Perzeidy: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
CommonsDelinker (diskusia | príspevky)
d Odkaz na súbor IMG_8505n3.JPG bol nahradený odkazom Perseid_meteor_2007.jpg.
Sisua (diskusia | príspevky)
d wikilinky, formulácia
Riadok 20:
[[Súbor:The 2010 Perseids over the VLT.jpg|náhľad|Perzeid (2010) nad [[ESO]], [[Very Large Telescope|VLT]].]]
[[Súbor:Perseid_meteor_2007.jpg|náhľad|Meteor Perzeíd]]
'''Perzeidy''' sú kometárny [[meteorický roj]] súvisiaci s [[kométa|kométou]] [[109P/Swift-Tuttle|Swift-Tuttle]]. Sú viditeľné každý rok od polovice [[júl]]a, maximum majú [[12. august]]a a ich najväčšia aktivita je od [[8. august]]a do [[14. august]]a. Počas maxima je bežné vidieť za hodinu sto aj viac než sto meteorov,. ichIch frekvencia je však variabilná.
 
Perzeidy patria medzi najobľúbenejšie roje jednak pre svoju výdatnosť (až 95 meteorov za hodinu) a jednak preto, že maximum majú okolo 12. až [[13. august]]a. Vďaka príjemným letným teplotám ich teda možno ľahko sledovať po celú noc na rozdiel od výdatnejších [[Kvadrantidy|Kvadrantíd]] s maximom na začiatku januára. Perzeidy patria k najpravidelnejším meteorickým rojom a ľudovo sa nazývajú „slzičky svätého Vavrinca“, pretože sú činné okolo [[10. august]]a, na sviatok [[Svätý Vavrinec|svätého Vavrinca]].
Patrí medzi najobľúbenejšie roje jednak pre svoju výdatnosť (až 95 meteorov za hodinu) a jednak preto, že maximum má okolo 12. až [[13. august]]a, preto ich vďaka príjemnej teplote možno ľahko sledovať celú noc na rozdiel od výdatnejších [[Kvadrantidy|Kvadrantíd]], ktoré majú maximum vo vrcholiacej zime. Perzeidy patria k najpravidelnejším meteorickým rojom a ľudovo sa nazývajú „slzičky svätého Vavrinca“, pretože sú činné okolo [[10. august]]a, kedy sa slávil [[deň svätého Vavrinca]]. O Perzeidách sa dozvedáme už zo záznamov [[Čína|čínskych]] historikov, podľa ktorých v roku [[36]] n. l. zaznamenali viac než 100 [[meteor]]ov. Početné [[Kórea|kórejské]], čínske a [[Japonsko|japonské]] záznamy sa dochovali z 8. – 11. storočia n. l. a z neskorších dôb. Až v roku [[1835]] podal správu Belgičan Quételet, že pozoroval v auguste roj meteorov, ktoré vyletovali zo súhvezdia Perzea. V 60. rokoch 19. storočia taliansky astronóm G. V. [[Schiaparelli]] vypočítal dráhu prúdu meteoroidov, ktoré meteory spôsobujú a zistil, že sa zhoduje s dráhou kométy Swift-Tuttle (1862 III). To bol prvý zistený prípad genetickej súvislosti meteorického roja s materskou kométou. Mnohonásobné návraty kométy sú zodpovedné za rozdelenie [[meteoroid]]ov z kométy pozdĺž celej jej dráhy. Prúd meteoroidov uvoľnených kométou počas jej najväčšieho priblíženia ku [[Slnko|Slnku]] by mal byť preto najhustejší. To sa skutočne prejavilo a nielen u Perzeíd, ale aj u [[Leonidy|Leoníd]] a [[Drakonidy|Drakoníd]]. Prechod materskej kométy Perzeíd v roku [[1992]] spôsobil silné zvýšenie frekvencie meteorov. V rokoch [[1991]] a [[1992]] bola [[zenit]]ová frekvencia vyše 400 meteorov za hodinu. Prúd meteoroidov kométy Swift-Tuttle však nie je homogénny. Vedľa hlavného prúdu sú náznaky ďalších niekoľkých vedľajších slabých rojov, ktorých radianty sú pri hviezdach [[Algenib|alfa]], gama a [[Algol|beta]] Perzei. Tieto „vetvy“ majú krátke trvanie a ich radianty sa posúvajú rovnobežne s hlavným radiantom.
 
== História pozorovaní ==
Radiant má súradnice [[rektascenzia|AR]] = 47° [[deklinácia|DEC]] = +57° v dobe maxima. Nachádza sa v hornej časti súhvezdia, takmer na rozhraní medzi [[súhvezdie Perzeus|Perzeom]], [[súhvezdie Žirafa|Žirafou]] a [[súhvezdie Kasiopeja|Kasiopejou]], v blízkosti hviezdy [[Miram]]. Denne sa radiant posunie o 1,4° v rektascenzii a 0,25° v deklinácii. Meteoroidy majú vysoké rýchlosti, až 61 km/s a veľká väčšina jasnejších než 2 [[magnitúda|magnitúdy]] zanecháva meteorickú stopu – desiatky sekúnd viditeľná dymová stopa.
Patrí medzi najobľúbenejšie roje jednak pre svoju výdatnosť (až 95 meteorov za hodinu) a jednak preto, že maximum má okolo 12. až [[13. august]]a, preto ich vďaka príjemnej teplote možno ľahko sledovať celú noc na rozdiel od výdatnejších [[Kvadrantidy|Kvadrantíd]], ktoré majú maximum vo vrcholiacej zime. Perzeidy patria k najpravidelnejším meteorickým rojom a ľudovo sa nazývajú „slzičky svätého Vavrinca“, pretože sú činné okolo [[10. august]]a, kedy sa slávil [[deň svätého Vavrinca]]. O Perzeidách sa dozvedáme už zo záznamovz [[Čína|čínskych]] historikovzáznamov, podľa ktorých v roku [[36]] n.po lKr. zaznamenalibolo zaznamenaných viac než 100 [[meteor]]ov. Početné [[Kórea|kórejské]], čínske a [[Japonsko|japonské]] záznamy sa dochovali najmä z 8. – 11. storočia, n.ale l. aaj z neskorších dôb. Až v roku [[1835]] podal správu Belgičan Quételet[[Adolphe Quetelet]], že pozoroval v auguste roj meteorov, ktoré vyletovali zo súhvezdia Perzea. V 60. rokoch 19. storočia taliansky astronóm G. V. [[Giovanni Schiaparelli]] vypočítal dráhu prúdu meteoroidov, ktoré meteory spôsobujú, a zistil, že sa zhoduje s dráhou kométy Swift-Tuttle (1862 III). ToBola bolprvýkrát prvýzistená zistenýgenetická prípad genetickej súvislostisúvislosť meteorického roja s materskou kométou. Mnohonásobné návraty kométy sú zodpovedné za rozdelenie [[meteoroid]]ov z kométy pozdĺž celej jej dráhy. Prúd meteoroidov uvoľnených kométou počas jej najväčšieho priblíženia kuk [[Slnko|Slnku]] by mal byť preto najhustejší. ToJav sa skutočnepodarilo prejavilonaozaj a nielenpozorovať u Perzeíd,viacerých alerojov aj u(Perzeidy, [[Leonidy|Leoníd]] a [[Drakonidy|Drakoníd]]. Prechod materskej kométy Perzeíd v roku [[1992]] spôsobil silné zvýšenie frekvencie meteorov. V rokoch [[1991]] a [[1992]] bola [[zenit]]ová frekvencia vyše 400 meteorov za hodinu. Prúd meteoroidov kométy Swift-Tuttle však nie je homogénny. Vedľa hlavného prúdu sú náznaky ďalších niekoľkých vedľajších slabých rojov, ktorých radianty sú pri hviezdach [[Algenib|alfa]], gama a [[Algol|beta]] Perzei. Tieto „vetvy“ majú krátke trvanie a ich radianty sa posúvajú rovnobežne s hlavným radiantom.
 
== Radiant ==
RadiantPrúd meteoroidov kométy Swift-Tuttle však nie je homogénny. Okrem hlavného prúdu jestvujú aj náznaky ďalších niekoľkých vedľajších slabých rojov, ktorých radianty sú pri hviezdach [[Algenib|alfa]], gama a [[Algol|beta]] Perzei. Tieto „vetvy“ majú krátke trvanie a ich radianty sa posúvajú rovnobežne s hlavným radiantom. Hlavný radiant má súradnice [[rektascenzia|AR]] = 47° [[deklinácia|DEC]] = +57° v dobe maxima. Nachádza sa v hornej časti súhvezdia, takmerblízko narozhrania rozhraní medzisúhvezdí [[súhvezdie Perzeus|PerzeomPerzeus]], [[súhvezdie Žirafa|ŽirafouŽirafa]] a [[súhvezdie Kasiopeja|KasiopejouKasiopeja]], v blízkosti hviezdy [[Miram]]. Denne sa radiant posunie o 1,4° v rektascenzii a 0,25° v deklinácii. Meteoroidy majú vysoké rýchlosti, až 61 km/s, a veľká väčšina z nich, jasnejších než 2 [[magnitúda|magnitúdy]], zanecháva meteorickú stopu. Ide o desiatky sekúnd viditeľnáviditeľnú dymovádymovú stopastopu.
 
{| style="margin:auto; clear:left" | class="wikitable"
! width="10%" | Rok
! width="25%" | PerzeidyDoba aktívne medziaktivity
! width="65%" | Vrchol roja
|-