Operácia Torch: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 1 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q194132) |
d typo, replaced: dalši → ďalši, 120 km → {{km|120|m}}, talianský → taliansky, - → –, replaced: → |
||
Riadok 17:
[[Súbor:US flag 48 stars.svg|25px]] [[Lloyd Fredendall]]<br /> [[Súbor:Flag of Free France 1940-1944.svg|25px]] [[Henri d'Astier]]<br /> [[Súbor:Flag of Free France 1940-1944.svg|25px]] [[José Aboulker]]
|velitel2={{flagicon|France}} [[François Darlan]]<br/>{{flagicon|France}} [[Charles Noguès]]<br/>{{flagicon|France}} [[Frix Michelier]]<br/> [[Súbor:Flag_of_Germany_1933.svg|25px]] [[Ernst Kals]]
|sila1= 73
|sila2= XXI. armádny zbor (10 divízií)<br />
|straty1= najmenej 479 mŕtvych<br />720 ranených
|straty2= najmenej 346 mŕtvych<br />
|straty3=
|poznámky= [[Zoznam bitiek II. svetovej vojny]]
Riadok 46:
Spojenci, ktorých nemecký útok trochu vykaľajil, no nedemoralizoval, vyslali do boja posily a spustili hotovú smršť vzdušných náletov na postupujúcich Nemcov. Spojenecké vojská boli vo veľkej presile nato, aby mohl Rommel pokračovať v postupe. K Marethskej línii, ktorú bránila iba malá jednotka dorazil Montgomery. Nemecký majstrovký taktický kúsok pri Kaserinskom priesmyku preto nenarušil rovnováhu síl. Táto skúsenosť bola krutým prebudením najmä pre Američanov, lebo spoznali taktickú zdatnosť nemeckého vojenstva a silu jeho obrnených jednotiek. V snahe vyburcovať svoju veliteľskú štruktúru zveril Eisenhover velenie 2. armádneho zboru Spojených štátov do rúk generála Georga S. Pattona, ktorý viedol vylodenie v Casablance.
V tom čase dospel Rommel k záveru že obrana Tuniska je odsúdená na neúspech. Pri spojeneckej blokáde však pre vojenské jednotky Osi neexistovala úniková cesta z Afriky, museli teda pokračovať v boji. Rommel sa vyvaroval ústupu do obrannej línie v okolí Tunisu a radšej sa rozhodol pre
== Dohra ==
Riadok 52:
Rommel, ktorý pomaly upadal na tele i na duchu, odišiel 9. marca 1943 zo Severnej Afriky na zotavenie do Nemecka a zanechal rozpadávajúcu sa armádu Osi v Arnimovych rukách. Druhý armádny zbor Spojených štátov pod Pattonovým velením zaútočil 17. marca 1943 východne od Ferjány a ohrozil nemeckých obrancov na Marethskej línii. O 3 dni nasledoval Motgomeryho postup po krídle Marethskej línie a 27. marca dorazil do Hammy. Postup bol však veľmi pomalý, a tak väčšina nemeckých obrancov utiekla na sever do nových obranných pozícií pri Vádí Akarite. Nemecká obrana, ktorá musela čeliť útoku Američanov zo západu a Britov z Juha sa musela stiahnuťdo obranných pozícií pri Enfidaville.
Spojenci postupne zhromaždili okolo obklúčených obrancov Osi v Tunisku obrovské množstvo vojakov a techniky. V počte tankov mali prevahu až 15:1 a boli pánom vzdušného priestoru. Útok na Tunis sa začal diverzným výpadom 8. armády pri Enfidaville. Hlavné útoky však smerovali ďalej na západ. Britská 1. armáda zaútočila na stred nemeckej obrany, kým 2. armádny zbor Spojených štátov útočil na severe. Obrovská delostrelecká príprava a neustály tlak spôsobil, že 2. armádny zbor sa priblížil ku klúčovému mestu Bizerta, asi
Vtedy generál Alexander veliteľ 15. skupiny armád prerušil útok na Enfidaville a presunul ďalšie dve obrnené divízie k 1. armáde generála Andersona útočiacej na stred. Prvá armáda vyrazila 6. mája 1943 v údolí Medžerda do rozhodujúceho útoku. Operácia mala krycí názov Vulcan a bola súčasťou Oúerácie Torch. Skôr než sa dali britské vojská do pohybu, mohutnými vzdušnými a delostreleckými útokmi zničili zvyšky nemeckých tankov. Nemecký odpor postupne slabol. Britské motorizované kolóny vstúpili do Tunisu bez boja, zatiaľ čo Američania rovnakým spôsobom opsadili Bizertu. Keď sa po tejto pohromu, ktorú niekto nazval Tunisgrad vzdalo asi 250 000 prevažne
Spojenci sa už pripravovali na svoj druhý cieľ, [[operácia Husky|operáciu Husky]] na Sicílii.
| |||