Mária Terézia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 52:
 
== Zásnuby ==
S budúcim manželom Františkom sa prvýkrát stretla na zámku v [[Brandýs nad Labem-Stará Boleslav|Brandýse nad Labem]], keď mala šesť rokov, kedy prišiel z [[Nancy (mesto)|Nancy]] do [[Viedeň|Viedne]]. Hneď si ho obľúbil otec Márie Terézie, Karol VI., ktorý v ňom videl svojho syna. Najväčším problémom v prvých rokoch ich vzťahu bol vekový rozdiel – Mária Terézia mala šesť a František pätnásť rokov. Ďalším problémom bol fakt, že prípadné spojenectvo [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a [[Lotrinčania|Lotrinčanov]] by ešte viac vystupňovalo konflikt s [[Francúzsko]]m.
 
=== Možní budúci manželia Márie Terézie ===
Riadok 164:
[[Súbor:Frederic II de prusse.jpg|right|thumb|[[Fridrich II. Veľký|Fridrich II.]], úhlavný a celoživotný nepriateľ rakúskej panovníčky]]
 
Mária Terézia odpovedala útokom, no rakúske vojsko bolo vo veľmi zlom stave. Obidve armády sa stretli [[10. apríl]]a [[1741]] v bitke pri Molviciach a Mária Terézia tu prehrala svoju prvú bitku. Neúspech jej vojska v bitke pri Molviciach sa stal motiváciou pre ďalšie nepriateľské štáty – [[Francúzsko]], [[Španielsko]], [[Bavorsko]] a [[Sasko]], ktoré sa spojili s [[Prusko]]m. Ich hlavným cieľom bolo urobiť z Rakúska slabý štát, vďaka čomu by mohli získať mnohé jeho územia.
 
=== Podpora Uhorska ===
Riadok 172:
[[15. august]]a [[1741]] prekročila francúzska armáda [[Rýn]], hranicu medzi [[Francúzsko]]m a [[Nemecko]]m. Zámienkou bola pomoc bavorskému [[kurfirst]]ovi [[Karol VII. Albrecht|Karolovi Albrechtovi]]. O mesiac neskôr, [[15. september|15. septembra]] [[1741]], dobyli [[Linec]]. Mária Terézia musela uzavrieť s Pruskom dohodu, že sa Prusko nespojí s Karolom Albrechtom a nezaútočí, výmenou za Sliezsko, ktorého sa vzdala až po Kladskú Nisu. Táto zmluva bola podpísaná v Klein-Schenellendorfu.
 
[[26. november|26. novembra]] [[1741]] dobyli Francúzsko, Sasko a Bavorsko [[Praha|Prahu]]. [[9. december|9. decembra]] [[1741]] sa nechal Karol Albrecht zvoliť za českého kráľa. Začiatkom roku [[1742]] dobyl niektoré rakúske územia, Bavorsko a napokon [[12. február]]a [[1742]] aj [[Mníchov]]. Vtedy sa tiež nechal korunovať za rímskonemeckého cisára. Manžel Márie Terézie František tak stratil možnosť získať tento titul. Keď sa Fridrich II. dozvedel o neskorších vojenských úspechoch Rakúska, rozhodol sa, že odstúpi od zmluvy, ktorú uzavrel s Máriou Teréziou, a [[17. máj]]a [[1742]] vyhral bitku pri [[Čáslav]]e a [[Chotusice|Chotusiciach]].
 
=== Dočasný mier vo Vroclave ===
Riadok 194:
[[Súbor:Empress Maria Theresia monument Vienna June 2006 245.jpg|thumb|Socha Márie Terézia na námestí vo [[Viedeň|Viedni]]]]
 
V roku [[1746]] sa do konfliktu zapojilo aj Rusko, ktoré sa priklonilo na stranu Rakúska a Anglicka. V Rusku v tej dobe vládla cárovná [[Alžbeta I. (Rusko)|Alžbeta I.]], ktorá nastúpila na trón rok po nástupe Márie Terézie na rakúsky trón. Tieto dve vládkyne spolu spísali [[2. jún]]a [[1746]] dohodu, podľa ktorej si Mária Terézia v prípade, že Prusko na ňu opäť zaútočí, bude robiť nárok na [[Sliezsko]], ktorého sa pôvodne kvôli mieru z [[25. december|25. decembra]] [[1745]], vzdala.
 
Anglicko už bolo vyčerpané neustálymi a pokračujúcimi vojnami s Francúzskom, a tak nútilo Máriu Teréziu, aby súhlasila s mierom, ktorý by pomohlo Anglicko dojednať. Mária Terézia však všetko začala zdržovať. Medzitým sa Anglicko dohodlo s Francúzskom na predbežnom mieri, ktorý [[30. apríl]]a [[1748]] predložili Márii Terézii. Tá bola nútená s predbežným a neskôr aj s konečným mierom súhlasiť. Definitívny mier bol uzavretý [[18. október|18. októbra]] [[1748]]. Vďaka tejto zmluve stratilo Rakúsko len niekoľko menších území, a to [[Vojvodstvo Parma a Piacenza|Parmu a Piacenzu]] a [[Guastalla|Guastallu]], a jedno veľké a dôležité územie – [[Sliezsko]]. Naopak, ponechalo si [[Nizozemsko]] a [[Miláno]]. Navyše, všetkých osem krajín, [[Anglicko]], [[Holandsko]], [[Sardínske kráľovstvo|Sardínia – Piemont]], [[Francúzsko]], [[Španielsko]] a [[Janov (Taliansko)|Janov]], ktoré schválili túto mierovú zmluvu, definitívne uznali a potvrdili platnosť [[pragmatická sankcia|pragmatickej sankcie]].
Riadok 201:
 
== Noví spojenci ==
V snahe získať späť Sliezsko si Mária Terézia uvedomovala, že Prusko je možné poraziť len v spolupráci s inou, vojensky silnou krajinou. Tou malo byť [[Francúzsko]]. [[Anglicko]] neprichádzalo do úvahy, pretože donútilo podpísať Máriu Teréziu pre ňu nevýhodnú mierovú zmluvu, v ktorej sa Rakúsko definitívne vzdalo Sliezska vzdalo. Francúzsko bolo vhodným spojencom, pretože ak by sa aliancia uskutočnila, Prusko by stratilotohto silného spojenca stratilo.
 
=== Rakúsky veľvyslanec vo Francúzsku ===
Riadok 218:
Vďaka tejto konvencii už nebol žiadny problém pri uzatvorení rakúsko-francúzskeho spojenectva. Bolo však ešte potrebné dojednať cenu. Tu malo Rakúsko jedinú požiadavku – [[Sliezsko]]. Francúzsko žiadalo rakúske [[Luxembursko]] a zvyšok [[Nizozemsko|Nizozemska]]. Rakúsko navyše dostalo [[Vojvodstvo Parma a Piacenza|Parmu a Piacenzu]]. Ďalej si potvrdili dŕžavy a neutralitu [[Belgicko|Belgicka]]. V prípade, ak by bol jeden štát napadnutý, druhý mu mal poskytnúť pomoc.
 
Po týchto úspešných rokovaniach bola [[1. máj]]a [[1756]] vo Francúzsku spísaná dohoda. [[Ľudovít XV.]] podpísal zmluvu [[2. máj]]a a Mária Terézia až [[19. máj]]a toho roku. Už koncom júla poslala Mária Terézia svoje armádne jednotky do [[Česko|Česka]]. Na to hneď zareagovalo Prusko a [[29. august]]a [[1756]], bez toho, aby oficiálne vyhlásilo vojnu, vpadlo do Saska. Takto vypukla tretia sliezska vojna, ktorá je známa aj ako [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročná vojna]].
 
== Tretia sliezska vojna ==
Riadok 235:
| strany =
| jazyk = slovenský
}}</ref> Proti týmto štátom stálo [[Prusko]], [[Anglicko]] a [[Hannoversko]]. V tomto období mala Mária Terézia na svojej strane, vrátane vojakov jej spojencov, približne 382 000 vojakov. Prusko malo asi 180 000 vojakov, ale jeho výhoda vyplývala z toho, že malo lepšie vycvičenú armádu, ktorú viedol sám [[Fridrich II. Veľký|Fridrich II.]] Rakúske jednotky navyše trpeli nedostatkom zbraní. Bol to prvý konflikt svetového rozmeru, ktorý sa odohrával na kontinente, na mori aj v kolóniách. <ref name="tvorcovia"/>.
 
[[Súbor:Maria Theresia Orden.jpg|left|thumb|Vojenské vyznamenanie Márie Terézie]]
Riadok 241:
Prvým bojom tretej sliezskej vojny bol vpád Pruska do neutrálneho Saska a tiež bitka pri [[Lovosice|Lovosiciach]] na Labe, ktorú v tom istom roku vyhralo Prusko. Prusko tiež napadlo Česko v apríli [[1757]] a dočasne ho obsadilo. V júni toho istého roku poslala Mária Terézia svoju armádu, ktorá sa [[18. jún]]a [[1757]] stretla s pruským vojskom pri Kolíne a rakúska armáda vyhrala. To donútilo Prusko stiahnuť sa. Ako odmenu za víťazstvo dostal veliteľ rakúskej armády Leopold Jozef Daun od Márie Terézie '''veľkríž Radu Márie Terézie''', ktorý panovníčka založila pri tejto príležitosti.
 
Po tejto prehre začalo Rakúsko intenzívnejšie útočiť na Sliezsko. Na jeden deň, [[16. október|16. októbra]] [[1757]], obsadili rakúske vojská hlavné mesto Pruska [[Berlín]]. Odniesli si odtiaľ 200 000 toliarov. [[22. november|22. novembra]] [[1757]] oslobodilo Rakúsko mesto [[Vroclav]]. No krátko na tonato, [[5. december|5. decembra]] [[1757]], prehrala armáda Márie Terézie bitku pri Lutynii, čím opäť Rakúsko stratilo celé Sliezsko, ktoré začínalo postupne oslobodzovať. Ďalšia hrozná správa pre Máriu Teréziu prišla z [[Morava (región)|Moravy]], ktorú postupne Prusko obsadzovalo a [[10. jún]]a [[1758]] začalo obliehať [[Olomouc]].
 
[[14. október|14. októbra]] [[1758]] v ranných hodinách prepadli rakúske jednotky pruský tábor pri Budyšíne, v ktorom sa nachádzal aj Fridrich II.. [[20. október|20. októbra]] [[1759]] rakúske jednotky opäť zvíťazili v bitke pri Maxene neďaleko Drážďan, kde sa im podarilo zajať 15 000 vojakov.
 
Mária Terézia opäť sústredila svoje sily na [[Sliezsko]]. No [[15. august]]a [[1760]] prehralo [[Rakúsko]] pri Lehnici a tak sa dobytie Sliezska opäť neuskutočnilo. Začiatkom roku [[1761]] zomrel syn Márie Terézie Karol Jozef. Navyše [[5. január]]a [[1762]] zomrela aj ruská cisárovná Alžbeta. Jej smrť spôsobila čiastočné rozpadnutie koalície proti Prusku. Zo spojenectva s Rakúskom odstúpilo aj [[Švédsko]] a, [[Francúzsko]] o tom uvažovalo tiež uvažovalo.
 
=== Ukončenie bojov a konečný mier ===
Rakúsko aj Prusko dospeli k názoru, že vo vojne zostali sami a zhodli sa na tom, že táto vojnakonflikt k ničomu nevedie. Preto [[15. február]]a [[1763]] podpísali v zámku Hubetusburg pri Lipsku mierovú dohodu, v ktorej Mária Terézia opäť stratila [[Sliezsko]], ale [[Sasko]] získalo naspäť svoju suverenitu. Pre Máriu Teréziu to bolo už po tretíkrát, čo stratila svoje milované Sliezsko. V mierovej zmluve si však zaistila, že Fridrich II. podporí jej syna [[Jozef II. Habsburský|Jozefa II.]] pri menovaní za rímskonemeckého cisára.
 
== Reformy ==
[[Súbor:Maria Theresia14.jpg|right|thumb|Mária Terézia sa pričinila svojimi reformami o zlepšenie situácie v krajine.]]
 
Mária Terézia sa zaraďuje medzi panovníkov, ktorí vládli absolutisticky, a presadzovala tzv. [[osvietenský absolutizmus]]. Niektorí historici sú toho názoru, že v jej vláde sa vyskytujú barokové aj osvietenské prvky vlády <ref name="revue"/>. Počas vojen o svoje dedičstvo získala politické skúsenosti a začala si uvedomovať nevyhnutnosť [[Reforma|reforiem]]. Využívala myšlienky [[Osvietenstvo|osvietenstva]], podľa ktorých môže panovník vhodnými zákonmi zlepšiť situáciu štátu, občanov a zabezpečiť spoločenský pokrok. Pri vládnutí a schvaľovaní zákonov jej pomáhalo a radilo veľa radcov. Hneď po svojom nástupe na trón však vymenila neschopných poradcov svojho otca, ktorými boli najmä rôzni šľachtici bez dostatočného vzdelania, a určila nových, mladších a najmä politicky a odborne zdatnejších. Vtedajšia situácia v celej krajine si vyžadovala nevyhnutné a radikálne reformy, ktoré by pomohli hospodárstvu monarchie. Jej prvým poradcom bol gróf [[Fridrich Wilhelm Haugwitz]], ktorý, okrem iného, presadil novú daňovú reformu, ktorá podstatne zvýšila štátne príjmy.<ref name="revue"/><ref name="tvorcovia"/> Ďalším významným a blízkym poradcom Márie Terézie bol [[Wenzel Anton von Kaunitz-Rietberg]],<ref name="tvorcovia"/> okrem iného aj jeden z učiteľov a vychovávateľov [[Jozef II.|Jozefa II.]] Práve Kaunitz ju presvedčil, aby reformy začala zavádzať aj v [[Uhorsko|Uhorsku]], ktorého sa dovtedy reformy ríše nedotkli, pretože Mária Terézia poskytovala uhorskej šľachte značné výhody, najmä daňové a autonómne, počas celej svojej vlády. Bola to odmena za lojalitu a vernosť, ktoré uhorská šľachta prejavila Márie Terézie počas vojnových konfliktov a konfliktov spojených s uznaním jej nástupníctva na trón.<ref name="tvorcovia"/> Medzi jej blízkych poradcov patril aj [[Adam František Kollár]], Slovák, ktorý svojimi názormi značne ovplyvnil školské reformy.
 
Reformy Márie Terézie, ktoré sa často označujú ako '''tereziánske reformy''', sa považujú za začiatok osvietenského absolutizmu v rakúskej monarchii.
Riadok 260:
[[Súbor:Weltliche Schatzkammer Wien (144).JPG|right|thumb|Veľkríž Radu Márie Terézie – vojenské ocenenie, ktoré zaviedla]]
 
Cisárovná údajne milovala vojenské porady. Postupne začala budovať silnú armádu, najmä [[delostrelectvo]]. Velitelia sa museli oboznamovať s modernými vojenskými teóriami. Zmenila aj spôsob výcviku a taktiky – presadila modernejší a účinnejší pruský model. Nechala vydať nové výcvikové a služobné nariadenia pre jednotlivé oblasti armády. Zriadila vojenskú akadémiu, kadetku a polytechniku, - dosiahla tak zvýšenie profesionálneho vzdelania dôstojníkov. Takisto nariadila používanie uniforiem. V čase mieru museli vojaci pomáhať pri verejných prácach.
 
Mária Terézia si uvedomovala, že bojaschopnosť a oddanosť jej vojakov závisí nielen od výcviku, ale aj od ich spokojnosti. Preto sa tiež starala aj o dobré stravovanie vojakov a o pravidelné vyplácanie [[žold]]u. Pre vojakov tiež zaviedla možnosť udeliť dovolenku.
Riadok 273:
 
=== Zakladanie manufaktúr a poľnohospodárstvo ===
Ďalšou činnosťou, ktorá značne ovplyvnila rozvoj hospodárstva v monarchii, bolo zakladanie manufaktúr – plátenníckych, sklárskych i nových bavlnárskych. Tie zakladal manžel Márie Terézie [[František I. (Svätá rímska ríša)|František Lotrinský]]. Niektoré vznikli aj na [[Slovensko|Slovensku]], napríklad manufaktúra na výrobu bavlnených látok v [[Šaštín]]e, textilná manufaktúra (ktorá vznikla z podnetu grófa Forgáča) v [[Halič (okres Lučenec)|Haliči]]i pri [[Lučenec|Lučenci]], ďalej manufaktúra na výrobu majoliky, v [[Holíč]]i a kartúnka v Čeklísi (dnešné [[Bernolákovo]]).<ref name="obnova"/> Okrem manufaktúr sa rozvinula hutnícka výroba, čo vyžadovalo zvýšenie ťažby uhlia.
 
V poľnohospodárstve kráľovná podporovala pestovanie nových plodín a krmovín, napr. [[Ľuľok zemiakový|zemiakov]], [[kukurica siata|kukurice]], [[tabak (rod)|tabaku]] a [[Ďatelina lúčna|ďateliny]]. Začali sa chovať nové plemená koní, dobytka a oviec, ktoré prinášali vyšší úžitok.<ref name="obnova"/>
Riadok 318:
| miesto =
| jazyk = slovenský
}}</ref> a košickú zrušili.<ref name="košice">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Riadok 363:
 
[[6. október|6. októbra]] [[1760]] sa uskutočnila svadba Jozefa II. a Izabely Parmskej. Hoci to bolo v čase sedemročnej vojny, bola svadba a hostina veľmi veľká a finančne nákladná, čo malo ukázať nepriateľom Rakúska, že štátna kasa je ešte vždy plná.
 
Manželstvo však netrvalo dlho, keďže Izabela Parmská o tri roky nato zomrela na kiahne vo veku 21 rokov.
 
=== Ďalšia nevesta Jozefa II. ===
Řádek 382 ⟶ 384:
 
==== Sobáš Márie Amálie ====
Proti svojej vôli a kvôli politicky výhodnému spojenectvu sa musela vydať aj [[Mária Amália Habsbursko-lotrinská|Mária Amália]], ôsme dieťa a šiesta dcéra rakúskej panovníčky. Mária Terézia jej vybrala [[Ferdinand Parmský|Ferdinanda Parmského]], mladšieho brata [[Izabela Bourbónska (1741)|Izabely Parmskej]], manželky [[Jozef II.|Jozefa II.]]
 
==== Trojnásobný ženích Ferdinand Sicílsky ====
ObeťamiNástrojom vtedy bežnej matkinej sobášnej politiky sa mali stať aj ďalšie dve dcéry [[Mária Johana Habsbursko-lotrinská|Mária Johana]] a [[Mária Jozefa Habsbursko-lotrinská|Mária Jozefa]]. Mária Terézia potrebovala upevniť spojenectvo s [[Kráľovstvo oboch Sicílií|neapolsko-sicílskym]] kráľom, a tak sa ďalším ženíchom stal [[Ferdinand I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Ferdinand I.]] Mária Johana bola už zasnúbená s kráľom [[Ferdinand I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Ferdinandom I.]], no skôr, než sa uskutočnila svadba, zomrela na [[kiahne]]. Jej ženícha zdedila ďalšia dcéra v poradí – Mária Jozefa. No aj tá zomrela ešte pred svadbou na kiahne. Treťou dcérou, ktorá zdedila Ferdinanda ako ženícha, bola [[Mária Karolína Rakúska|Mária Karolína]], ktorá sa nakoniec za neho [[12. máj]]a [[1768]] vydala.
 
==== Spojenectvo s Francúzskom ====
Řádek 393 ⟶ 395:
[[Súbor:Martin van Meytens 002.jpg|right|thumb|[[Mária Jozefa Habsbursko-lotrinská|Mária Jozefa]], dcéra Márie Terézie, ktorá ako 16-ročná zomrela na kiahne]]
 
V roku [[1761]] zomrel [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karol Jozef]], v roku [[1762]] [[Mária Johana Habsbursko-lotrinská|Mária Johana Gabriela]], obaja boli deti Márie Terézie. A nakoniec v roku [[1763]] zomrela aj dvadsaťdvadvadsaťjedenročná ročnáprvá manželka jej syna Jozefa [[Izabela Bourbónska (1741)|Izabela Parmská]]. Všetci traja zomreli na najobávanejšiu chorobu vtedajšej doby – [[kiahne]]. Izabela Parmská bola už v tom čase matkou, no jej dcéra tiež zomrela ako sedemročná.
 
V roku [[1767]] na [[kiahne]] opäť ochoreli členovia kráľovskej rodiny. Na jar ochorela [[Mária Jozefína Bavorská|Mária Jozefína]], neobľúbená manželka [[Jozef II.|Jozefa II.]], aj samotná Mária Terézia. Mária Jozefína chorobe podľahla [[28. máj]]a. Mária Terézia prijala [[1. jún]]a posledné pomazanie, no nakoniec sa jej podarilo uzdraviť. V polovici júna ochorel na kiahne aj jej zať [[Albert Saský (1738 – 1822)|Albert Sasko-Tešínsky]], manžel [[Mária Kristína Habsbursko-lotrinská|Márie Kristíny]], ktorá sa v tom čase zotavovala z popôrodnej horúčky, na ktorú v tej dobe umieralo veľa žien, a ktorú dostala po pôrode svojej jedinej dcéry. Albert Sasko-Tešínsky sa z choroby tiež vyliečil. Na jeseň ochoreli ďalšie dve dcéry Márie Terézie [[Mária Jozefa Habsbursko-lotrinská|Mária Jozefa]], snúbenica [[Kráľovstvo oboch Sicílií|neapolsko-sicílskeho]] kráľa [[Ferdinand I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Ferdinanda]], a [[Mária Alžbeta Habsbursko-lotrinská|Mária Alžbeta]]. Mária Jozefa chorobe podľahla [[15. október|15. októbra]]. Jej sestra Mária Alžbeta mala väčšie šťastie a napriek ťažkému priebehu choroby sa vyliečila.
Řádek 400 ⟶ 402:
[[Súbor:Maria Theresia mit Ordensband.jpg|right|thumb|Smrť milovaného manžela ju veľmi zarmútila.]]
 
O náhlej smrti svojho milovaného manžela v roku 1765 sa Mária Terézia dozvedela od svojho najstaršieho syna [[Jozef II.|Jozefa II.]] S jeho smrťou sa nedokázala vyrovnať po celý zvyšok svojho života. Odvtedy chodila len v čiernych šatách, všetky svoje šperky rozdala svojim dcéram a garderóbu svojim dvorným dámam.<ref name="revue"/> Miestnosti v zámku [[Zámok Schönbrunn|Schönbrunn]], ktoré obýval jej manžel, udržovala po zvyšok života ako pamätné miestnosti.<ref name="schonbrunn">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 418 ⟶ 420:
== Posledné roky života Márie Terézie ==
=== Rozdelenie Poľska ===
Posledné roky svojho života prežila Márie Terézie vo veľkom strese. Najväčšiu ranu jej spôsobila smrť jej manžela, ale aj neustále nezhody so synom Jozefom II. Navyše bola [[5. august]]a [[1772]] donútená súhlasiť s rozdelením [[Poľsko|Poľska]] medzi [[Prusko]] a [[Rusko]]. Ak by sa totiž postavila na stranu Poľska, viedlo by to k vojne, ktorú by samé Rakúsko nemalo šancu vyhrať. Rakúsko tak síce získalo 70 000 kilometrov štvorcových Poľska, ale nový nepriateľ, Rusko, sa tak dostal bližšie k rakúskym hraniciam monarchie.
 
=== Vojna o bavorské dedičstvo ===
Řádek 435 ⟶ 437:
[[Súbor:Empress Maria Theresia monument Bratislava 002.jpg|left|thumb|Socha Márie Terézie v [[Bratislava|Bratislave]].]]
 
[[Bratislava]] nabrala na spoločenskom význame aj vďaka zásahom panovníčky Márie Terézie, ktorá tu strávila istý čas. Vďaka jej častým návštevám sa v Bratislave budovali nové domy, paláce [[Pálfiovci|Pálffyovcov]] a ďalšie sídla šľachticov v [[Staré Mesto (Bratislava)|Starom Meste]]. Na predmestí sa budovali aj domy remeselníkov a vinohradníkov. Neregulovaná výstavba, ktorá prebiehala v minulých rokoch, bolo zastavená a výstavba nových objektov bola riadená stavebnou kanceláriou Uhorskej komory, ktorá mala na starosti prípravu a realizáciu stavebných projektov. Veľa stavieb a rôznych iných stavebných úprav prebehlo aj pod vedením architektov cisárskeho dvora, ktorými boli napríklad G.B. Martinelli a F.A. Hildebrandt.<ref name="galéria"/> Mestské opevnenie veľmi brzdilo rozvoj mesta, a tak vydala Mária Terézia v roku [[1775]] nariadenie zbúrať hradby zbúrať.<ref name="pravda"/>
 
Mária Terézia sa zamerala aj na [[Bratislavský hrad]], ktorý nechala kompletne zrekonštruovať. Založila tu dokonca kráľovskú gardu. V hradnom areáli nechala vybudovať ďalšie budovy aj veľkú barokovú záhradu francúzskeho typu. Celkovo sa zvýraznila obytná funkcia hradu. V roku [[1766]] dala pristavať k východnému krídlu rokokový palác ''Tereziánum'' pre miestodržiteľa, ktorým bol takmer celý život [[Albert Saský (1738 – 1822)|Albert Sasko-Tešínsky]], manžel obľúbenej dcéry Márie Terézie [[Mária Kristína Habsbursko-Lotrinská|Márie Kristíny]].
 
Mária Terézia [[Bratislava|Bratislavu]] často a rada navštevovala. V roku [[1766]] navštívila aj záhradu [[Grasalkovičov palác|Grasalkovičovho paláca]], kde sa konala svadobná hostina jej najobľúbenejšej dcéry [[Mária Kristína Habsbursko-lotrinská|Márie Kristíny]], ktorá sa vydávala za [[Albert Saský (1738 – 1822)|AlbertAlberta SaskýSaského]]. Palác rodiny [[Grasalkovičovci|Grasalkovičovcov]] navštívila aj o niekoľko rokov neskôr, v roku [[1775]].<ref name="pravda"/>
 
Na jej príkaz zriadil v roku [[1750]] [[Ján Michal Landerer de Füsküt|Ján Michal Landerer]] v Bratislave najväčší tlačiarenský podnik v [[Uhorsko|Uhorsku]], ktorý vydával [[Pressburger Zeitung (1784)|Bratislavské noviny]]. Podnik pracoval nepretržite až do roku [[1854]].<ref name="inzine"/>