Alžbeta Luxemburská: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Genealógia: šablóna, rozšírenie |
d hypertext |
||
Riadok 19:
V roku [[1411]] bola Alžbeta v Bratislave zasnúbená s [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrechtom Habsburským]], budúcim rakúskym arcivojvodom. Albrecht mal vtedy štrnásť rokov, Alžbeta dva roky. V roku [[1422]] sa za Albrechta vydala, vďaka čomu sa stal po smrti Alžbetinho otca Žigmunda Luxemburského rímskonemeckým cisárom, českým a uhorským kráľom. Alžbeta sa stala po jeho boku cisárovnou a kráľovnou.
Keď Albrecht [[27. októbra]] [[1439]] zomrel, Alžbeta bola v piatom mesiaci tehotenstva. Albrecht pred smrťou vyhlásil, že ak sa narodí syn, má sa stať jeho následníkom. Alžbeta dúfala, že sa jej narodí mužský potomok, ale bola presvedčená, že bude vládnuť ako [[regent]]ka. Podporu našla najmä v banských a obchodných mestách Slovenska, v ktorých bola nemecká väčšina. Jej očakávania sa splnili a v Komárne porodila syna [[Ladislav Pohrobok|Ladislava]]. Keďže sa narodil po smrti otca, prezývali ho Pohrobok. Alžbeta ho chcela narýchlo korunovať, aby to však mohla urobiť, musela sa zmocniť svätoštefanskej koruny, ktorá bola uložená v stráženej miestnosti hradu Vyšehrad (Visegrád). Krádežou poverila svoju komornú, Helenu Kottannerovú, ktorá si našla aj pomocníka. Strážcovia nepočuli pílenie zámkov ani vysadzovanie dverí a tak sa [[15. mája]] [[1440]] konala korunovácia. Väčšina uhorskej šľachty však Ladislava za panovníka neprijala a korunovali poľského kráľa [[Vladislav
Kráľovná teda poverila českého šľachtica [[Ján Jiskra|Jána Jiskru]] ochranou záujmov svojho syna. Medzi znepriatelenými tábormi vypukli boje, najväčšie sa odohrávali práve na území Slovenska. Po uzavretí mieru koruna zostala Vladislavovi, ale po jeho smrti mala pripadnúť Ladislavovi. Keď však mal Ladislav sotva tri roky, jeho matka pár dní po podpísaní mieru s Vladislavom za záhadných okolností zomrela (pravdepodobne ju otrávili).
| |||