Slavonice: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
predbežne hotovo
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
{{Infobox Česká obec
| názov = Slavonice
Řádek 42 ⟶ 41:
== Dejiny ==
[[Prvá písomná zmienka]] o meste pochádza z roku [[1260]]. Pôvodná strážna osada, založená asi v [[12. storočí]] na stredovekej krajinskej ceste spájajúcej [[Praha|Prahu]] s [[Viedeň|Viedňou]], patrila do majetku pánov z Hradca (zlatá päťlistá ruža v modrom poli). V [[14. storočí]] sa osada vďaka veľkolepej výstavbe premenila na mesto. Súčasťou boli dve námestia (dnes ''Náměstí Míru'' a ''Horní náměstí''), ktoré boli obklopené [[stredovek]]ými meštianskymi domami. Celá výstavba bola koncipovaná na veľmi úzkych pozemkoch, takže majitelia svoje domy a priľahlé hospodárstva smerovali hlavným vchodom na námestie a hospodárske budovy na zadné trakty svojich domov. Počas 16. storočia sa významná časť obyvateľstva mesta priklonila k [[Luteranizmus (náboženstvo)|luteránskej]] [[Reformácia|reformácii]]. Reformačná [[sgrafito]]vá výzdoba celej rady meštianskych domov vtedajšieho luteránskeho obyvateľstva významne spoluutvára unikátnu atmosféru mesta Slavonice.<ref>http://www.neradova.com/turistika-vylety-dovolena-slavonice/protestante-luterani-slavonice-nabozenska-reformace.htm</ref>
 
[[Súbor:Stará pošta Slavonice.jpg|thumb|vľavo|Stará pošta, pôvodne preprahová stanica poštovej cesty z Viedne do Jihlavy]]
Počas [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] bolo mesto vyplienenévyplienili švédskymišvédske vojskamivojská. NavyšeV v rokurokochu [[1680]]-[[1681]] postihol slavonických obyvateľov [[mor]], ktorý skosilsi vyžiadal veľmi veľa životov. Z týchto veľkých útrap a vojen sa mesto spamätalo až na prelome 17. a 18. storočia. Nemalo však byť všetkým nešťastím a katastrofám konca. Dňa 27. marca [[1750]] vzbĺkol v meste veľký požiar, ktorý zničil veľkú časť oboch námestí a 44 domov spolu s mestskou vežou. Úpadok mesta, ktorý po týchto udalostiach nasledoval ešte prehĺbilo preloženie poštovej cesty z [[Viedeň|Viedne]] do [[Jihlava (mesto)|Jihlavy]] cez [[Znojmo]] v roku [[1760]]. Dom č. 62 bol v tejto dobe preprahacou stanicou na tejto ceste.
 
7. septembra [[1902]] bola vybudovaná a uvedená do prevádzky [[Železnica|železničná trať]] medzi Slavonicami a [[Telč|Telčou]]om a aj budova [[Železničná stanica|železničnej stanice]] vo Slavoniciach. O rok neskôr, v roku [[1903]] došlo k prepojeniu Slavonic s rakúskym [[Waidhofen an der Thaya]] a ďalej potom so stanicou [[Schwarzenau]] na cisárskej železnici z [[Viedeň|Viedne]] do [[České Budějovice|Českých Budějovíc]].
 
Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej monarchie]] v roku [[1918]] a vzniku [[československá republika|Československej republiky]] reagovalo mesto s prevažne nemeckým obyvateľstvom pripojením k provincii Deutsch Südmähren so sídlom v [[Znojmo|Znojme]]. PretoDo muselamesta byťbola do mestapreto v polovici roku [[1918]] povolaná čs. [[ozbrojené sily|armáda]], aby podrobila mesto moci nového československého štátu. V tej dobe rozpad [[monarchia|monarchie]] ale znamenal veľké problémy pre miestne textilné továrne, ktoré stratili tradičné odbytištiatrhy v bývalej [[Rakúsko-Uhorsko|monarchii]] a táto situácia sa ešte zhoršila vypuknutím celosvetovej hospodárskej krízy na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia. Elektrifikácia mesta bola dokončená pripojením na sieť ZME [[Brno]] v roku [[1929]]. Pozdĺž [[štátna hranica|štátnej hranice]] bola v rokoch [[1936]] až [[1938]] vybudovaná sústava pohraničných pevností, ktoré sa zachovali dodnes a sú zásluhou nadšencov udržiavané v dobrom technickom stave a prístupné verejnosti. Niektoré z týchto pevností sú priamo v [[intravilán]]e mesta. Po [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohode]] bolo mesto v októbri [[1938]] postúpené Nemecku a stalo sa súčasťou [[NemeckáNacistické ríšaNemecko|Nemeckej ríše]]. Slavonice sa však nestali súčasťou Župy Sudety na západných hraniciach krajiny, ale boli pričlenené do ríšskej župy ''Dolné Podunajsko'' (Niederdonau) susedného Rakúska.<ref>http://www.neradova.com/turistika-vylety-dovolena-slavonice/historie-mesta-slavonice-nacismus-komunismus.htm</ref> Hranice medzi [[Československo|Československom]] a Nemeckou ríšou boli posunuté o 10 km na sever od Slavonic, so všetkými dôsledkami, ktoré rozpínavosť nemeckého [[nacizmus|nacizmu]] v tej dobe priniesla. České obyvateľstvo, až na malé výnimky, bolo odsunuté do vnútrozemia.
 
9. mája [[1945]] bolo mesto oslobodené vojskami [[červená armáda|Červenej armády]]. Na základe rozhodnutia víťazných veľmocí bolo v dvoch vlnách (1945 a 1946) odsunuté všetko nemecké obyvateľstvo a mesto bolo osídlené českým obyvateľstvom z vnútrozemia. V roku [[1953]] bolo mesto zahrnuté do tzv. hraničného pásma, čo zapríčinilo značnú izoláciu celého územia od ostatnej civilizácie a veľmi silne obmedzilo aj prípadný cestovný ruch v tejto oblasti. Až v roku [[1960]] pri reorganizácii [[Okres (Česko)|okresov]] a krajov bolo zastavané územie mesta vyňaté z hraničného pásma a mohlo začať využívať cestovného ruchu.
Řádek 56 ⟶ 55:
 
== Vývoj mesta od roku 1945 ==
V období rokov 1945 - 1989 bol v meste vybudovaný vodovod, kanalizácia, čistička odpadových vôd, centrálna kotolňa, budova novej základnej školy pre 650 žiakov so školskou jedálňou a dvomi telocvičňami ([[1978]]), kultúrny dom ([[1979]]), materská škola pre 120 detí ([[1983]]), nová hasičská zbrojnica, autobusová stanica, nový futbalový [[štadión (moderný)|štadión]], kolkáreň, postavené panelové sídlisko so 126 mestskými a družstevnými bytmi a pripravená nová obytná zóna pre stavbu nových individuálnych a radových rodinných domov. V tejto oblasti (ulica [[Ludvík Svoboda (prezident)|generála Svobodu]] a Lebedevová), prevažne miestni občania postavili 77 nových rodinných domov. Značnou mierou v tejto dobe prispeli k zvýšeniu počtu bytových jednotiek v meste miestne podniky, ktoré postavili bytové domy s celkovou kapacitou cezvyše 50 bytových jednotiek. Na konci 50. rokov 20. storočia sa začali tiež pravidelné a riadne opravy historického stredu mesta, najmä fasád domov na oboch slavonických [[Námestie|námestiach]], ktoré v tej dobe boli vo veľkej väčšine vo vlastníctve štátu. Na konci tohto obdobia bola tiež zahájenázačatá výstavba zdravotného strediska a [[lekáreň|lekárne]].
 
Po roku [[1989]] boli postavené ešte štyri mestské panelové domy s 56 bytovými jednotkami. Individuálna bytová výstavba sa výrazne nerozvíjala z dôvodu nedostatku stavebných parciel, ale aj z dôvodov ekonomických. Mesto pokračovalo v budovaní nových stavieb občianskej vybavenosti, ako správna budova na futbalovom štadióne a dom s opatrovateľskou službou, bola dostavaná budova zdravotného strediska a [[lekáreň|lekárne]]. Na štadióne bolo vybudované viacúčelové ihrisko s umelým povrchom. Miestny závod na spracovanie dreva postavil ekologickú spaľovňu drevného odpadu, ktorý sa pred tým vyvážal takmer bez úžitku na skládku. Spaľovňa teraz vyrába [[elektrická energia|elektrickú energiu]] a teplo pre vlastnú potrebu podniku. Každoročne štát aj obec investujú značné finančné prostriedky na opravu a regeneráciu pamiatok. Do mesta bol v roku 1999 privedený [[zemný plyn]]. Boli vykonané rekonštrukcie povrchov oboch slavonických námestí, v posledných rokoch sa tiež podarilo opraviť časť miestnych komunikácií. Je postupne opravované a sprístupnené verejnosti mestské podzemie. V roku [[2012]] bola dokončená rekonštrukcia čističky odpadových vôd v hodnote takmer 90 miliónov korún.
 
== Referencie ==
Řádek 73 ⟶ 72:
* [http://www.slavonice-mesto.cz Oficiálna stránka mesta]
 
== Zdroj ==
 
{{Preklad|cs|Slavonice|11681127}}
{{český výhonok}}