Česko-slovenské vojnové loďstvo: Rozdiel medzi revíziami

V máji [[1918]] vznikli vo [[Vladivostok]]u prvé „námorné oddiely“ Československých légií vo východnom Rusku. Mali k dispozícii dva [[parník]]y a [[ľadoborec]]e. Lode sa používali predovšetkým k dopravným účelom. V tomto roku používali legionári pri obsadzovaní prístavu na [[Bajkalské jazero|Bajkale]] dva parníky, ktoré vyzbrojili štyrmi [[húfnica]]mi. Činnosť námorného oddielu bola ukončená v roku [[1920]].

V rokoch [[1918]] až [[1939]] mala armáda vo výzbroji celúcelý radurad [[vojnová loď|vojnových lodí]]. Boli to predovšetkým rôzne strážne a hliadkové člny, delové člny a mínové člny tzv. [[Mínonoska|mínonosky]]. Vlajkovou loď Československého vojnového loďstva bola [[hliadková loď]] [[President Masaryk (loď)|President Masaryk]], ktorá bola vyzbrojená štyrmi delami rážekalibru 66 mm. Všetky plavidlá boli v rokoch [[1919]] až [[1921]] zaradené do Oddielu vojenského loďstva pre Labe a do Oddielu vojenského loďstva pre Dunaj. V roku [[1921]] boli jednotky zlúčené a vznikol vodný [[Prápor (vojenská jednotka)|prápor]], ktorý bol súčasťou 4. ženijného pluku.

Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bol v roku [[1946]] v [[Bratislava|Bratislave]] vytvorený 14. ženijný prápor s lodnou a mínovou [[Rota (vojenská jednotka)|rotou]]. Od roku [[1950]] bol útvar súčasťou 52. pontónového pluku. V jeho rámci pôsobila lodná rota, ktorú tvorila [[Čata (vojenská jednotka)|čata]] bojových člnov a čata mínových člnov. V roku [[1957]] bola rota preorganizovaná na rotu riečneho zatarasovania. V roku [[1959]] bola jednotka zrušená.

Po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] požadovala československá vláda prístup k moru ako kompenzáciu za storočia utláčania zo strany [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Kvôli nedostatočnej početnosti československého loďstva však tejto požiadavke nebolo vyhovené.