Adolf Heyduk: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d iné projekty
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: Popis → Opis, Vzhľadom k → Vzhľadom na, 1835–1923 → 1835 – 1923 (5), - →  –  (9)
Riadok 23:
}}
 
'''Adolf Heyduk''' (* [[6. jún]] [[1835]] -  – † [[6. február]] [[1923]]) bol [[Česko|český]] [[básnik]], predstaviteľ [[Májovci|májovcov]], ktorý sa stal významným propagátorom česko-slovenských vzťahov.<ref name="spisovatele">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čtení z Písku – Adolf Heyduk | url = http://www.ctenizpisku.cz/index.php/autori/11-h/168-heyduk-adolf | dátum prístupu = 2013-9-14}}</ref> Písal prevažne [[Lyrika|lyrické]] básne a stal sa autorom viac než šesťdesiatich básnických zbierok prevažne s prírodnou, vlasteneckou či rodinnou lyrikou.<ref name="literatura">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = literatura.kvalitne.cz – Adolf Heyduk | url = http://literatura.kvalitne.cz/hey.htm | dátum prístupu = 2008-10-11}}</ref>
 
== Život ==
Narodil sa 6. júna 1835 v [[Předhradí (okres Chrudim)|Rychmburku]]<ref name="literatura" /> (dnes [[Předhradí (okres Chrudim)|Předhradí]] u [[Skuteč|Skutče]]) v rodine [[stolár]]a. Od roku [[1850]] študoval na reálke v [[Praha|Prahe]], ktorú ukončil v roku [[1854]]. Potom na želanie rodičov rok študoval techniku ​​v [[Brno|Brne]] a potom prestúpil na techniku ​​do Prahy ([[1855]]).<ref name="literatura" /> O dva roky neskôr sa zoznamuje s [[Jan Neruda|Janom Nerudom]], s ktorým nadviazal blízke [[priateľstvo]].<ref name="spisovatele" /> Štúdium ukončil roku [[1859]], stal sa učiteľom na pražskej reálke, už roku [[1860]] odišiel učiť kreslenie a staviteľstvo na vyššiu reálku do [[Písek|Písku]], kde žil až do svojej smrti.<ref name="spisovatele" /> Mesto Písek ho očarilo a rýchlo sa tu udomácnil.<ref name="pisek">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IC Písek – ADOLF HEYDUK (1835–1923) | url = http://www.icpisek.cz/docs/cz/heyduk.xml | dátum prístupu = 2013-9-14 | vydavateľ = Město Písek – odbor kultury a cestovního ruchu}}</ref> V roku [[1896]] bol menovaný školským úradníkom.<ref name="literatura" />
 
V roku [[1876]] prijal miesto na I. reálnom gymnáziu v Prahe, tu sa stal predsedom literárnej časti ''Umělecké besedy''. Roku [[1877]] sa vrátil do Písku, kde sa toho istého roku oženil so svojou o 25 rokov mladšou žiačkou Emílipu, [[Dcéra|dcérou]] predného píseckého reštaurátora Reinera.<ref name="pisek" /> V nasledujúcich rokoch sa stal dvojnásobným otcom, ale obe udalosti skončili rodinnou [[Tragédia|tragédiou]]. Roku [[1878]] zomrela jeho prvá dcéra Jarmila ešte pred [[Sviatosť krstu|pokrstením]] vo veku troch mesiacov. Na krstiny prišiel do Písku aj jeho dlhoročný kamarát Jan Neruda, ktorý sa mal stať [[kmotor|kmotrom]]. Vzhľadom kna predčasnémupredčasné úmrtiuúmrtie ale ku krstu nedošlo a táto smutná udalosť inšpirovala Nerudu k spísaniu ''Balady dětské''.<ref name="pisek" /> Druhá dcéra Liduška zomrela vo veku štyroch rokov roku [[1884]].<ref name="pisek" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko= Malenicka | titul = www.cesky-jazyk.cz – Heyduk Adolf | url = http://www.cesky-jazyk.cz/zivotopisy/adolf-heyduk.html | dátum prístupu = 2008-10-11}}</ref>
 
Mal veľmi silný vzťah k [[Slovensko|Slovensku]], ktoré často navštevoval a mal tu veľa priateľov. Vedľa Slovenska cestoval tiež do [[Taliansko|Talianska]] alebo na [[Kaukaz]], kde mal časť svojej rodiny. Žil tu jeho synovec, agronóm Jaroslav Hejduk, prvý zástavník [[Česká družina|Českej družiny]] v [[Česko-slovenské légie|ruských légiách]].<ref>[https://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:bd8xPSLIQoAJ:www.army.cz/avis/areport2005/ar10ob.pdf+hejduk+prapore%C4%8Dn%C3%ADk&hl=cs&gl=cz&pid=bl&srcid=ADGEESjNB0TEeld-4Igm7kZWUMlPD4apYUJxSOpNGrDx_2vDt0P6iJaHIcHDf4-DK_c8HuEBHILxdCyJLblSwmDySQnmlwKvDUf9-35LxoZrltoHMcz_0Yb9F0_wckKtNlmZC_VcHtAl&sig=AHIEtbSEpuZxgZgV5fCld6UyZAyMqqy-FQ A-Report 10/2005 – Prapor české družiny a 1. střeleckého pluku mistra Jana Husa]</ref>
Riadok 40:
 
== Dielo ==
Jeho celoživotné dielo je značne rozsiahle a má asi 60 básnických zbierok -  – väčšina z nich je málo známa, tisíce [[Veršovaná reč|veršov]] v dobovej [[Tlač z výšky|tlači]], zborníkoch, [[časopis]]och atď.<ref name="pisek" /> Pre jeho diela je typická piesňová forma -  – mnoho jeho diel bolo zhudobnených, preto bol nazvaný ''Pootavským slavíkem''. Častou témou mu bola juhočeská a slovenská príroda, láska k žene a deťom.
 
Do roku [[1884]] (úmrtia jeho druhej dcéry) sú jeho básne optimistické, po tejto tragédii sú jeho diela pochopiteľne pesimistické a smutné. Verše vydané po tomto roku sa považujú za kvalitnejšie.
 
Nasledujúci prehľad čerpá z<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Tichý | meno = František | titul = Adolf Heyduk a jeho dílo | rok=1915 | miesto = Praha |vydavateľ = J. Otto | strany = 46–5146 – 51}}</ref> a zahŕňa teda len prehľad diela do roku 1915.
 
=== Lyrika ===
* ''Básně '' (1859) -  – jeho prvá zbierka, časti ''Cigánské melodie'', ''Písně'', ''Smíšené básně'', ''Růže povážská''; nemala priaznivý ohlas u kritikov, u čitateľov bol ohlas výrazne priaznivejší, predovšetkým na cyklus piesní ''Cigánské melodie''
* ''Karyatidy '' (1862)
* ''Básně '' (1865) -  – časti ''Jižní zvuky'' a ''Dozvuky vlašské''
* ''Lesní kvítí'' (1873) -  – venované [[Jan Neruda|Janovi Nerudovi]]
* ''Cymbál a husle'' (1876) -  – dáva najavo svoju lásku k [[Slovensko|Slovensku]], medzi českými výrazmi používa aj slová slovenské; básne sú veľmi spevavé, pripomínajú slovenské národné piesne, ospevujú slovenskú prírodu
* ''V zátiší'' (1883)
* ''Písně'' (1884)
* ''Hořec a srdečník'' (1884)
* ''Zaváté listy'' (1886) -  – spolu so zbierkou ''V zátiší'' patrí k jeho najlepším dielam; písaná po smrti jeho dcér ([[1884]]), prelína sa tu smútok so spomienkami, minulosť so súčasnosťou
* ''Šípy a paprsky'' (1888)
* ''Na potulkách'' (1895)
Riadok 94:
* ''Bohatýři'' – spevy historické (1894)
* ''Tři zkazky'' – Braček-Ptáček (1877), Záměny (1879), Sudice (1860), spoločne v Spisoch sv. 5
* ''Zpěvy pošumavského dudáka – II. Zvěsti, II. Děje'' (1887–18901887 – 1890; 1900 v Spisoch sv. 16))
* ''Za dlouhých večerů'' – povesti národné (1899 v Spisoch sv. 14)
* ''Na černé hodince'' 1884–18861884 – 1886 (1900 v Spisoch sv. 14)
* ''V zášeru minulosti'' (1900 v Spisoch sv. 18)
* ''Z rodných hor'' (1901 v Spisoch sv. 24)
Riadok 111:
* ''Vltava'' (v zborníku Čechy, díl II.)
* ''Zlatá stezka šumavská'' (1900 v Časopisu českých turistů)
* drobné vzpomínky v dětském časopise Malý čtenář (1901–19031901 – 1903) a Zvon (1905)
* ''Vzpomínky literární'' (1911 v Spisoch sv. 52)