Vilém Mrštík: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: Popis → Opis, tentokrát → tentoraz, 159-166 → 159 – 166, - →  –  (15)
d formulácia
Riadok 33:
 
== Tragická smrť ==
Posledné obdobie svojho života prežil Vilém Mrštík v [[Morava (región)|moravskej]] obci [[Diváky]] kde bol jeho brat [[Alois Mrštík|Alois]] riadiacim učiteľom. Vilém Mrštík sa už vtedy necítil dobre psychicky ani fyzicky, prežíval sklamanie v tvorbe, cítil sa málo uznávaným, predovšetkým v [[Praha|pražských]] literárnych kruhoch, a svoj [[Autobiografia|autobiografický]] román ''Zumři'', na ktorom si zakladal, písal už len s veľkými ťažkosťami. Vďaka svojej zložitej povahe tiež ťažko prežíval prvé príznaky staroby. Trpel predstavou, že ťažko ochorie a bál sa dlhého umierania. Záchvaty [[melanchólia|melanchólie]] boli stále častejšie. Ani pri pobyte v pokojnej moravskej obci Diváky sa necítil dobre, mal pocit, že ho ľudia v obci neustále sledujú a šíria o ňom klebety. Tento [[Paranoja|stihomam]] ešte viac prehĺbil jeho dlhodobú duševnú krízu. Poslednou kvapkou sa potom stala úplne nevinná udalosť, ku ktorej došlo asi rok pred spisovateľovovspisovateľovou tragickou smrťou, a o ktorej sa spomína MUDr. Hortík, ktorý mal možnosť prečítať si Vilémov list na rozlúčku. Podľa tohto listu (dnes strateného a už zrejme neexistujúceho) upratoval Vilém asi rok pred svojou tragickou smrťou vo včelíne, kde mu pomáhala jedna miestna mladá, neplnoletá dievčina. Keďže si Vilém Mrštík vždy potrpel na mladé dievčatá, čo o ňom bolo všeobecne známe, došiel po tomto dni k záveru, že si susedia v obci asi budú domýšľať, k čomu všetkému mohlo vo včelíne dôjsť a pôjdu ho preto udať. Celá udalosť sa vyhrotila budúci rok na jar, 2. marca [[1912]], kedy opäť trávil čas vo včelíne a odtiaľ uvidel suseda, ktorý odchádzal z domu sviatočne oblečený. V ťažkom duševnom rozpoložení Vilém Mrštík mylne usúdil, že sa sused sviatočne obliekol preto, že ide na súd, kde na neho chce podať udania. V tej chvíli Vilém Mrštík zrejme spanikáril a rozhodol sa vec radikálne vyriešiť. Najprv si prerezal hrdlo [[skalpel]]om, ktorým predtým prerezával plásty vo včelíne. Potom sa ešte niekoľkokrát snažil skalpelom bodnúť do oblasti srdca. Keď sa zo včelína dlho nevracal, začal ho jeho brat, otec a švagriná hľadať. Nakoniec bol nájdený v pivnici vo veľmi vážnom stave. Vilém Mrštík zomrel o päť hodín neskôr v krutých bolestiach.
 
== Dielo ==
* ''[[Santa Lucia (román)|Santa Lucia]]'' – román, ide o príbeh osamotenia, sebauvedomenia, straty ilúzií a smrti chudobného brnenského študenta po jeho príchode do [[Praha|Prahy]]. Autor tu vykreslil s impresionostickou senzualitou a s ostro videnými detailami vnútorne kontrastný, skeptický obraz reality videnej romanticky snivej a intenzívne cítiacej vyhranenej osobnosti. V knihe vyznáva autor svoju lásku k Prahe.
* ''[[Pohádka máje]]'' – [[Impresionizmus|impresionistický]] román, jednoduchý príbeh mladistvej milostnej citovosti <!-- a prírodnej senzivnosti -->, ústiacej v útek pred znevšednením meštiactva do prírody. Autor impresionistickým štýlom zvýraznil úlohu rozprávačského subjektu. Kniha pojednáva o vzťahu meštiackeho a pohodlného Ríšu k poctivému, milému a prostému vidieckemu dievčaťu Helenke.
* ''Zumři'' – rozsiahly román, na ktorom Mrštík pracoval od polovice 90. rokov, vychádzal po častiach časopisecky.
* ''[[Rok na vsi]]'' – rozsiahla kronika moravskej dediny, na ktorej sa Vilém podieľal so svojim bratom Aloisom. Je tu zdôraznená autonómna sila a rovnovážnosťrovnováha bytia moravského vidieckeho spoločenstva v súlade aj v konfliktoch s prírodným časom a poriadkom.
* ''Dojmy z cest po Šumavě, Krkonoších''
* ''Kniha cest'' – poviedky, lyrické prózy a črty, okúzlenie Juhomoravskou a českou prírodou, maliarske videnie bezprostredne zachytávajúce zmyslové podnety, dojmy. Realisticky ladené príbehy z moravského vidieka a pražského prostredia.