Slnečná prúdová veža: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d robot odstránil interwiki, ktoré je na Wikiúdajoch: de, en, es, fi, fr
Rotlink (diskusia | príspevky)
d fixing dead links
Riadok 10:
Energetická výdatnosť slnečnej veže závisí bezprostredne od dvoch činiteľov: veľkosti kolektora a výšky komína. Pri veľkom kolektore podlieha ohrevu väčší objem vzduchu, čo je príčinou vyššej rýchlosti prúdenia cez komín. Teoretické predpoklady odhadujú optimálny povrch s polomerom 3,5 km. Pri vyššom komíne zase dochádza ku väčšiemu rozdielu tlakov vyvolaného takzvaným komínovým efektom, čo má za následok vyššiu rýchlosť prúdiaceho vzduchu. Podľa odhadov je optimálna výška komína pre veľkú elektráreň okolo 1000 metrov. Zväčšenie výšky komína alebo povrchu kolektora zvýši prietok vzduchu cez turbíny a tým aj množstvo produkovanej energie.
 
Teplo môže byť tiež akumulované pod povrchom kolektora a využité na nútenú cirkuláciu vo veži, v prípade, že sa jej nedostáva slnečného žiarenia. Voda, ktorá má všeobecne veľkú tepelnú kapacitu, môže vypĺňať rúry nachádzajúce sa pod kolektorom a v prípade potreby zvyšovať množstvo dodávanej energie <ref name="Schlaich">Schlaich J, Bergermann R, Schiel W, Weinrebe G "Design of Commercial Solar Updraft Tower Systems—Utilization of Solar Induced Convective Flows for Power Generation", Journal of Solar Energy Engineering, vol.127, i.1, 2005, p.117-124 [http://web.archive.org/web/20050425193258/http://www.sbp.de/de/html/contact/download/The_Solar_Updraft.pdf]</ref>.
 
Veterné turbíny môžu byť nainštalované vodorovne v mieste spojenia veže a kolektora (plány veže v Austrálii), alebo horizontálne v osi komína ako pri prototype v Španielsku.
Riadok 26:
[[Súbor:Solar Chimney Manzanares view through the polyester collector roof.jpg|náhľad|Pohľad na vežu zo skleníka]]
 
V roku [[1980]] bol postavený objekt strednej veľkosti v Španielsku, 150 km južne od [[Madrid]]u. Projekt bol úplne hradený nemeckou vládou<ref>Haaf W, Friedrich K, Mayr G, Schlaich J, "Solar Chimneys. Part 1: Principle and Construction of the Pilot Plant in Manzanares", International Journal of Solar Energy, vol.2, i.1, 1983, p.3-20</ref><ref>Haaf W "Solar Chimneys - Part II: Preliminary Test Results from the Manzanares Pilot Plant:, International Journal of Solar Energy, vol.2, i.2, 1984, p.141-161</ref>. Konštrukcia sa skladala z komína s výškou 195 m a priemerom 10 m, kolektora s celkovým povrchom 46 000 m² (s priemerom 244 m) a elektrickým výkonom 50 kW. Počas stavby sa získalo množstvo údajov potrebných na projektovanie, budovanie a prevádzku väčších konštrukcií<ref>Schlaich J, Schiel W (2001), "Solar Chimneys", in RA Meyers (ed), ''Encyclopedia of Physical Science and Technology, 3rd Edition'', Academic Press, London. ISBN 0-12-227410-5 [http://web.archive.org/web/20041123112218/http://www.solarmillennium.de/pdf/SolarCh.pdf download] </ref>. Pilotný projekt pracoval približne 8 rokov, ale z dôvodu „nestability komína vyvolanej vírmi“, bol v roku 1989 rozobraný.<ref name="Mills">Mills D, "Advances in solar thermal electricity technology", Solar Energy, vol.76, i.1-3, 2004, p.19-31</ref>
 
== Plánované konštrukcie ==
Riadok 36:
 
== Návratnosť ==
Budova slnečnej veže si vyžaduje vysoké počiatočné náklady, ktoré sú ale vynahradené nízkymi nákladmi na prevádzku <ref name="Schlaich"/>, možné vďaka chýbajúcim nákladom na palivo. Nedostatkom je nižšia efektívnosť pretvárania slnečnej energie než napríklad v zrkadlových slnečných elektrárňach. Dôvodom je väčšia plocha, ktorú zaberá kolektor, ako aj vyššie náklady na stavbu <ref>Trieb, Franz, Ole Langniβ, Helmut Klaiβ "Solar electricity generation—A comparative view of technologies, costs and environmental impact", Solar Energy, vol.59, i.1-3, p.89-99 [http://web.archive.org/web/20070615183951/http://jgalvez.web.cern.ch/jgalvez/Solar/Articles/TRIE0179.pdf]</ref><ref name="Mills"/>.
 
Predpokladá sa, že slnečná veža bude potrebovať oveľa menšie energetické rezervy ako je to v prípade veterných či tradičných slnečných elektrární. Umožňuje to hromadenie tepelnej energie, ktorá môže byť následne využitá v noci. Veža tak môže fungovať nepretržite, čo nemôžu ponúknuť veterné elektráne ani [[Fotovoltaický článok|fotovoltaické články]], pre ktoré musia byť v energetickom systéme rezervy vo forme tradičných elektrární s výkonom a dostupnosťou umožňujúcou ich zastúpenie <ref>"Integration of Wind Energy into the Grid", European Wind Energy Association, 2005-2007, [http://www.ewea.org/index.php?id=196]</ref>.