Dejiny slovenčiny: Rozdiel medzi revíziami

== Do 10. storočia ==
==
 
=== Predhistorické obdobie kultivovania slovenčiny ===
Kultivovanie je zdokonaľovanie komunikačných schopností jazyka v rozličných historických podmienkach na takú úroveň, aby mohla v náročnejšom spoločenskom a kultúrnom prostredí plniť úlohy, ktoré presahovali požiadavky bežnej komunikácie.
 
V predhistorickom období dejín kultivovania slovenčiny významné miesto patrí [[Veľká Morava|veľkomoravskému obdobiu]] (do začiatku [[10. storočie|10. storočia]]). Novšie výskumy ukazujú, že na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]] v čase pôsobenia [[byzantská misia|byzantskej misie]] sa vo vyššom spoločenskom a kultúrnom prostredí používali dve kultúrne formy jazykov — [[staroslovienčina]] a kultúrna forma domáceho jazyka.
 
[[Staroslovienčina]] bola vyspelým kultúrnym jazykom, ktorý používali členovia byzantskej misie pozvaní [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislavom]]. Na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]] si ho priniesli zo svojej vlasti. Z etnického hľadiska to bol jazyk [[Južnoslovanské jazyky|južnoslovanského pôvodu]]. Vznikol v prostredí slovanských vzdelancov bývajúcich v [[Solún]]e a na jeho okolí. Ešte pred odchodom na Veľkú Moravu [[Konštantín]] zostavil osobitné písmo — [[hlaholika|hlaholiku]], ktorou súčasne písali staroslovienske preklady najpotrebnejších [[liturgické texty|liturgických textov]]. Na Veľkej Morave sa [[staroslovienčina]] ďalej rozvíjala. Okrem ďalších pastoračných textov preložili do nej aj svetské texty (napríklad právny spis [[Zákon sudnyj ljudem]]), ba použili ju na vlastnú literárnu tvorbu (známe sú napríklad legendy [[Život Konštantínov]] a. [[Život Metodov]]). V pôvodnej podobe sa [[staroslovienčina]] nezachovala. Poznáme ju zo starších odpisov, ktoré vznikli ešte vo veľkomoravskom prostredí alebo po odchode spolupracovníkov [[Konštantín]]a a [[Metod]]a z Veľkej Moravy v prostredí bulharsko-macedónskom, staroruskom, českom a inde.
 
Kultúrna forma domáceho jazyka na Veľkej Morave sa formovala najmä v dvorskom a vzdelaneckom prostredí. Na veľkomoravskom panovníckom dvore a na kniežacích dvoroch sa [[reč]] kultivovala najmä v súvislosti s vedením štátu, zahraničnou diplomaciou a podobne. Niektoré zachované staroslovienske odpisy naznačujú, že v dvorskom prostredí sa rozvíjal diplomatický, rečnícky, respektíve rokovací štýl.
 
Vo vzdelaneckom prostredí sa uplatňovali pastoračné a literárne štýly. O existencii a podobe kultúrnej formy domáceho jazyka na Veľkej Morave podávajú svedectvo hláskové, gramatické a lexikálne veľkomoravizmy v zachovaných staroslovienskych pamiatkach. Z nich najdôležitejšia je hlaholská pamiatka — [[Kyjevské listy]]. Pamiatka sa pokladá za včasný odpis, ktorý vznikol na veľkomoravskej pôde niekedy na rozhraní [[9. storočie|9.]] — [[10. storočie|10. storočia]]. Vyskytujú sa v nej viaceré západoslovanské javy, ktoré do textu mohli preniknúť len z jazyka veľkomoravských vzdelancov. Také je napríklad šč za praslovanské sk, c za praslovanské tj, možno dz za praslovanské dj (zapísané hlaholskou grafémou pre ž), koncovka -ъmь v [[inštrumentál]]i [[singulár]]u maskulína, niekoľko lexikálnych alebo terminologických veľkomoravizmov a podobne. Stopy po domácom kultúrnom jazyku sa v tejto [[Hlaholika|hlaholskej]] pamiatke vyskytujú systematicky práve tak ako javy staroslovienčiny (napríklad epentetické ľ, 1 za praslovanské dl, tl a iné). Z toho vyplýva, že hlaholský text zachovaného odpisu Kyjevských listov prezentuje veľkomoravský variant pôvodnej staroslovienčiny.
 
O jestvovaní kultúrnej formy domáceho jazyka na Veľkej Morave podávajú svedectvo aj starobylé lexikálne [[europeizmus|europeizmy]], ktoré dodnes žijú v [[slovenčina|slovenčine]] a [[čeština|češtine]] (v slovenčine napríklad kmeť, koľada, skriňa, kniha), ako aj dobové slová terminologickej povahy [[petrifikácia|petrifikované]] v starej slovenskej toponymii z [[11. storočie|11.]] — [[12. storočie|12. storočia]] (napríklad dvor, dvorec, kráľ, kostol, mučeník, štitár, hrnčiar, zlatník, otrok s dokladmi Duor 1156, Dorz 1113, Crali 1113, Mussenic 1113, Scitar 1113, Grinchar 1113, Zaltinc 1156, Otroč 1156).
 
Kultúrna forma domáceho jazyka na Veľkej Morave etnicky súvisela so spoločensky a kultúrne exponovanými veľkomoravskými [[nárečie|nárečiami]]. Také nárečia boli v oblasti strednej a dolnej Moravy, v oblasti [[Nitra|Nitry]] a [[Ostrihom]]u. [[Archeológia]] tu odkryla kniežacie a cirkevné stavby a listinné pramene v nich dosvedčujú kult [[Kliment Ochridský|Klimenta]], patróna byzantskej misie, napríklad pri Nitre v obci s charakteristickým historickým názvom Mučeník (s dokladom Mussenic 1113, dnes [[Sládečkovce]]).
 
Odchod [[Byzantská misia|byzantskej misie]] z Veľkej Moravy po [[Metod]]ovej smrti ([[885]]), náhly pád [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] na začiatku [[10. storočie|10. storočia]] a upevnenie nadvlády staromaďarskej vládnucej vrstvy nad [[Slovensko]]m v prvej polovici [[11. storočie|11. storočia]], to všetko rozhodlo, že začatý rozvoj staroslovienskeho i domáceho [[písomníctvo|písomníctva]] a novej kultúry sa na našom území natrvalo zastavil. No reminiscencie na veľkomoravské obdobie a rovnako i cyrilometodská idea priaznivo pôsobili v najťažších etapách našich národných dejín.
 
== 11. až 18. storočie ==
Anonymný používateľ