Dabing: Rozdiel medzi revíziami

* distribučný dabing (multimediálne nosiče -  – VHS, DVD, BD...)

Až do roku 1957 sa slovenský dabing vyrábal výhradne iba v [[Praha|Prahe]] a v [[Nemecko|Nemecku]]. Roku 1957 založil [[Svätopluk Šablatúra]] prvé dabingové štúdio na Slovensku vo filmových ateliéroch na [[Koliba (Bratislava)|Kolibe v Bratislave]]. V tom istom roku S. Šablatúra režíruje v novom štúdiu aj prvý slovenský dabing krátkometrážnej ruskej animovanej rozprávky ''[[Miško darebák]]'' (rus. Мишка задира, 1956). V roku 1965 vzniká na Kolibe prvý dabing na 70mm{{mm|70|m}} film so 6 kanálovým stereofónnym zvukom v Česko-Slovensku na nemecký dokumentárny film ''[[Lietajúci Clipper]]'' (Flying Clipper -  – Traumreise unter weissen Segeln, 1962) v slovenskom znení pod vedením S. Šablatúra, ktorý sa mixoval v Nemecku, nakoľko v Česko-Slovensku na to neboli technické podmienky <ref name="csfd">[http://www.csfd.cz/film/101251-letajici-clipper/zajimavosti/], Česko-Slovenská filmová databáza</ref>. V roku 1973 vzniklo nové dabingové štúdio v [[Česko-slovenská televízia|Česko-slovenskej televízii v Bratislave (ČST)]] v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]], o rok neskôr aj v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] <ref name="stv">[http://www.stv.sk/stv/o-stv/historia/], Slovenská televízia</ref>. Po nežnej revolúcii začali vznikať prvé komerčné dabingové štúdiá. V roku 1990 vzniklo prvé komerčné štúdio ''DAVAY'' <ref name="orsr">[http://orsr.sk/], Obchodný register Slovenskej republiky</ref> (v roku 1999 sa dabingová sekcia osamostatnila a vznikla spoločnosť ''DIMAS'' <ref name="dimas">[http://dimas.sk/2/?page_id=12], DIMAS, s. r. o.</ref>, ''DAVAY'' skrachoval v roku 2009 <ref name="orsr" />), v roku 1992 bolo založené štúdio ''ATIZ'' <ref name="zrsr">[http://www.zrsr.sk/], Živnostenský register Slovenskej republiky</ref>, v roku 1993 vznikajú spoločnosti ''MAYA'', ''SAVID'', štúdio ''Artefakt'' a prvá dabingová agentúra ''AV-FINAL'' <ref name="orsr" />. Filmová dabingová post-produkcia (najmä pre kiná) sa vyrábala na Slovensku až do roku 1998, kým sa filmové ateliéry na Kolibe nesprivatizovali <ref name="dimas" />. V rokoch 1998- – 2010 sa filmová post-produkcia vyrábala prevažne opäť iba v zahraničí. V roku 2010 spoločnosť ''DIMAS'' obnovila priamu výrobu filmovej post-produkcie na Slovensku <ref name="dimas" />. V súčasnosti je na Slovensku približne 30 aktívnych súkromných dabingových štúdií a 6 agentúr. [[Slovenská televízia]] prevádzkuje 7 samostatných dabingových štúdií <ref name="tnp">[http://web.archive.org/web/20110423112957/http://www.stv.sk/files/GG5VHiSmtq.pdf], Televízia na papieri, magazín</ref>.

* predrevolučné obdobie (1957- – 1989)

* postrevolučné obdobie alebo obdobie novodobého dabingu (1990- – súčasnosť)

Na Slovensku sa dabujú nielen animované (či programy všeobecne určené pre deti), ale aj klasické hrané filmy. Prevažne sa vyrába iba televízny dabing. Titulky sa vyrábajú najmä pre distribúciu na nosičoch, ale aj pre televíziu a kiná. Podiel českého distribučného dabingu v slovenských obchodoch je veľmi vysoký. Podľa zákona o štátnom jazyku je povolené na Slovensku vysielanie programov aj v zrozumiteľnom jazyku (t. j. český jazyk) podľa osobitného predpisu <ref name="zakon" />. Z toho vyplýva aj nemalí podiel českého dabingu vo vysielaní na slovenských televíziách a v distribúcii. Tento stav sa novelou zákona o štátnom jazyku zmiernil a v budúcnosti by mal mať slovenský dabing majoritné postavanie. Tieto opatrenia sa však netýkajú distribúcie dabingu na nosičoch.

Od roku 1997 až do roku 2003 sa na Slovensku odovzdávala akademická cena za dabing pod názvom ''[[Zlatá slučka]]''. Túto tradíciu zahájilozačalo štúdio ''MAYA'' v roku 1997 nultým ročníkom <ref name="kfn">[http://avatar1one.sweb.cz/KFN%201-2003.htm], Klub filmových novinárov SSN č.1/2003</ref>. Piaty ročník (bez nultého) už organizovalo občianske združenie ''Zlatá slučka'' v spolupráci s vyhlasovateľom súťaže ''Hereckou obcou Slovenska'', ''Litfondom'' (Literárny fond) a ''Ochranným zväzom interpretov Slovenska'' <ref name="hd">[http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.11.28+Domace+47], Hospodársky denník, Štvrtok 28. novembra 2002</ref>. Cena definitívne skončila 6. ročníkom (bez nultého) v roku 2003. V súčasnosti na Slovensku existuje jediná cena, ktorá hodnotí umelcov aj v oblasti dabingu, a to cena ''Literárneho fondu'' v kategórii ''Ceny a prémie za divadelnú a rozhlasovú tvorbu''.

Od júna 2011 trvá na Slovensku tzv. "dabingová kríza". Týka sa iba skupiny Markíza (TV Markíza, TV Doma, TV Dajto). V júni 2011 televízia Markíza vyhlásila, že z dôvodu hospodárskej krízy znižuje cenu za slučku z 1,66€ na 1,49€. Proti tomuto vyhláseniu protestovala skupina viac ako 100 slovenských dabérov, ktorí vyhlásili, že nebudú viac dabovať v dabingoch robených pre TV Markíza. Po dobe dvoch mesiacov však väčšina dabérov od vyhlásenia ustúpila a chodila dabovať aj za zníženú cenu. Stále však zostala skupina dabérov (Peter Rúfus, Zuzana Fialová, Jozef Švoňavský, Szidi Tobias ...), ktorí naďalej pre TV Markíza nedabujú.

V súčastnostisúčasnosti je stav dabingu v jednotlivých televíziách nasledovný:

[[RTVS]] -  – naďalej vypláca všetkým dabérom 1,66€ za slučku, preto pre RTVS dabujú všetci dabéri

[[TV LUX]] -  – rovnaká situácia ako v RTVS

[[TV Markíza]] -  – všetkým dabérom vypláca 1,49€ za slučku, preto niektorí dabéri v jej dabingoch nedabujú (Peter Rúfus ...)

[[TV JOJ]] -  – dabérom, ktorí odmietajú dabovať za zníženú cenu vypláca pôvodnú cenu 1,66€ za slučku, ostatným dabérom vypláca cenu 1,49€ za slučku

* [http://www.litfond.sk/ Literárny fond] -  – Oficiálne stránky Literárneho fondu

* [http://skdabing.wgz.cz/ Slovenský dabing] -  – Prvé neoficiálne stránky o slovenskom dabingu

* [http://www.dabing.info/index.html Dabing - Zpracování cizojazyčných filmů] -  – Stránky o výrobe dabingu (po česky)

* http://slovenskydabing.webnode.sk/news/uvod/ -  – stránka dabérov bojujúcich proti zníženiu cien za slučku