'''Šikoku''' ({{v jazyku|jpn|四国}} – štyri provincie) je štvrtý najväčší [[ostrov]] [[Japonsko|Japonska]] a súčasne najmenší a najmenej zaľudnený zo štyroch hlavných japonských ostrovov a tradičný región Japonska.
Oblasť Šikoku - – skladajúci sa zo Šikoku a priľahlých ostrovov má rozlohu asi 18 800 km²{{km2|18800}} a delí sa na štyri prefektúry: [[Ehime (prefektúra)|Ehime]], [[Kagawa (prefektúra)|Kagawa]], [[Kóči (prefektúra)|Kóči]] a [[Tokušima (prefektúra)|Tokušima]]. Šikoku je s Honšú spojené systémom trajektov, leteckých liniek a od roku [[1988]] aj sieťou mostov Seto Óhaši. Až do doby dokončenia mostov bol ostrov izolovaný od ostatných častí [[Japonska]] a od možnosti jednoduchšej dopravy medzi Honšú a Šikoku sa očakávalo zrýchlenie rozvoja oblasti. Dnes sa dá na Šikoku dostať tromi sieťami mostov.
Hory rozdeľujú Šikoku na úzku severnú oblasť obmývanú [[Vnútorné more|Vnútorným morom]] a južnú časť u [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Väčšina zo 4,5 miliónov obyvateľov žije na severe a tam tiež, s jedinou výnimkou, ležia všetky väčšie mestá. Hora Išizuči (石鎚山) v prefektúre [[Ehime (prefektúra)|Ehime]] je s výškou 1 982 m.n.m.{{mnm|1982}} najvyššia na ostrove. Priemysel je stredne rozvinutý a zahrňuje spracovanie rudy z dôležitého dolu na meď v Bešši. Pôda je obrábaná veľmi intenzívne. V náplavových oblastiach, hlavne na východe oblasti, sa pestuje ryža a v zime pšenica a jačmeň. Na severe ostrova sa pestuje mnoho druhov ovocia vrátane citrusov, broskýň, kaki a grapefruitov. Vďaka produkcii pšenice sa počas obdobia Edo stali dôležitou súčasťou jedálneho lístka v prefektúre [[Kagawa (prefektúra)|Kagawa]] cestoviny sanuki udon (讃岐うどん).
Väčšia, južná časť Šikoku je hornatá a riedko osídlená. Jediná väčšia nížina sesa rozprestira okolo [[Kóči (mesto)|Kóči]], hlavného mesta prefektúry [[Kóči (prefektúra)|Kóči]]. Mierne zimy podporujú rozvoj zeleninárstva, predovšetkým pestovanie mimo sezónnej zeleniny pod plastovými fóliami. Na juhu sú bežné dve žatvy ryže do roka. Drevospracujúci a papierenský priemysel je vďaka dostatku dreva a vodnej energie veľmi rozvinutý.
Šikoku je tiež známe pútne miesto. [[Púť po Šikoku|Putovanie po 88 chrámoch]] mnícha [[Kúkai|Kúkaia]] má tradíciu už od 9. storočia.
