Pavol Jozef Šafárik: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 5767003 používateľa 78.98.94.220 (diskusia) bola vrátená
→‎Čechy (1833 – 1861): Byl to určitě mocnář František Jozef Habsburg-Lothringen
Riadok 109:
V posledných piatich rokoch života začal Šafárik chorľavieť a trpieť rozličnými [[fóbia]]mi, a to aj napriek tomu, že sa zbavil materiálnych a finančných ťažkostí a ubúdali mu aj starosti o rodinu. Psychické depresie v posledných dvoch rokoch P. J. Šafárika priviedli k tomu, že 23. mája 1860 skočil do [[Vltava|Vltavy]], čo vzbudilo v širokej verejnosti nesmierny rozruch. Podarilo sa ho však zachrániť.
 
Na začiatku októbra 1860 sa Šafárik definitívne vzdal miesta riaditeľa Univerzitnej knižnice. Cisár [[František I.|František Jozef I.]] jeho žiadosti vyhovel vlastnoručne písaným listom, pričom mu ponechal ako dôchodok plný plat. Šafárik bol na dôchodku len málo. Rýchlo začal chradnúť, strácal zrak a pohyboval sa už len o paličke, ale pritom bol duševne čulý. Umrel 26. júla 1861.
 
Pochovali ho na evanjelickom cintoríne v Prahe – [[Karlín (Praha)|Karlíne]] a po zrušení tohto cintorína roku 1900 Šafárikove pozostatky previezli na Olšanské cintoríny. Nad jeho hrobom umiestnili pôvodný sarkofág so starosrbským nápisom: „V krasnich mira sego v’spitaľ sa esti et junosti svojeje".