Senát (Byzantská ríša): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
d typografia
Riadok 1:
'''Senát''' alebo (po grécky) '''synklétos''' bol politická inštitúcia v [[Byzantská ríša|Byzancii]]. Vznikol z nariadenia [[Konštantín Veľký|Konštantína I.]], ktorý si pre nové hlavné mesto [[Konštantínopol]] prial podobné inštitúcie ako mal [[Rím]].<ref>Senát. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Vavřínek
| meno = Vladimír
| odkaz na autora = Vladimír Vavřínek
| priezvisko2 = Balcárek
| meno2 = Petr
| titul = Encyklopedie Byzance
| vydanie = 1
| vydavateľ = [[Libri]]
| miesto = Praha
| rok = 2011
| počet strán = 552
| isbn = 978-80-7277-485-2
| strany = 430 - 431
| jazyk = po česky
| isbn = 978-80-7277-485-2
| jazykstrany = po česky430-431
}}</ref> Na začiatku mal skôr poradnú a ceremoniálnu funkciu, než účasť na výkonnej moci.
 
Riadok 24:
| rok = 2001
| počet strán = 479
| strany = 356-357
| edícia = Historical dictionaries of ancient civilizations and historical eras
| zväzok edície = 4
| isbn = 0-8108-3979-2
| jazyk = po anglicky
| strany = 430 356- 431357
}}</ref> So senátom v Ríme ho zrovnoprávnil [[Constantius II.]] v rokoch [[357]] – [[361]].<ref name="ODB">SENATE. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'' / edited in chief Alexander P. Kazhdan. New York : [[Oxford University Press]], 1991. 2338 s. ISBN 978-0-19-504652-6. s. 1868 - 1869. (po anglicky)</ref> Zasadnutia senátu zvolával cisár, ktorý ich aj viedol.<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Dvornik
| menopriezvisko = FrancisDvornik
| autormeno = Francis
| autor =
| odkaz na autora = František Dvorník
| spoluautori =
| titul = Emperors, Popes, and General Councils
| periodikum = Dumbarton Oaks Papers
| odkaz na periodikum = Dumbarton Oaks Papers
| rok = 1951
| mesiac =
| ročník =
| číslo = 6
| strany = 9
| url =
| issn = 0070-7546
}}</ref> Cisári zvolávali senát, aby ich nariadenia dostali prostredníctvom schválenia senátom vyššiu autoritu (najmä ako išlo o nepopulárne či kontroverzné opatrenia).<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko =Zástěrová
| meno = Bohumila
| spoluautori = et al.
| titul = Dějiny Byzance
| prekladatelia =
| vydanie = 1
| vydavateľ = [[Academia]]
| miesto = Praha
| rok = 1992
| počet strán = 529
| isbn = 80-200-0454-8
| strany = 233
| jazyk = po česky
| isbn = 80-200-0454-8
| jazykstrany = po česky233
}}</ref>
 
Riadok 66:
 
== Senátori ==
Hodnosť senátora udeľoval cisár a záviselo to iba na jeho rozhodnutí; vďaka tomu senátori pochádzali z rozličných vrstiev.<ref>''The Oxford Handbook of Byzantine Studies'' / edited by Elizabeth Jeffreys with John Haldon and Robin Cormack. 1st pub. Oxford : Oxford University Press, 2008. 1056 s. ISBN 978-0-19-925246-6. s. 661 - 662. (po anglicky)</ref>
Napriek okrajovej úlohe senátu, jeho členovia stále patrili k vyššej vrstve byzantskej spoločnosti.<ref name="senator">SENATOR. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s. 1869 - 1870.</ref>
 
Senátori boli rozdelení do troch podskupín<ref name="senator"/>:
* illiustrios (gr. ιλλούστριος). Najvyšší titul spomedzi senátorov. Pôvodne epiteton, od druhej polovice 4. storočia titul. Používal sa do 7. storočia, v neskoršej dobe existovali iné tituly, ktoré mu boli rovnocenné. Titul illiustrios nebol dedičný.<ref>ILLUSTRIS. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s. 986 - 987.</ref>
* peribleptos (gr. περίβλεπτος). Prvý raz sa objavuje v roku [[365]]. Posledná zmienka je z roku [[710]], keď označoval nižšiu v miestnej úradníckej hierarchii.<ref>SPECTABILIS. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s.1936.</ref>
* lamprotatos (gr. λαμπρότατος). Latinská podoba titulu bola clari (kvôli odlíšeniu od clarissimi v Ríme). Lamprotatos bol pôvodne označenie pre všetkých senátorov, po uvedení titulov illiustrios a peribleptos v druhej polovici 4. storočia šlo o titul najnižšiej vrstvy senátorov. Názory na jeho dedičnosť sa rôznia.<ref>CLARISSIMUS. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s. 468.</ref>
 
Riadok 85:
| rok = 2012
| počet strán = 195
| strany = 30
| edícia = Pro Oriente
| zväzok edície = 15
| isbn = 978-80-7465-008-6
| jazyk = po česky
| strany = 356-35730
}}</ref> V neskorších časoch ([[10. storočie]]) bola používaná už len pri špeciálnych príležitostiach.<ref>''The Oxford Handbook of Byzantine Studies'', s. 508.</ref>