov spôsobili všeobecný [[doprava|dopravný]] [[chaos]], takže začiatkom [[august]]a malo velenie k dispozícii len 235 000 mužov a nebolo schopné [[útok (vojenstvo)|ofenzívy]] do južného Nemecka, ako sa pôvodne plánovalo. Francúzske vojsko zaujalo len [[obrana|obranné]] postavenie pozdĺž {{km|300}} [[hranica|hraníc]]. Vrchného velenia sa [[29. júla]] ujal sám cisár, alsaskej armáde velil maršal Mac Mahon a lotrinskej maršal [[François Achille Bazaine|Bazaine]].
 
Už začiatkom augusta bola v krvavých stretoch obrana prelomená, francúzske vojská ustúpili, [[Alsasko]] a [[Lotrinsko]] bolo okupované. Bazainova lotrinská armáda zostala obkľúčená v pevnosti [[Metz]], Mac Mahonova sa spojila s jednotkami cisára s úmyslom stiahnuť sa k Parížu. Nálada ľudu však bola natoľko rozbúrená, že vláda nutne potrebovala vojenský úspech, aby v Paríži zabránila vypuknutiu revolúcie.
 
Mac Mahon sa teda obrátil k Metz, nemecké vojskavojská mu však rýchlym postupom odrezali cestu a viac než stotisícovú francúzsku armádu zatlačilazatlačili do úzkej [[kotlina|kotliny]] medzi [[rieka|riekou]] [[Mása (rieka)|Mása]] a [[belgicko]]u hranicou pri meste [[Sedan (Francúzsko)|Sedan]]. Okolité návršia obsadili nemecké batérie a ich paľba [[1. septembra]] 1870 zahájila rozhodujúcu bitku. Zúfalo sa brániaci Francúzi ešte večer na príkaz cisára vyvesili bielu zástavu, [[2. septembra]] bola podpísaná [[kapitulácia]]. Do zajatia padlo 83 000 vojakov, cisár sa stal zajatcom pruského kráľa.
 
== Dôsledky ==