Pozývací list: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Externé odkazy: odstránenie chybného ref |
|||
Riadok 40:
== Dôsledky ==
Sovietska tlač týmto listom odôvodňovala [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|inváziu vojsk]] Varšavskej zmluvy do Československa ako žiadosťou KSČ v boji proti "kontrarevolúcií". List bol predmetom rokovania mimoriadneho zjazdu KSČ 22.8.1968 v Prahe Vysočanoch. Tam ako aj v Bratislave ho oficiálny predstavitelia KSČ odmietli a považovali za vlastizradu aj keď nepoznali jeho obsah. List bol a aj zostal vnímaný ako jeden z hlavných dôvodov vpádu vojsk, preto má výnimočný význam.▼
{{Hlavný článok|Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska}}
▲Sovietska tlač týmto listom odôvodňovala [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|inváziu vojsk]] Varšavskej zmluvy do Československa ako žiadosťou KSČ v boji proti "kontrarevolúcií". List bol predmetom rokovania mimoriadneho zjazdu KSČ 22.8.1968 v Prahe Vysočanoch. Tam ako aj v Bratislave ho oficiálny predstavitelia KSČ odmietli a považovali za vlastizradu aj keď nepoznali jeho obsah. List bol a aj zostal vnímaný ako jeden z hlavných dôvodov vpádu vojsk, preto má výnimočný význam.
V roku 1968 si vyžiadala táto vojenská invázia 108 životov, ťažko zranených bolo 500 ľudí. Do konca roka 1969 odišlo z Československa asi stotisíc ľudí, v rokoch 1969 - 1989 ďalších 140 až 150-tisíc ľudí. Nasledovalo obdobie, v ktorom sa postupne dostali k moci politici, ktorí začali tzv. [[normalizácia|normalizáciu]].
Pisatelia sa dopustili zrady nielen tým, že pozývali cudzie vojská ale aj snahou o vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády. "Členov predsedníctva ÚV KSČ ešte v prvú noc okupačné vojská zadržali a odviezli ich na územie západnej Ukrajiny. V tom čase ako sovietsky veľvyslanec v Prahe pôsobil Stepan Červonenko, ktorý bol už dlhšiu dobu v styku s protidubčekovskými komunistickými funkcionármi. Títo sa po začiatku okupácie zhromaždili na sovietskom veľvyslanectve v Prahe a pokúšali sa sformovať tzv. robotnícko-roľnícku vládu. Jej protagonistami mali byť Indra, Kapek, Kolder, Biľak a ďalší. Robotnícko-roľnícka vláda sa nakoniec nesformovala"<ref>Ján Čarnogurský: Mýtus roka 1968, Impulz 1/2008 ([http://www.impulzrevue.sk/article.php?280 dostupné online])
</ref> no napriek tomu sa pisatelia dostali do vedúcich funkcií.
== Po 1989 ==
Po roku [[1989]] sa Česko-Slovensko snažilo list získať od Moskvy. Jeho kópiu odovzdal prezidentovi Václavovi Havlovi vtedajší ruský prezident [[Boris Jeľcin]] v roku 1992. List bol údajne objavený zapečatený 15. júla 1992 (dva dni pred jeho odovzdaním) v Štátnom archíve Ruskej federácie. Obálka bola podpísaná Konštantinom Černěnkom s poznámkou ''Uložiť v archíve politbyra. Bez súhlasu neotvárať.'' Samotný text bol zmenený Brežnevovou rukou, preto sa predpokladá, že si vyžiadal novú verzia, ktorá mala byť podpísaná viacerými "žiadateľmi". Podľa niektorých informácií sa Brežnev pri rozhodovaní o budúcom vodcovi ČSSR medzi vyjadroval o Biľakovi ako neschopnom, pretože nedokázal na pozývací podpis získať 200 sľubovaných podpisov.
| |||