Verzia z 20:16, 21. apríl 2013 upraviť Maajo25 (diskusia \| príspevky) 38 006 editací d odobratá Kategória:Vlna; pridaná Kategória:Vlny pomocou použitia HotCat ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:13, 7. september 2014 upraviť vrátiť Peterzet (diskusia \| príspevky) 439 editací rozšírenie Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Časticovo-vlnový dualizmus''' (iné názvy: '''korpuskulárno-vlnový dualizmus''', '''vlnovo-časticový dualizmus''') je ~~označenie~~vyjadrením skutočnosti, že sahmota napodľa ~~všetky~~[[Kvantová teória\|kvantovej teórie]] vykazuje tak [[častica\|~~častice~~časticové]] ~~(častice látky~~ako aj ~~poľa)~~[[vlna\|vlnové]] ~~možno~~vlastnosti. ~~pozerať~~Prvotná ~~tak,~~formulácia žetohto saprincípu ~~správajú~~bola ~~zároveň ako~~publikovaná [[~~častica~~Louis de Broglie\|Louisom de Brogliem]] ~~(hmota)~~v ~~a ako~~roku [[~~vlna~~1924]]. == Formulácia princípu == [[Kvantová teória]] popisuje hmotu spôsobom, ktorý nerozlišuje medzi časticami a vlnami tak, ako ich poznáme v klasickej mechanike. V určitých situáciach ale môžu prevládnuť buď vlnové alebo časticové charakteristiky hmoty. Ako príklad môžeme uviesť elektróny, ktoré tradične opisujeme ako častice. Ak ale necháme elektróny rozptyľovať na periodických štruktúrach s dostatočne malými atomárnymi vzdialenosťami, začnú tieto vykazovať vlnové vlastnosti (pozri aj Davissonov Germerov experiment). Prvý krát bola hypotéza o časticovo-vlnovom dualizme formulovaná [[Louis de Broglie\|de Brogliem]] v roku [[1924]]. Matematicky vyjadril túto hypotézu tak, že každej častici pripísal vlnovú dĺžku o hodnote :<math>\lambda = \frac{h}{p}</math>, pričom ''h'' je [[Planckova konštanta]] a ''p'' je [[hybnosť]] částice. Tým pádom každej častici priradil vlnové vlastnosti. Naopak predchádzajúci vzorec umožňuje intepretovať spätne vlnenie ako časticu. {{fyzikálny výhonok}}

Časticovo-vlnový dualizmus: Rozdiel medzi revíziami