Mäsožravá rastlina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rudko (diskusia | príspevky)
Riadok 3:
'''Mäsožravá rastlina''' kvôli prevahe [[hmyz]]u ako koristi sa u väčšiny mäsožravých rastlín používa aj pojem '''hmyzožravá rastlina''' je [[rastlina]], ktorá sa dokáže vyživovať [[heterotrofia|heterotrofne]] lovom [[živočích]]ov. Mäsožravé rastliny sú schopné [[fotosyntéza|fotosyntézy]] a predácia sa u nich vyvinula v dôsledku nedostatočného príjmu [[minerálna výživa|živín]] z [[pôda|pôdy]]. Tieto druhy rastú na chudobných pôdach.
 
==Charakteristika== Sergej Minčík
Mäsožravé rastliny lapajú hmyz rôznymi mechanizmami. V zásade môžeme pasce rozdeliť do dvoch základných skupín. Prvú skupinu tvoria pasce aktívne, teda také, ktoré sa aktívne pri chytaní koristi [[pohyby rastlín|pohybujú]]. Pohyb je veľmi rýchly (maximálne niekoľkosekundový). Do skupiny aktívnych pascí zaraďujeme pasce rodov ''[[Aldrovanda]]'', ''[[Dionaea]]'' a ''[[Utricularia]]''. Druhú skupinu tvoria pasce pasívne, napríklad lepkavé [[list (botanika)|listy]] (''[[Drosera]]'', ''[[Drosophylum]]'', ''[[Byblis]]'', ''[[Pinguicula]]'', ''[[Sarracenia]]'', ''[[Nepenthes]]'', ''[[Genlisea]]'', ''[[ Heliamfora|Heliamphora]]'', ''[[Cephalotus]]'' a ''[[Darlingtonia]]''). Treba však podotknúť, že niektoré pasce z tejto skupiny sa taktiež pohybujú (Drosera, Pinguicula). Ich lepkavé listy sa totiž po vydráždení zmietajúcou sa polapenou korisťou dávajú do veľmi pomalého pohybu. Tento sotva znateľný pohyb trvajúci obvykle 2 - 4 hodiny má zlepšiť dotyk s korisťou, čo má dvojaký význam. Hmyz prilepený väčšou časťou tela sa z pasce ťažšie dostáva a zväčšením styčnej plochy sa súčasne zväčšuje [[plocha]], kde sa uskutočňuje [[resorbcia]]. Niektoré rosičky dokážu ohnúť celý list okolo koristi (''[[Drosera capensis]]''). Ďalšie dokážu pohybovať iba [[tentakula]]mi.