Filip IV. (Francúzsko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rudko (diskusia | príspevky)
mierne doplnenie a šablóna bez zdroja, článku chýbajú zdroje a referencie
rozšírenie
Riadok 10:
 
{{bez zdroja}}
'''Filip IV. Pekný''' zvaný Pekný<ref>[http://fmg.ac/Projects/MedLands/CAPET.htm#_Toc154137010 Généalogie de Philippe IV]</ref> ({{V jazyku|fra|''Philippe IV le Bel''}}) (* [[1268]], [[Fontainebleau]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[29. november]] [[1314]], [[Fontainebleau]]) bol francúzsky kráľ z rodu [[Kapetovci|Kapetovcov]], vládol v rokoch [[1285]]{{--}}[[1314]]; navarrský kráľ (ako Filip I.) a sobášom s [[Jana I. Navarrská|Janou I. Navarrskou]] ([[1284]]{{--}}[[1305]]) gróf zo [[Champagne-Ardenne|Champagne]].
 
Filip IV. Pekný etabloval Francúzsko ako európsku veľmoc a so svojou nekompromisnou autoritou zriadil moderné rano-absolutistické štátnictvo, ktoré stredovekej francúzskej monarchii umožnilo dovtedy nepoznaný mocenský rozmach. Jeho vládnutie je význačné presťahovaním pápežstva do mesta [[Avignon]] a rozbitím [[Rád templárov|Rádu templárov]]. Jeho prívlastok je zo súčasnosti, ale vzťahuje sa na jeho vtedajší výzor, ktorý údajne zodpovedal rytierskemu ideálu vtedajšej doby.
 
Filip IV. Pekný etabloval Francúzsko ako európsku veľmoc a so svojou nekompromisnou autoritou zriadil moderné rano-absolutistické štátnictvo, ktoré stredovekej francúzskej monarchii umožnilo dovtedy nepoznaný mocenský rozmach. Jeho vládnutie je význačné presťahovaním pápežstva do mesta [[Avignon]] a rozbitím [[Rád templárov|Rádu templárov]]. Jeho prívlastok je zo súčasnosti, ale vzťahuje sa na jeho vtedajší výzor, ktorý údajne zodpovedal rytierskemu ideálu vtedajšej doby.
 
== Mladosť ==
Narodil sa na zámku Fontainebleau ako syn francúzskeho kráľa [[Filip III. (Francúzsko)|FilipoviFilipa III.]] a [[Izabela Aragónska (1247{{--}}1271)|IzabeleIzabely Aragónskej]]. Jeho výchovuvýchovou viedolbol Viliampoverený Guillaume d'Ercuis, kráľov almužník.<ref>[http://aedilis.irht.cnrs.fr/jeudis9900/jeudis_problematique_det3.htm Guillaume d'Ercuis, ''Livre de raison'']</ref> <!-- Ešte ako následník trónu tesne pred otcovou smrťou vyjednal bezpečný návrat kráľovskej rodiny z Aragónska po neúspešnej Aragónskej výprave. Jeho oponent Bernard Saisset, biskup z Pamiers, o Filipovi IV. prehlásil: „Nie je to ani človek, ani zviera. Je to socha.“ -->
 
== Konsolidácia kráľovských domén ==
Ako kráľ bol Filip odhodlaný za každú cenu posilniť monarchiu. Viac ako hociktorý z jeho predchodcov sa spoliehal na profesionálnu administratívu. V Paríži dal vybudovať Justičný palác so stálym a plateným personálom. Za jeho panovania sa kráľovými ľuďmi stávajú právnici vzdelaní v ríšskom a rímskom práve. Záleží im na jednote kráľovstva a procesy sú ich obľúbený prostriedok na dosiahnutie kráľových záujmov. K verejnosti sa Filip choval rezervovane a špecifické záležitosti – predovšetkým tie nepopulárne – prenechávalnechával na svojich ministrov. Jeho vláda znamená pre Francúzsko prechod od monarchie závisiacej od osobnej charizmy panovníka ku kráľovstvu s pevnou administratívnou správou.
 
Filip sa [[16. august]]a [[1284]] oženil s kráľovnou [[Jana I. Navarrská|Janou I. Navarrskou]] ([[1271]]{{--}}[[1305]]). ZákladnýmZákladom prínosomjej vena bolo dedičstvo Jany v [[Champagne]] a [[Brie]], ktoré susedili s kráľovskými doménami v Ile-de-France. Po ich zjednotení s kráľovými vlastnými dŕžavami vzniklo rozsiahle územie. Počas vlády samotnej Jany a jej troch synov ([[1284]]{{--}}[[1328]]) prináležali tieto zeme osobe kráľa. V roku [[1328]] boli zahrnuté do kráľovských domén, keď ich [[Filip VI. (Francúzsko)|Filip VI.]] (ktorý nebol dedičom Jany) zamenil s právoplatnou dedičkou Janou II. Navarrskou za majetky v západnej Normandii.
 
Navarrské kráľovstvo v Pyrenejách nebolo pre vtedajšie záujmy francúzskej koruny dôležité. Zostalo v personálnej únii s Francúzskom [[1284]]{{--}}[[1328]], potom sa ich cesty opäť rozišli. V roku [[1312]] získal Filip pre Francúzsko [[Lyon]].
Řádek 40 ⟶ 39:
 
Filip z tohto sporu s pápežom vyšiel víťazne. Proti pápežovi vyslal svojho ministra Viliamoma Nogareta s príkazom zatknúť Bonifáca, priviesť ho do Francúzska, kde ho chcel prinútiť odstúpiť. Starý pápež s podlomeným zdravím však túto potupu neprežil. Na druhý deň zomrel. Na Petrov stolec bol na jeho miesto v roku [[1303]] zvolený [[Benedikt XI.]], od ktorého si Filip sľuboval spoluprácu a podriadenosť. Keďže ani nový pápež sa nehodlal kráľovi podriadiť, po jeho smrti (už na druhý rok) presadil za pápeža Francúza. V roku [[1305]] sa ním stal arcibiskup Bertrand de Goth (pápež [[Klement V.]]). Lojalitu nového pápeža a kontrolu nad ním si Filip poistil o. i. tým, že v roku [[1309]] presídlil pápežský úrad do juhofrancúzskeho [[Avignon]]u. Takmer sedemdesiat rokov (do roku [[1378]]) trvajúce obdobie v dejinách rímskokatolíckej cirkvi, kedy nebol sídlom jej hlavy Rím, vošlo do histórie pod názvom [[avignonské zajatie]].
 
{{Citát|Ty, vznešený kráľ, po predkoch vyvýšený nad všetkých ostatných vládcov ako ochranca viery a hubiteľ kacírstva, ty môžeš, máš a si poviný zaistiť... aby rečený Bonifác bol zadržaný a súdená ako kacír...|Pierre Dubois<ref name="Mundy380">{{Citácia knihy
| priezvisko = Mundy
| meno= John Hine
| titul = Evropa vrcholného středověku 1150-1300
| vydavateľ = Vyšehrad
| miesto = Praha
| rok = 2008
| strany = 380
| isbn = 978-80-7021-927-0
|poznámka = ďalej len ''Evropa vrcholného středověku''}}</ref>}}
 
== Vo Flámsku ==
Řádek 57 ⟶ 67:
== Smrť ==
[[Súbor:Tomb of Philippe le Bel in SaintDenis.JPG|thumb|Náhrobok Filipa IV. v bazilike Saint-Denis]]
V roku [[1314]] zasiahlo Filipa počas poľovačky krvácanie v mozgu. Zomrel niekoľko týždňov neskôr vo [[Fontainebleau]]. PochovaliMolay hopri vsvojej Bazilike Saint Denis. Jeho následovníkom sa stal syn [[Ľudovít X. (Francúzsko)|Ľudovít X.]] Vládapoprave Filipa IV. predstavujepreklial vrchola stredovekéhovyzval Francúzskaho ana naznačujeBoží slabnutie moci pápežasúd, ktorýčo bol dovtedy uznávaný akosa takmeraj úplnázdanlivo autoritavyplnilo.
 
{{Citát|... marnivosť toho, ktorý Seinu špiní, keď rozhodne sa mincu falšovať a neutečie pred divokou sviňou...|[[Dante Alighieri]]<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Dante
| meno = Alighieri
| titul = Božská komédia
| vydavateľ = Academia
| miesto =Praha
| rok = 2009
| isbn = 978-80-200-1762-8
| kapitola =
| strany = 440
| jazyk = česky}}</ref>}}
Pochovali ho v Bazilike Saint Denis. Jeho následovníkom sa stal syn [[Ľudovít X. (Francúzsko)|Ľudovít X.]] Vláda Filipa IV. predstavuje vrchol stredovekého Francúzska a naznačuje slabnutie moci pápeža, ktorý bol dovtedy uznávaný ako takmer úplná autorita.
 
== Rodina ==
Řádek 101 ⟶ 124:
| align="center"| '''Prastará matka:'''<br />[[Jolana z Courtenay]]
|}
 
== Referencie ==
<references />
 
== Iné projekty ==
Řádek 120 ⟶ 146:
 
[[Kategória:Narodenia v 1268]]
[[Kategória:Úmrtia 29. novembra]]
[[Kategória:Úmrtia v 1314]]
[[Kategória:Králi Francúzska]]