Ferdinand II. (Svätá rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami

Rudolf pred svojím skonom nezanechal legitímneho dediča. Vládu prevzal jeho brat Matej, ktorého manželstvo bolo rovnako bezdetné. Nastal problém v otázke následníctva na uvoľnené tróny po Matejovej smrti. Ako nasledujúci možný kandidát pripadal do úvahy práve Ferdinand, ktorý získal podporu samotného Mateja (sám si ho vybral za svojho nástupcu) i diplomacie Španielska, ktorá mala na dianie v monarchii veľký vplyv. Španielski Habsburgovci sa Ferdinandovi tajne zaručili, že si nebudú nárokovať tróny v strednej Európe a nového kráľa a neskoršie aj cisára podporia. Problematické sa však javilo jeho zvolenie v Čechách, kde mali veľký vplyv české nekatolícke stavy. Tie voči Ferdinandovi zachovávali, vzhľadom na jeho tvrdé postoje v otázke náboženstva, odmietavý postoj. No ich roztrieštenosť a nejednotnosť mali za následok, že nedokázali presadiť vlastného kandidáta, čo napokon viedlo k zvoleniu Ferdinanda ([[9. júna]] [[1617]]) za českého kráľa. Korunovácia sa uskutočnila ([[29. júna]]) v [[Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtecha|svätovítskej katedrále]] v Prahe. O rok neskôr, [[1. júla]] [[1618]] sa konala jeho korunovácia v [[Bratislava|Prešporku]], keď predtým [[16. mája]] uhorský snem schválil na žiadosť cisára Mateja arcivojvodu Ferdinanda za následníka uhorského trónu.

Do jeho života zasiahlo vypuknutie [[České stavovské povstanie|českého stavovského povstania]] v r. [[1618]] ako vyústenia nahromadených náboženských a spoločenských problémov českých krajín. I tu musel ukázať svoje jasné postoje v otázke viery. Od jeho počiatku tvrdo vystupoval proti českým stavom, rozhodne odmietajúc opatrné opatrenia cisára Mateja.

Po víťazstve a pevnom nastolení svojej vlády sa Ferdinand rozhodol tvrdo sa vysporiadať so svojimi odporcami a české krajiny úplne spacifikovať. Prostriedkom k tomu malo byť o. i. potrestanie účastníkov stavovského povstania. Väčší význam ako známa poprava dvadsiatich siedmich stavovských predstaviteľov (medzi popravenými bol i známy lekár slovenského pôvodu [[Ján Jesenius]]) na pražskom Staromestskom námestí [[21. júna]] [[1621]] však mali konfiškácie majetku, postihujúce väčšinu českej a moravskej stavovskej obce. Ihneď po prvých represívnych opatreniach začala i definitívna likvidácia stavovskej opozície. Prioritným sa javil problém nekatolíctva. V 20-tych. rokoch [[17. storočia]] preto cisár nariadil úplnú rekatolizáciu českých a moravských krajín. Pevnejšiemu začleneniu českých krajín do zväzku monarchie malo napomôcť ''Obnovené zriadenie zemské'' (pre Čechy vydané r. [[1627]], pre Moravu r. [[1628]]), de facto nová zemská ústava, ktoré okrem iného s konečnou platnosťou vyhlásilo obmedzujúcu moc zemských snemov, prehlásilovyhlásilo český trón za dedičný pre habsburských panovníkov, zrovnoprávnilo nemecký jazyk s češtinou a vyhlásilo za jediné prípustné náboženstvo katolicizmus. Následkom vydania tohto dokumentu nastal masový exodus obyvateľov hlásiacich sa k nekatolíckym cirkvám z Čiech a Moravy (medzi nimi napr. "učiteľ národov" [[Ján Ámos Komenský]]).