Verzia z 20:37, 3. august 2014 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 769 editací d iné projekty ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:05, 21. august 2014 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo, replaced: Popis → Opis, Vzhľadom k → Vzhľadom na, 1835–1923 → 1835 – 1923 (5), - → – (9) Ďalšia úprava →
Riadok 23: }} '''Adolf Heyduk''' (* [[6. jún]] [[1835]] - – † [[6. február]] [[1923]]) bol [[Česko\|český]] [[básnik]], predstaviteľ [[Májovci\|májovcov]], ktorý sa stal významným propagátorom česko-slovenských vzťahov.<ref name="spisovatele">{{Citácia elektronického dokumentu \| titul = Čtení z Písku – Adolf Heyduk \| url = http://www.ctenizpisku.cz/index.php/autori/11-h/168-heyduk-adolf \| dátum prístupu = 2013-9-14}}</ref> Písal prevažne [[Lyrika\|lyrické]] básne a stal sa autorom viac než šesťdesiatich básnických zbierok prevažne s prírodnou, vlasteneckou či rodinnou lyrikou.<ref name="literatura">{{Citácia elektronického dokumentu \| titul = literatura.kvalitne.cz – Adolf Heyduk \| url = http://literatura.kvalitne.cz/hey.htm \| dátum prístupu = 2008-10-11}}</ref> == Život == Narodil sa 6. júna 1835 v [[Předhradí (okres Chrudim)\|Rychmburku]]<ref name="literatura" /> (dnes [[Předhradí (okres Chrudim)\|Předhradí]] u [[Skuteč\|Skutče]]) v rodine [[stolár]]a. Od roku [[1850]] študoval na reálke v [[Praha\|Prahe]], ktorú ukončil v roku [[1854]]. Potom na želanie rodičov rok študoval techniku v [[Brno\|Brne]] a potom prestúpil na techniku do Prahy ([[1855]]).<ref name="literatura" /> O dva roky neskôr sa zoznamuje s [[Jan Neruda\|Janom Nerudom]], s ktorým nadviazal blízke [[priateľstvo]].<ref name="spisovatele" /> Štúdium ukončil roku [[1859]], stal sa učiteľom na pražskej reálke, už roku [[1860]] odišiel učiť kreslenie a staviteľstvo na vyššiu reálku do [[Písek\|Písku]], kde žil až do svojej smrti.<ref name="spisovatele" /> Mesto Písek ho očarilo a rýchlo sa tu udomácnil.<ref name="pisek">{{Citácia elektronického dokumentu \| titul = IC Písek – ADOLF HEYDUK (1835–1923) \| url = http://www.icpisek.cz/docs/cz/heyduk.xml \| dátum prístupu = 2013-9-14 \| vydavateľ = Město Písek – odbor kultury a cestovního ruchu}}</ref> V roku [[1896]] bol menovaný školským úradníkom.<ref name="literatura" /> V roku [[1876]] prijal miesto na I. reálnom gymnáziu v Prahe, tu sa stal predsedom literárnej časti ''Umělecké besedy''. Roku [[1877]] sa vrátil do Písku, kde sa toho istého roku oženil so svojou o 25 rokov mladšou žiačkou Emílipu, [[Dcéra\|dcérou]] predného píseckého reštaurátora Reinera.<ref name="pisek" /> V nasledujúcich rokoch sa stal dvojnásobným otcom, ale obe udalosti skončili rodinnou [[Tragédia\|tragédiou]]. Roku [[1878]] zomrela jeho prvá dcéra Jarmila ešte pred [[Sviatosť krstu\|pokrstením]] vo veku troch mesiacov. Na krstiny prišiel do Písku aj jeho dlhoročný kamarát Jan Neruda, ktorý sa mal stať [[kmotor\|kmotrom]]. Vzhľadom kna ~~predčasnému~~predčasné ~~úmrtiu~~úmrtie ale ku krstu nedošlo a táto smutná udalosť inšpirovala Nerudu k spísaniu ''Balady dětské''.<ref name="pisek" /> Druhá dcéra Liduška zomrela vo veku štyroch rokov roku [[1884]].<ref name="pisek" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko= Malenicka \| titul = www.cesky-jazyk.cz – Heyduk Adolf \| url = http://www.cesky-jazyk.cz/zivotopisy/adolf-heyduk.html \| dátum prístupu = 2008-10-11}}</ref> Mal veľmi silný vzťah k [[Slovensko\|Slovensku]], ktoré často navštevoval a mal tu veľa priateľov. Vedľa Slovenska cestoval tiež do [[Taliansko\|Talianska]] alebo na [[Kaukaz]], kde mal časť svojej rodiny. Žil tu jeho synovec, agronóm Jaroslav Hejduk, prvý zástavník [[Česká družina\|Českej družiny]] v [[Česko-slovenské légie\|ruských légiách]].<ref>[https://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:bd8xPSLIQoAJ:www.army.cz/avis/areport2005/ar10ob.pdf+hejduk+prapore%C4%8Dn%C3%ADk&hl=cs&gl=cz&pid=bl&srcid=ADGEESjNB0TEeld-4Igm7kZWUMlPD4apYUJxSOpNGrDx_2vDt0P6iJaHIcHDf4-DK_c8HuEBHILxdCyJLblSwmDySQnmlwKvDUf9-35LxoZrltoHMcz_0Yb9F0_wckKtNlmZC_VcHtAl&sig=AHIEtbSEpuZxgZgV5fCld6UyZAyMqqy-FQ A-Report 10/2005 – Prapor české družiny a 1. střeleckého pluku mistra Jana Husa]</ref> Riadok 40: == Dielo == Jeho celoživotné dielo je značne rozsiahle a má asi 60 básnických zbierok - – väčšina z nich je málo známa, tisíce [[Veršovaná reč\|veršov]] v dobovej [[Tlač z výšky\|tlači]], zborníkoch, [[časopis]]och atď.<ref name="pisek" /> Pre jeho diela je typická piesňová forma - – mnoho jeho diel bolo zhudobnených, preto bol nazvaný ''Pootavským slavíkem''. Častou témou mu bola juhočeská a slovenská príroda, láska k žene a deťom. Do roku [[1884]] (úmrtia jeho druhej dcéry) sú jeho básne optimistické, po tejto tragédii sú jeho diela pochopiteľne pesimistické a smutné. Verše vydané po tomto roku sa považujú za kvalitnejšie. Nasledujúci prehľad čerpá z<ref>{{Citácia knihy \| priezvisko = Tichý \| meno = František \| titul = Adolf Heyduk a jeho dílo \| rok=1915 \| miesto = Praha \|vydavateľ = J. Otto \| strany = ~~46–51~~46 – 51}}</ref> a zahŕňa teda len prehľad diela do roku 1915. === Lyrika === * ''Básně '' (1859) - – jeho prvá zbierka, časti ''Cigánské melodie'', ''Písně'', ''Smíšené básně'', ''Růže povážská''; nemala priaznivý ohlas u kritikov, u čitateľov bol ohlas výrazne priaznivejší, predovšetkým na cyklus piesní ''Cigánské melodie'' * ''Karyatidy '' (1862) * ''Básně '' (1865) - – časti ''Jižní zvuky'' a ''Dozvuky vlašské'' * ''Lesní kvítí'' (1873) - – venované [[Jan Neruda\|Janovi Nerudovi]] * ''Cymbál a husle'' (1876) - – dáva najavo svoju lásku k [[Slovensko\|Slovensku]], medzi českými výrazmi používa aj slová slovenské; básne sú veľmi spevavé, pripomínajú slovenské národné piesne, ospevujú slovenskú prírodu * ''V zátiší'' (1883) * ''Písně'' (1884) * ''Hořec a srdečník'' (1884) * ''Zaváté listy'' (1886) - – spolu so zbierkou ''V zátiší'' patrí k jeho najlepším dielam; písaná po smrti jeho dcér ([[1884]]), prelína sa tu smútok so spomienkami, minulosť so súčasnosťou * ''Šípy a paprsky'' (1888) * ''Na potulkách'' (1895) Riadok 94: * ''Bohatýři'' – spevy historické (1894) * ''Tři zkazky'' – Braček-Ptáček (1877), Záměny (1879), Sudice (1860), spoločne v Spisoch sv. 5 * ''Zpěvy pošumavského dudáka – II. Zvěsti, II. Děje'' (~~1887–1890~~1887 – 1890; 1900 v Spisoch sv. 16)) * ''Za dlouhých večerů'' – povesti národné (1899 v Spisoch sv. 14) * ''Na černé hodince'' ~~1884–1886~~1884 – 1886 (1900 v Spisoch sv. 14) * ''V zášeru minulosti'' (1900 v Spisoch sv. 18) * ''Z rodných hor'' (1901 v Spisoch sv. 24) Riadok 111: * ''Vltava'' (v zborníku Čechy, díl II.) * ''Zlatá stezka šumavská'' (1900 v Časopisu českých turistů) * drobné vzpomínky v dětském časopise Malý čtenář (~~1901–1903~~1901 – 1903) a Zvon (1905) * ''Vzpomínky literární'' (1911 v Spisoch sv. 52)

Adolf Heyduk: Rozdiel medzi revíziami