Stefanov-Boltzmannov zákon: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Hlupacik (diskusia | príspevky)
Peterzet (diskusia | príspevky)
formulácia, rozšírenie o šedé teleso
Riadok 1:
'''Stefanov-Boltzmannov zákon''' bol publikovaný roku [[1879]] [[Ludwig Boltzmann|Ludwigom Boltzmannom]] a [[Josef Stefan|Josefom Stefanom]]. Popisujepopisuje celkovú [[Intenzita žiarenia|intenzitu žiarenia]] [[absolútneabsolutne čierne teleso|absolútneabsolutne čierneho telesa]]. TentoBol zákonpublikovaný hovorí,v žeroku intenzita vyžarovania rastie so štvrtou[[1879]] [[mocninaLudwig Boltzmann|mocninouLudwigom Boltzmannom]] a [[termodynamickáJosef teplotaStefan|termodynamickejJosefom teplotyStefanom]] žiariaceho telesa.
 
== Formulácia zákonu ==
:<math>I = \sigma T^4</math>
Stefanov-Boltzmannov zákon dáva do súvisu celkovú intenzity žiarenia čierneho telesa, označenú ''I'', a jeho [[termodynamická teplota|termodynamickú teplotu]] ''T'' nasledujúcim spôsobom:
:<math>I = \sigma T^4,</math>
pričom <math>\sigma = 5,670400 \cdot 10^{-8} W m^{-2} K^{-4}</math> je [[Stefanova-Boltzmannova konštanta]], kotrej numerická hodnota sa rovná <math> 5,670400 \cdot 10^{-8} W m^{-2} K^{-4}</math>. V prípade nedokonalého čierneho telesa (takzvaného šedého telesa) je Stefanov-Boltzmannov zákon modifikovaný pomocou premennej <math>\epsilon</math> vyjadrujúcou [[emisivita|emisivitu]] povrchu šedého telesa. V tomto prípade znie zákon pre vyžarovanie nasledujúco:
 
:<math>I = \epsilon \sigma T^4.</math>
* ''I'' – celková [[intenzita žiarenia]] (podiel [[výkon]]u a [[plocha|plochy]])
* <math>\sigma</math> – [[Stefan-Boltzmannova konštanta]]
:<math>
\sigma = \frac{2\pi^5 k^4}{15c^2h^3}= 5.670 400 \cdot 10^{-8} \textrm{J\,s}^{-1}\textrm{m}^{-2}\textrm{K}^{-4}
</math>
:(''k'' je [[Boltzmannova konštanta]], ''c'' je [[rýchlosť svetla]], ''h'' je [[Planckova konštanta]])
* ''T'' – [[termodynamická teplota]]
 
== Pozri aj ==