Dejiny slovenčiny: Rozdiel medzi revíziami

 
== Do 10. storočia ==
==
=== Vývoj praslovanského základu ===
Z [[výskum]]u praslovanských rezíduí (prastarých javov, ktoré sa z praslovanského obdobia dodnes zachovali v slovenských [[nárečie|nárečiach]] vyplýva, že praslovanský základ [[slovenčina|slovenčiny]] bol diferencovaný na:
* západoslovanský
* nezápadoslovanský
V areáli západoslovenských a východoslovenských [[nárečie|nárečí]] sa kompaktne vyskytujú praslovanské rezíduá západoslovanského pôvodu. Z najstarších javov je takým napríklad zachované praslovanské dl, tl (sadlo, nárečové aj sallo, ometlo), ďalej rot-, lot- z praslovanského ort-, olt- pod cirkumflexom (rožen, loket alebo lokec) a. š za praslovanské ch' (v tvare Češi a podobne).
 
V areáli stredoslovenských nárečí týmto prastarým javom zodpovedajú praslovanské rezíduá nezápadoslovanského pôvodu: za praslovanské dl, tl je tu '''l''' (salo, omelo), za praslovanské ort-, olt- pod cirkumflexom je tu rat-, lat- (ražeň, lakeť) a za praslovanské ch' je '''s''' (Česi, žeňísi). Vznik diferencovanosti praslovanského základu slovenčiny sa v jeho staršej fáze vývinu vykladal rozlične. Niektorí starší bádatelia sa domnievali, že stredoslovenské zvláštnosti sú mladšieho pôvodu, t. j. že vznikli až samostatným vývinom stredoslovenských nárečí alebo historickým presídlením časti južnoslovanského [[etnikum|etnika]], iní predpokladali, že ide o „juhoslavizmy" staršie, ktoré prenikli už do praslovanského základu slovenčiny zo susednej južnoslovanskej oblasti. Najpravdepodobnejší však je výklad, ktorý sa opiera o [[téza|tézu]], že staršia diferencovanosť praslovanského základu slovenčiny súvisí s veľkou staroslovanskou [[migrácia|migráciou]] v [[5. storočie|5.]]{{--}}[[6. storočie|6. storočí]]. Koncentrácia praslovanských rezíduí západoslovanského pôvodu v západnej a východnej časti slovenčiny svedčí, že tieto oblasti boli osídlené od severu, t.j. z praslovanského zakarpatského západného makrodialektu. Koncentrácia praslovanských rezídui nezápadoslovanského pôvodu v centrálnej časti slovenčiny umožňuje zasa predpokladať, že táto oblasť bola osídlená od juhu a juhovýchodu, čiže bočnými výbežkami z hlavného osídľovacieho prúdu, ktorý smeroval z praslovanského zakarpatského východného makrodialektu do [[Balkánsky polostrov|balkánskych]] a [[Alpy|alpských oblastí]]. Tento výklad má oporu aj v tom, že podobné smery staroslovanského osídľovania v poslednom čase predpokladajú aj niektorí [[Archeológia|archeológovia]].
 
V mladšom období (v [[8. storočie|8.]] - [[9. storočie|9. storočí]]) vývin praslovanského základu slovenčiny v zásade pokračoval v [[genetika|genetickej]] línii. Bol však zložitejší a mal výraznejšie [[nárečie|dialektické]] [[črta|črty]]. Popri ďalších [[diferenčný|diferenčných]] javoch vznikali totiž aj integračné javy, ktoré presahovali centrálnu časť praslovanského základu slovenčiny najmä smerom na západ. Medzi takéto integračné javy patrí napríklad začiatočné i- z praslovanského jь- (porovnaj ihla a české jehla), vznik slabičného r, l (krv proti krev), zachovaná koncovka –omь v inštrumentáli singuláru mužského rodu (porovnaj tvary chlapom a chlapem) a iné. Medzi mladšie praslovanské integračné javy patria aj javy západoslovanského pôvodu, ktoré vznikli v celom praslovanskom základe slovenčiny vrátane jeho centrálnej časti. Také boli napríklad striednice dz, c za praslovanské dj, tj, kt (medza, svieca, noc), zachované praslovanské kv-, gv- (kvet, hviezda, v ruštine cvet, zvezda) a iné. Vznik týchto mladších praslovanských integračných javov v praslovanskom základe slovenčiny možno vysvetliť ako výsledok tendencií k integrácii jazyka na materskom území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], ktoré súviseli s integračnými tendenciami v hospodárskom a spoločenskom živote predveľkomoravských a veľkomoravských [[Slovania|Slovanov]]. Ako je známe, tento vývin sa prejavil vo vzniku [[Moravské kniežatstvo|Moravského]] a [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]] a neskôr veľkomoravského štátu. Rekonštruovaný jazyk veľkomoravského [[etnikum|etnika]] ([[9. storočie]]), členený na isté nárečia, no reprezentovaný aj istou kultúrnou podobou, možno považovať za základ [[slovenčina|slovenčiny]].
 
Vo vývine praslovanského základu slovenčiny sa jednota diferenčného a integračného prejavila aj v jeho poslednej fáze v [[10. storočie|10. storočí]]. Napríklad v západnej a východnej časti slovenčiny sa uskutočnila [[vokalizácia]] silných jerov západoslovanského typu (ъ > e, ь > 'e), no v jej centrálnej časti nezápadoslovanského typu (ъ > o, ь > 'e). Kontrakcia sa však v celom praslovanskom základe nevykonala jednotne a v rovnakom čase. V západnej a východnej časti z praslovanského tvaru inštrumentálu [[singulár]]u ženského rodu dobrojg vznikol kontrakciou tvar dobrg a z neho dnešný tvar dobrú, t.j. kontrakcia sa tu uskutočnila pred denazaiizáciou. V centrálnej časti z praslovanského tvaru dobrojg vznikol tvar dobroju a z neho dnešný tvar dobrou, t.j. tu sa najskôr vykonala denazalizácia a potom kontrakcia. Zdá sa však, že zánik praslovanských nosoviek v starej slovenčine prebiehal jednotne, a to asi v 1. polovici [[10. storočie|10. storočia]] (ǫ > ų > u, ę > ą̈ > ä). Z integračných zmien dôležité bolo ustálenie striednic dz : z za praslovanské dj : g' (porovnaj medza : víťaz). V češtine už v 10. storočí za praslovanské dj ;^'bolo z (?) (v staročeštine meźě, vítěź), v [[poľština|poľštine]] je dodnes dz (miedza, zwycięzca). Integračný charakter mal aj vznik krátkosti za pôvodný akút v prípadoch typu vrana, sila (v [[čeština|češtine]] vrána, síla).
 
Po zmenách v [[10. storočie|10. storočí]], keď sa úplne rozpadla praslovanská stavba [[slabika|slabiky]] a v súvislosti s tým sa začalo meniť [[skloňovanie]] i časovanie, [[slovenčina]] sa začala vyvíjať samostatne ako iné [[západoslovanské jazyky]].
 
=== Predhistorické obdobie kultivovania slovenčiny ===
Anonymný používateľ