Pozývací list: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Po 1989: preklepy |
3 doplnenia |
||
Riadok 1:
'''Pozývací list''' (česky: ''zvací dopis'') je hovorové označenie
== Odovzdanie listu ==
Riadok 44:
{{Hlavný článok|Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska}}
V roku 1968 si vyžiadala táto vojenská invázia 108 životov, ťažko zranených bolo 500 ľudí. Do konca roka 1969 odišlo z Československa asi stotisíc ľudí, v rokoch 1969 - 1989 ďalších 140 až 150-tisíc ľudí. Nasledovalo obdobie, v ktorom sa postupne dostali k moci politici, ktorí začali tzv. [[normalizácia|normalizáciu]].
Pisatelia sa dopustili zrady nielen tým, že pozývali cudzie vojská ale aj snahou o vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády. "Členov predsedníctva ÚV KSČ ešte v prvú noc okupačné vojská zadržali a odviezli ich na územie západnej Ukrajiny. V tom čase ako sovietsky veľvyslanec v Prahe pôsobil Stepan Červonenko, ktorý bol už dlhšiu dobu v styku s protidubčekovskými komunistickými funkcionármi. Títo sa po začiatku okupácie zhromaždili na sovietskom veľvyslanectve v Prahe a pokúšali sa sformovať tzv. robotnícko-roľnícku vládu. Jej protagonistami mali byť Indra, Kapek, Kolder, Biľak a ďalší. Robotnícko-roľnícka vláda sa nakoniec nesformovala"<ref>Ján Čarnogurský: Mýtus roka 1968, Impulz 1/2008 ([http://www.impulzrevue.sk/article.php?280 dostupné online])
</ref> no napriek tomu sa pisatelia dostali do vedúcich funkcií.
== Po 1989 ==
Po roku [[1989]] sa Česko-Slovensko snažilo list získať od Moskvy. Jeho kópiu odovzdal prezidentovi Václavovi Havlovi vtedajší ruský prezident [[Boris Jeľcin]] v roku 1992.
Počas návštevy prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Putina]] v Bratislave v máji 2011 ho o vydanie originálu požiadala premiérka Radičová.<ref>Mária Miháliková: Radičová chce od Putina pozývací list z roku 1968, SME 13. 5. 2011. [http://www.sme.sk/c/5892050/radicova-chce-od-putina-pozyvaci-list-z-roku-1968.html Dostupné online].</ref>
Hoci V. Biľaka pre pozývací list po revolúcii súdili, v roku [[2011]] proces zastavila Špeciálna prokuratúra. Nik z pisateľov tak nebol odsúdený. Biľak sa k napísaniu listu nepriznal hoci potvrdil jeho existenciu. V súdnom procese znalci skonštatovali, že „vzhľadom na gramatické a jazykové excesy ho písal Čech alebo Slovák, nie Rus, pretože také chyby obvykle robia Česi vyjadrujúci sa v ruskom jazyku.“ Podpisy však overiť nevedeli. V Čechách považujú Biľakov podpis na liste za overený znalcami. Súdny spis zostal tajný doteraz aj po Biľakovej smrti.<ref>Biľakov spis zostal tajný aj po smrti, ukázali aspoň hlavné dôkazy, [http://www.sme.sk/c/7204049/bilakov-spis-zostal-tajny-aj-po-smrti-ukazali-aspon-hlavne-dokazy.html Sme 16.5.2014]</ref>
== Referencie ==
Řádek 52 ⟶ 59:
== Externé odkazy ==
* [http://www.68.usd.cas.cz/files/studie/Pribeh_zvaciho_dopisu.pdf JANÁČEK, František; MICHÁLKOVÁ, Marie. ''Příběh zvacího dopisu'']<ref name="Janacek" />
[[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]]
|