Dejiny Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 13 bajtov ,  pred 9 rokmi
d
typo, replaced: 9.máj → 9. máj, 1.júl → 1. júl (2), 9.august → 9. august, 5.apríl → 5. apríl (3), 1949 – 1960 → 1949 – 1960 (6), replaced: á( → á (, y,n → y, n
Smazaný obsah Přidaný obsah
AtonX (diskusia | príspevky)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: 9.máj → 9. máj, 1.júl → 1. júl (2), 9.august → 9. august, 5.apríl → 5. apríl (3), 1949 – 1960 → 1949 – 1960 (6), replaced: á( → á (, y,n → y, n
Riadok 131:
 
===== Boje o trón a osmanská expanzia =====
Ľudovít II. Jagelovský bol novým českým i uhorským kráľom od roku 1516 do 1526. V tom čase nastúpil na trón Osmanskej ríše Sulejman I., prezývaný aj Nádherný, panovník Osmanskej ríše v rokoch 1520 až 1566. Od roku 1521 Osmanská ríša s veľkou armádou tiahla na Uhorské kráľovstvo, dobyla a obsadila [[Stoličný Belehrad]] a Šabac. Slabý uhorský kráľ podcenil nebezpečenstvo a až v roku 1526 vytiahol do poľa s vojskom slabo organizovanej uhorskej šľachty proti veľkej armáde tureckých vojsk Osmanskej ríše a 29. augusta 1526 v [[bitka pri Moháči|bitke pri Moháči]] bolo uhorské vojsko na hlavu porazené a sám kráľ padol, utopil sa vo vlnách Dunaja. Porážka v bitke pri Moháči rozhodla o tom, že sa v Uhorsku na 175 rokov usadila turecká moc.<ref>{{Harvbz|Kučera|2002|St=215}}</ref> Pôvodné územie Uhorského kráľovstva sa rozdelilo na tri časti: na tzv. [[Budínsky pašalík]], teda stredné a juhozápadné Uhorsko (dnešné Maďarsko), ovládané priamo Turkami, na Zápoľského [[Sedmohradsko]], ktoré bolo vazalom Osmanskej ríše, a na Uhorské Kráľovstvo, tvorené južnou hranicou Dunaja a obranných pohraničných pevností (Komárno, Nové Zámky) a hradov, čiže územie dnešného Slovenska, spolu so Zadunajskom, kde sídlil vo Viedni panovník [[Ferdinand I. Habsburský]]. [[Bratislava]] sa však od roku 1526 jeho korunováciou stala korunovačným mestom Uhorského kráľovstva. Po obsadení Budína (dnešnej Budapešti) Osmanskou ríšou v roku 1541 sa sem presťahovali všetky kráľovské úrady a väčšina uhorskej šľachty.<ref>{{Harvbz|Škvarna|2007|Sst=19{{--}}20}}</ref> Na uprázdnený uhorský trón tak zasadlo roku 1526 rakúske arciknieža [[Ferdinand I. Habsburský]] a založil dynastiu Habsburgovcov.
 
Časť šľachty však podporovala Jána Zápoľského, ktorého takisto korunovali narýchlo v roku 1526. Po Zápoľského smrti však jeho manželka Izabela dáva korunovať za kráľa jeho syna [[Ján II. Žigmund Zápoľský|Jána Žigmunda]] a uhorská šľachta začala občiansku vojnu, kde bol Ján Žigmund kráľom východného Uhorska. [[Trnava]] sa stala v roku [[1543]] sídelným mestom [[Ostrihomské arcibiskupstvo|Ostrihomského arcibiskupstva]]. Uhorsko bolo definitívne rozdelené na tri časti, potvrdené to bolo v mieri v Drinopole z roku [[1547]], podľa ktorého sa Ferdinand zaväzoval platiť ročne 30 000 dukátov Osmanskej ríši.. Mier však netrval dlho, pretože sa Habsburgovec pokúsil obsadiť Sedmohradsko, no neúspešne. Časť južného Slovenska sa dostala pod priamu nadvládu Turkov (súčasť správneho okresu – [[sandžak]]u). Turci často podnikali lúpežné výpravy na Slovensko, niektoré dediny na uhorsko-osmanských hraniciach museli odvádzať poplatky obom stranám, v dôsledku čoho došlo k vyľudňovaniu pohraničia. Navyše sa po celom Slovensku šíri reformačné hnutie – [[luteráni]], no kritická politická situácia v Uhorsku neumožňuje protireformačné hnutie.
Riadok 183:
[[Súbor:Milan Rastislav Štefánik.jpg|right|thumb|upright|[[Milan Rastislav Štefánik]]]]
[[Súbor:Tomáš G Masaryk1918.jpg|thumb|upright|right|[[Tomáš Garrigue Masaryk]]]]
[[28. október|28. októbra]] [[1918]] sa [[Slovensko]] stalo súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Zásluhy o založenie Československej republiky majú predovšetkým [[Tomáš Garrigue Masaryk]],[[Edvard Beneš]] a spomedzi slovenských osobností hlavne [[M. R. Štefánik]], ktorý ako diplomat v službách Francúzska pomohol T. G. Masarykovi a E. Benešovi nadviazať kontakty s predstaviteľmi Dohodových mocností. Aktívne organizoval vznik [[československé légie|čs. legií]] predovšetkým náborom slovenských a českých vojakov, ktorí dezertovali alebo boli zajatí z c. k. armády na talianskom a francúzskom fronte a v Rusku. Jeho organizačné úsilie viedlo k vytvoreniu disciplinovanej a akcieschopnej armády, nazvanej [[Československé légie]], ktorá sa stala pádnym argumentom v diplomacii pri rokovaní o vzniku nového štátu. Na domácej politickej scéne sa angažovali [[Milan Hodža]] a [[Vavro Šrobár]]. Prvým prezidentom krajiny sa stal [[14. november|14. novembra]] [[1918]] [[Tomáš Garrigue Masaryk]]. Toho istého dňa vzniklo aj Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, ktoré viedol Vavro Šrobár. Slovenská dočasná vláda najprv sídlila v [[Skalica (mesto)|Skalici]], potom v [[Žilina|Žiline]] a od [[4. február]]a [[1919]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Bratislava sa vtedy stala hlavným mestom Slovenska. [[Ústavná listina Československej republiky|Prvá ústava ČSR]] bola schválená [[29. február]]a [[1920]], jej základom boli francúzska (z roku 1795) a americká ústava. Zákonodarnú moc predstavovalo Národné zhromaždenie, ktoré malo 2 komory. Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], krátkodobo existovala na časti slovenského územia tzv. [[Slovenská republika rád]] so sídlom v [[Prešov]]e. Bola však skôr iba exportovaná z komunistického Maďarska.
 
Podľa teórie [[Čechoslovakizmus|Čechoslovakizmu]] v krajine existovala iba československá národnosť. Slováci sa považovali iba za jej odnož z vlastným nárečím. Samotný čechoslovakizmus bol vykonštruovaný iba na to, aby boli [[Česi]] a [[Slováci]] početnejší ako [[Nemci]]. [[Slováci]] tvorili väčšinu iba na území Slovenska, kde tvorili takmer tri štvrtiny obyvateľstva.
Riadok 244:
 
==== Situácia po oslobodení Slovenska a obnova ČSR ====
Do 1. mája 1945 bolo celé územie Slovenska oslobodené Sovietskou armádou, ešte 5. apríla 1945 v Košiciach zasadla dočasná vláda ČSR, ktorá vyhlásila obnovenie ČSR a prijala [[Košický vládny program]]. V súvislosti s odovzdaním Podkarpatskej Rusi v roku 1945 ZSSR obsadila Červená armáda aj úzky pruh slovenského územia, kde boli odčlenené obce na východnom Slovensku: Batva, Galoč, Malé a Veľké Rátovce, Malé Selemence, Palová, Palaď-Komárovce, Surty, Šalamúnová a Téglaš a mesto Čop, osídlené prevažne maďarským obyvateľstvom a pričlenené k ZSSR. Vláda ČSR túto okupáciu akceptovala, 2. apríla 1946 bola potom ku Slovensku pripojená podkarpatoruská obec Lekárovce, ktorej občania sa dlho usilovali o pripojenie ku Slovensku. Obce pri Bratislave za Dunajom [[Jarovce]], [[Rusovce]] a [[Čunovo]] boli pričlenené do ČSR. 17. mája 1945 poľská armáda obsadila poľský Spiš a poľskú Oravu, ktoré sa stali opäť súčasťou Poľska. Severná a východná hranica Slovenska zostávala v rokoch 1945 až do roku 1947 nepokojná, pretože z Ukrajiny sa prebíjali na Západ cez územie ČSR polovojenské oddiely Banderovcov [[Banderovci]], ktorí na úteku terorizovali miestne obyvateľstvo a bojovali s čs.pohraničnými jednotkami.
 
Významný podiel na boji proti fašizmu mala aj komunistická strana, ktorej prestíž výrazne vzrástla. Veľké množstvo obyvateľstva tiež začalo sympatizovať so ZSSR. Krajina sa tak dostala na dlhé roky ([[1945]]{{--}}[[1989]]) do sféry [[ZSSR|sovietskeho]] vplyvu.
 
Z [[Česko|Česka]] bolo na základe [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencie]] odsunuté nemecké obyvateľstvo, [[Karpatskí Nemci|Nemci zo Slovenska]] boli z väčšej časti evakuovaní už pred koncom vojny a iba menšia časť bola odsunutá (deportovaná) po vojne. Nemci, ktorí spolupracovali s odbojom alebo partizánmi zväčša deportovaní neboli. Keďže veľmoci nedovolili podobný postup ako v prípade Nemcov aj pre Maďarov, prebehla v roku [[1946]] dohoda medzi [[Maďarsko]]m a [[Slovensko]]m o výmene obyvateľstva a riešení menšinovej otázky. Krajiny si navzájom "vymenili" nesúmerne vyše 50 000 obyvateľov.
 
==== Košický vládny program z 5. apríla 1945 ====
{{Hlavný článok|Košický vládny program}}
Slovenskí zástupcovia, predovšetkým silná KSS a Demokratická strana Slovenska, sa snažili s prezidentom Benešom a českými predstaviteľmi rokovať podľa zásady „rovný s rovným“ a to sa odrazilo i v Košickom vládnom programe.
Riadok 261:
Z viacerých dekrétov ako právnych aktov Spojeneckými mocnosťami uznávaného prezidenta Československej republiky sú z hľadiska zabezpečenia majetku ČSR dôležité štyri dekréty:
 
* 5/1945 Sb. – Dekrét prezidenta republiky z dňa 19. mája 1945 o neplatnosti niektorých majetkovo-právnych jednaniach z doby neslobody a o národnej správe majetkových hodnôt Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov a niektorých organizácií a ústavov;
* 12/1956 Sb. – Dekrét prezidenta republiky z dňa 21. júla 1945 o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa;
* 28/1945 Sb. – Dekrét prezidenta republiky z dňa 20. júla 1945 o osídlení poľnohospodárskej pôdy Nemcov, Maďarov a iných nepriateľov štátu českými, slovenskými a inými slovanskými poľnohospodármi;
* 108/1945 Sb.- Dekrét prezidenta republiky z dňa 25.októbra 1945 o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy;
 
Riadok 281:
==== Nástup komunizmu ====
{{Hlavný článok|Február 1948}}
Vo [[február]]i [[1948]] prebehla vládna kríza. [[20. február]]a podali demisiu ministri socialistickej, ľudovej a demokratickej strany, keďže komunisti údajne porušovali všetky dohody. Títo ministri však predpokladali, že [[Edvard Beneš|Beneš]] ich demisiu nepríjme. [[komunizmus|Komunisti]] v tej dobe zorganizovali v [[Praha|Prahe]] nátlakové demonštrácie robotníkov, a Beneš tak pod tlakom demisiu prijal. [[25. február]]a [[1948]] následne vymenoval novú vládu, v ktorej mali prevahu komunisti. [[9. máj]]a [[1948]] bola prijatá nová ústava a čoskoro, po Benešovej smrti sa stal novým prezidentom [[Klement Gottwald]]. Od roku [[1948]] sa stalo Československo [[komunizmus|komunistickým]] [[totalita|totalitným]] štátom, charakteristického potláčaním [[demokracia|demokracie]], relatívnym hospodárskym zaostávaním voči nekomunistickým krajinám, podporovaním [[ateizmus|ateizmu]] a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v štáte. Nastalo obdobie politických procesov (napríklad s [[Rudolf Slánsky|Rudolfom Slánskym]], [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]]) ale aj prenasledovanie cirkví a zatváranie kláštorov. Po smrti [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] a aj [[Klement Gottwald|Gottwalda]] sa stíhanie režimu nepohodlných osôb zmiernilo, neustalo však. Na Slovensku bolo v roku 1949 zriadených 6 [[Kraj (1949    1960)|krajov]] (Bratislavský, Banskobystrický, Košický, Nitriansky, Prešovský, Žilinský).
 
=== Československá socialistická republika [[ČSSR]] (1960{{--}}1990) ===
[[Súbor:Czechoslovakia COA 1961-1989.svg|right|thumb|60px|štátny znak z rokov 1960{{--}}1990]]
[[11. júl]]a [[1960]] bola schválená nová ústava, ktorá zakotvila, že v Československu zvíťazil socializmus.Bola deklarovaná zmena názvu Československá republika (ČSR) na Československá socialistická republika (ČSSR) a oficiálne deklarovaný [[socialistický štát]]. Zároveň došlo k zrušeniu [[Zbor povereníkov|Zboru povereníkov]], ktorý predstavoval prakticky vládny orgán s právomocami pre Slovensko. Došlo postupne k rehabilitácii časti politicky odsúdených v 50.rokoch ([[1963]]). [[Alexander Dubček]] bol zvolený za 1.tajomníka ÚV KSS ([[1966]]). Na Slovensku bolo v roku 1960 zriadené 3 [[Kraj (1960    1990)|kraje]] (Stredoslovenský, Východoslovenský, Západoslovenský).
 
==== "Pražská jar" 1968 ====
76 502

úprav