Habsbursko-lotrinská dynastia: Rozdiel medzi revíziami

Začiatkom 20. storočia sa pod vplyvom spoločensko-politických udalostí museli v jednotlivých európskych krajinách zriecť svojich dynastických a panovníckych nárokov. Členovia rodu, hlásiaci sa k rodovému dedičstvu, žijú dodnes v mnohých krajinách sveta.

 

Prvým významným predstaviteľom bol najstarší syn Františka Štefana I. a Márie Terézie [[Jozef II. Habsburský|Jozef II.]] od r. 1765 rímskonemecký cisár a od r. 1780 vládca na českom a uhorskom tróne. Jeho nástupcom bol jeho brat [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Peter Leopold]]. Vydajom svojich dcér František Štefan a Mária Terézia zabezpečili vplyv rodu i v iných krajinách Európy – [[Mária Kristína Habsbursko-lotrinská|Mária Kristína]] bola manželkou saskotešínskeho vojvodu a držiteľa Nizozemska [[Albert Saský (1738 – 1822)|Alberta]], [[Mária Amália Habsbursko-Lotrinská|Mária Amália]] parmského vojvodu [[Ferdinand (Parma a Piacenza)|Ferdinanda]], [[Mária Karolína Habsbursko-lotrinská|Mária Karolína]] kráľa Obojej Sicílie [[Ferdinand I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Ferdinanda I.]] a [[Mária Antoinetta|Mária Antónia (Antoinetta)]] sa vydala za francúzskeho kráľa [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]]