Wikipédia

Geológia: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
JAnDbot (diskusia | príspevky)
Boti
139 628 editací
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč
Vek
Riadok 2:
{{portál|Vedy o Zemi|Geovedný}}
'''Pevninská kôra''' – rozdelenie{{Legenda|#f96|Prekambrické [[Štít (geológia)|štíty]]}}{{Legenda|#f9c|[[Tabuľa (geológia)|Tabuľa]]}}{{Legenda|#9fc|[[Orogenéza|Orogénne pásma]]}}{{Legenda|#9cf|[[Panva (geológia)|Panvy]]}}{{Legenda|#969|Veľké [[Vyvretá hornina|vulkanické]] provincie}}{{Legenda|#ff9|Kontinentálny [[šelf]]}}
|link=S%C3%BAbor:World_geologic_provinces.jpg]]
]]
 
'''Geológia''' (z [[Gréčtina|gr.]] gé = zem + logos = slovo, náuka) je [[veda]] zaoberajúca sa zložením, [[Stavba Zeme|stavbou]], vlastnosťami a vývojom [[Zem]]e, ako aj procesmi, ktoré ju tvorili/tvoria. Je to jedna z [[Vedy o Zemi|geovied]].
 
Odborníci zaoberajúci sa geológiou sú [[geológ]]ovia. Geológovia pomohli stanoviť [[vek Zeme]] (okolo 4,5 miliardy, 4,5.10<sup>9</sup>6000 rokov), ako aj históriu jej vývoja. Vysvetlili príčiny [[orogenézaOrogenéza|vzniku pohorí]], [[Sopečná činnosť|sopečnej činnosti]] a [[Zemetrasenie|zemetrasení]] na základe [[platňováPlatňová tektonika|pohybu litosferických platní]] po plastickom [[Zemský plášť|plášti]]. Geológia sa zaoberá aj praktickými otázkami vyhľadávania a ťažby nerastných surovín ako [[ropa]], [[uhlie]], [[Ruda|rudy]] [[kovy|kovov]], [[Neruda (nerast)|nerudné materiály]] ([[azbest]], [[zeolity]], [[ílové minerály]], [[vápenec]], atď…), prevenciou znečistenia [[podzemnáPodzemná voda|podzemných vôd]] alebo predchádzaniu [[zosuv]]om pôdy.<ref>Marshak, S., 2013, Essentials of Geology. W. W. Norton & Company, Inc., New York, s. 2</ref>
 
Slovo „geológia“ prvý raz použil [[Jean-André Deluc]] v roku [[1778]], ako vedecký termín ho začal používať [[Horace-Bénédict de Saussure]] v roku [[1779]].
Riadok 14:
Určitými poznatkami z geológie disponoval, už [[človek zručný]], pričom svoje poznatky využíval na vyhľadávanie dobre štiepateľných kameňov ([[pazúrik]]ov), ktoré mu slúžili ako rôzne pracovné nástroje. Neskôr po vynájdení výroby a spracovania kovov a zliatin ([[zlato]], [[striebro]], [[meď]], [[bronz]], [[železo]], atď…) sa poznatky o neživej prírode ďalej rozširovali (získavanie poznatkov o výskyte rúd obsahujúcich dané kovy, zhodnotenie kvality týchto rúd, spôsob ťažby, atď.).
 
Viaceré z poznatkov o Zemi boli objavené už v [[starovek]]u najmä [[Antická filozofia|antickými filozofmi]], ktorí sa pri svojich úvahách a pozorovaní prírodných javov ako prví dokázali odpútať od zaužívaných [[mýtusMýtus|mýtov]]. [[Aristoteles]] ako jeden z prvých spozoroval, že procesy, ktoré menia tvar Zemského povrchu prebiehajú veľmi pomaly a sú preto v horizonte ľudského života nepozorovateľné. [[Strabón]] vo svojich geografických dielach písal o premenách súše a mora, vzniku a miznutí hôr, riek aj jazier, o pôsobení morských vĺn na transport riečnych nánosov, či o zmenách morskej hladiny. Začiatkom [[stredovek]]u dosiahla oproti ostatným národom vyššiu úroveň najmä arabská veda, ktorá čiastočne nadviazala na antickú filozofiu. Problematikou Zeme sa zaoberali v 10. a 11. storočí perzskí učenci [[Ibn Síná]] a [[Abú ar Rajhán]] a Číňan [[Šen Kuo]].
 
V Európe sa v stredoveku záujem spoločnosti o Zem sústredil naďalej najmä na [[baníctvo]]. Prvú systematickú a ucelenú prácu o baníctve a tavení rúd napísal učenec [[Georgius Agricola]]: ''De re metallica libri XII'' s dodatkom ''Buch von den Lebewesen unter Tage'' (kniha o netvoroch žijúcich pod Zemou). Táto publikácia pokrýva všetko ohľadom [[ťažbaŤažba rúd|ťažby]], transportu a spracovania rúd, získavania [[síraSíra|síry]], ako aj administratívnych náležitostí. Bola vydaná v roku [[1556]]. Akýkoľvek väčší pokrok v poznávaní histórie Zeme, spomaľovala v stredoveku [[Kresťanstvo|kresťanská cirkev]], ktorá väčšinou interpretovala súčasnú tvár Zeme ako následky [[potopa sveta|potopy sveta]]. O viac než sto rokov neskôr v roku [[1669]] Dán [[Nicolas Steno]] odvodil na základe pozorovania vrstiev [[pravidlo superpozíciePravidlo superpozície_(geológia)|pravidlo superpozície]] a pôvodného horizontálneho uloženia vrstiev, ktoré sa neskôr stali dôležité pre stratigrafiu.<ref>Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>
 
=== Vznik a rozvoj geológie ===
[[Súbor:James hutton field.jpg|thumb|right|[[James Hutton]] – zakladateľ modernej geológie|link=S%C3%BAbor:James_hutton_field.jpg]]
Intenzívny rozvoj geológie sa v Európe začal na prelome 18. a 19. storočia. Viacerí vedci (M.P. Esholt<ref>Veľký, J. a kolektív, 1978. ''Encyklopédia Slovenska II. zväzok: písmená E – J.'' Veda, Bratislava, 531 s.</ref>, [[Jean-André Deluc]] a [[Horace-Benedict de Saussure]]) v tej dobe zaviedli aj pojem geológia, ktorý sa v rovnakom význame používa dodnes. Vtedajší vedci rozvinuli dve koncepcie vývoja zeme. V roku 1785 prezentoval [[James Hutton]], jeden zo zakladateľov modernej geológie, v [[Edinburgh]]u prácu s názvom ''Theory of the Earth''. V nej objasňoval svoje teórie o histórii Zeme a vzniku a zániku pohorí, ako prvý aplikoval [[princíp aktualizmu]]. Jeho stúpenci boli známi ako [[plutonizmus|plutonisti]] a verili, že pohoria majú pôvod vo vulkanizme, ich protivníci [[neptúnizmusNeptúnizmus|neptunisti]], na čele s [[Abraham Gottlob Werner|A.G. Wernerom]], odvodzovali pôvod hornín zo [[Usadená hornina|sedimentov]]. Oproti iným, [[Michail Vasilievič LomonosovVasilievič_Lomonosov|Michail Lomonosov]], v tej dobe tvrdil, že pre vznik hornín sú významné oba procesy. Prispel tiež k poznaniu úlohy času v geológii.
 
A.G. Werner spolu s [[Georg Christian FüchselChristian_Füchsel|Füchselom]] priniesli modernú metodológiu geologického výskumu. Füchsel tiež navrhol používať ako označenie vedy skúmajúcej Zem najmä exaktným spôsobom, termín ''geognózia'', ktorý sa však neujal.
 
Začala sa vyvíjať [[stratigrafia]]. Jej základy položili [[Nikolaus Stanton]] a James Hutton už okolo roku 1788. [[Wiliam Smith]] nakreslil v roku 1815 prvú [[geologickáGeologická mapa|geologickú mapu]] Anglicka. Smith začal so získavaním stratigrafických dát skúmaním [[fosíliaFosília|fosílií]], čím prispel k zaužívaniu [[Pravidlo rovnakých skamenelínrovnakých_skamenelín|pravidla rovnakých skamenelín]]. [[Paleontológia]] sa tak stala neoddeliteľnou súčasťou viacerých odborov geológie hlavne prostredníctvom [[biostratigrafia|biostratigrafie]]<ref>Andrusov, D. a kol., 1980, ''[[Stratigrafický slovník Západných Karpát|Stratigrafický slovník Západných Karpát 1 A-K]]''. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, s. 19 – 28</ref>.
 
[[Charles Lyell]] publikoval svoju slávnu knihu ''Principles of Geology'' prvýkrát v roku 1830 a pokračoval v nových, doplnených vydaniach až do svojej smrti v roku 1875. Geologickú históriu Zeme rozdelil na obdobia označené ''primary'', ''secondary'', ''tertiary'' a ''recent'', úspešne tiež aplikoval teóriu [[Princíp aktualizmu|aktualizmu]]. Táto teória je založená na tvrdení, že geologické procesy ako vplyv vody, vetra, vulkanizmu a zemetrasení, ktoré sa vyskytli v histórii Zeme sú rovnaké ako dnešné procesy. Opačná teória bola [[katastrofizmus]], ktorá tvrdila, že povrch Zeme sa sformoval pri dávnych katastrofách v minulosti, a v súčasnosti je nemenný. O jej aplikáciu sa opieral najmä paleontológ [[Georges Cuvier]]. Naopak [[Jean Baptiste de Lamarck]] tvrdil, že druhy sa prispôsobujú podmienkam, v ktorých žijú, v dôsledku čoho dochádza k postupným dedičným zmenám. Táto vtedy neakceptovaná teória bola označená ako [[Teória evolúcie evolúcie_(biológia)|princíp premenlivosti druhov]] a bola potvrdená až neskôr [[Charles Darwin|Ch. Darwinom]].
 
Cuvier sa spolu s [[Alexandre Brogniart|Alexandrom Brogniartom]] pokúšal zistiť vek hornín, podľa toho, ako hlboko od povrchu zeme sa nachádzajú. V tej istej dobe sa začali zaoberať viacerí geológovia problematikou určovania veku vrstiev a súvrství v skúmaných oblastiach. [[Adam Sedgwick]] sa zaoberal vo [[Wales]]e výskumom súvrství, ktoré zaradil do [[kambrium|kambrickej]] periódy, kým [[Roderick Murchison]], ktorý mapoval Wales v inej oblasti, sa zaoberal vyššie položenými súvrstviami, ktoré označil ako [[silúr]]. [[Charles Lyell]] sa v inej oblasti zaoberal poznávaním [[terciér]]u. Tieto výskumy umožnili porovnávať relatívny vek vrstiev a neskôr v roku 1881 umožnili na medzinárodnom kongrese v Bologni skompletizovať medzinárodne platnú [[Chronostratigrafická tabuľka|stratigrafickú tabuľku]]. To umožnilo porovnávať vek hornín, na základe podobnosti charakteristických znakov, vo všetkých krajinách po celej Zemi. Rozvoj stratigrafie urýchlila najmä potreba geologického prieskumu rudných a uholných ložísk. V 30. rokoch 19. storočia vznikli aj prvé geologické služby, najprv v roku 1830 v [[Spojené štáty|USA]] niektoré štáty založili svoje lokálne geologické služby, o 5 rokov neskôr bola založená geologická služba v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] ([[British Geological Survey|BGS]]). V roku 1849 bol založený aj [[Ríšsky geologický ústav vo Viedni]], kde pracoval [[Dionýz Štúr|D. Štúr]] aj [[Jan Krejčí|J. Krejčí]], považovaní za zakladateľov slovenskej a českej geológie.
Riadok 32:
Od konca 19. storočia sa začala intentzívne rozvíjať petrografia. Významným medzníkom bola implementácia polarizačných mikroskopov, s ktorou začal už [[Henry Clifton Sorby]] v roku 1858. Unifikácia v oblasti pomenovania hornín však prichádzala postupne. Až o storočie neskôr v roku 1976 unifikoval [[Albert Streckeisen|A. Streckeisen]] poverený vedením komisie IUGS pre petrológiu, pomenovania magmatických hornín.
 
V 20. rokoch 20. storočia sa postupne detailizovala [[chronostratigrafickáChronostratigrafická tabuľka|stratigrafická časová škála]], v oblastiach bez dostatku fosílií veľkých organizmov sa začal aplikovať [[mikropaleontológiaMikropaleontológia|mikropalontologický výskum]]. Obrovský význam mala kombinácia stratigrafie s rádiometrickým datovaním. V 50. rokoch sa začal rozvíjať výskum mikrofácií, ktoré definovali Brown a neskôr J. Cuvillier, pôvodne pre potreby vyhľadávania ropy.
 
Objav [[prirodzenáPrirodzená rádioaktivita|prirodzenej rádioaktivity]] začiatkom storočia, umožnil na základe analýz určiť aj absolútny vek hornín. Už v predvojnovom období Angličan [[Arthur Holmes|A. Holmes]] publikoval výsledky U-Pb datovaní [[devón]]skych hornín. Informácie o tom, že horniny devónu sú najmenej 370 miliónov rokov staré, boli prvými, ktoré sa pokúšali aplikovať geochronologické metódy v stratigrafii.
 
V roku 1976 bol vydaný medzinárodný stratigrafický [[medzinárodnýMedzinárodný stratigrafický návodstratigrafický_návod|návod]] pod vedením komisie [[Hollis Dow Hedberg|H.D. Hedberga]]. Štandardizácia označenia jednotlivých geologických období, ktorá je v mnohých krajinách iná, má za následok existenciu veľkého množstva nadbytočných názov, prebieha dodnes.
 
=== Od geosynklinál ku platňovej tektonike ===
V priebehu 19. storočia sa tiež vyvíjali názory na spôsoby a príčiny [[orogenézaOrogenéza|orogenézy]]. Rozvíjali sa i dve [[geotektonika|geotektonické]] hypotézy. Fixisti, ktorých predstavoval napr. [[Jean-Baptiste Élie de BeaumontÉlie_de_Beaumont|J. Elie de Beaumont]] spozoroval, že horské pásma nie sú rovnakého veku a definoval, už dlhšie používanú hypotézu, podľa ktorej bola kontrakcia ([[vrásnenie]], v širšom zmysle [[orogenéza]]), spôsobená zmršťovaním chladnúcej [[Zemská kôra|zemskej kôry]]. Kontrakciu malo spôsobovať chladnutie a tuhnutie Zeme. [[James Hall]] považoval za hybnú silu vrásnenia horizontálne (tangenciálne) sily. V priebehu niekoľkých desaťročí Američan [[James Dwight Dana|J.D. Dana]] predstavil teóriou o mobilných pásmach zeme [[geosynklinála]]ch a stabilných [[Kontinentálna platforma|platformách]]. [[Grove Karl Gilbert|G.K. Gilbert]] sa zaoberal výskumom [[orogenetickéOrogenetické pohyby|orogenetických]] a [[epiorogenetickéEpiorogenetické pohyby|epiorogenteických]] pohybov zeme a niektorých ďalších geologických procesov, definoval pri tom tzv. diastrofizmus. Mobilistické hypotézy o pohybe kontinentov vyjadrili napr. [[Antonio Snider-Pellegrini]] alebo [[Alfred Wegener]].
 
[[Marcel Alexandre Bertrand|A.M. Bertrand]] a [[Eduard Suess|E. Suess]] koncom 19. storočia vyčlenili niekoľko období deformácií – epochy orogenézy, ktoré označili ako [[kaledónskeKaledónske vrásnenie|kaledónska]], [[hercýnskeHercýnske vrásnenie|hercýnska]] a [[alpínskeAlpínske vrásnenie|alpínska]]. Bertrand sa rovnako ako švajčiarski geológovia [[Arnold Escher von der Linth]] a [[Maurice Lugeon]] sa ako prví zaoberali [[príkrovPríkrov (geológia)|príkrovmi]], ktoré boli presunuté na vzdialenosť mnohých kilometrov.
 
Významný medzník v geológii znamenala teória [[pohyb kontinentov|pohybu kontinentov]] uverejnená [[Alfred Wegener|Alfredom Wegenerom]] už v roku [[1912]]. No musela takmer 50 rokov čakať, kým začala byť akceptovaná po dôkazoch po dôkazoch [[Harry Hammond Hess|Harryho Hessa]] a [[Robert Sinclair Dietz|Roberta Dietza]], ktorý dokázali, že dno oceánov sa [[Rozchádzanie oceánskeho dnaoceánskeho_dna|rozchádza]]. Spolu s ďalšími dôkazmi tieto objavy prispeli, k tomu aby bola teória [[platňováPlatňová tektonika|platňovej tektoniky]] akceptovaná geológmi po celom svete. Teória platňovej tektoniky mala všestranný dopad na pochopenie príčinnosti geologického vývoja, na jej rozvoj je dnes zameraný aj súčasný geologický výskum.
 
== Všeobecné princípy geológie ==
Riadok 50:
'''[[Princíp aktualizmu]]''' hovorí, že geologické procesy, ktoré formovali zemský povrch v minulosti sú rovnaké, ako súčasné procesy. Tento základný postulát prvýkrát definoval James Hutton slovami ''Prítomnosť je kľúčom k minulosti''.
 
'''[[Princíp superpozície superpozície_(geológia)|Princíp superpozície]]''' hovorí, že v slede sedimentov ([[súvrstvieSúvrstvie|súvrství]]), ktoré nie sú geologicky porušené, sa mladšia vrstva nachádza nad staršou. Na základe tohto princípu môžeme vidieť súvrstvie ako vertikálny časový záznam, ktorý zaznamenáva časový sled ukladania vrstiev sedimentov od najstaršieho po najmladší.
 
'''[[Princíp prerážania]]'''. [[Intruzívna hornina|Intrúzia]], ktorá prerazí cez uložený sediment, je mladšia ako daný sediment.
 
'''[[Princíp podobnosti druhov]]''' niekedy tiež označovaný ako princíp rovnakých skamenelín je založený na zhode [[fosíliaFosília|fosílií]] v sedimentoch. Ako sa organizmy rozšírili v nejakej časovej perióde na svete, ich výskyt, alebo naopak ich absencia môže poskytnúť informáciu o relatívnom veku vrstiev.
 
== Členenie geológie ==
Riadok 62:
** [[Mineralógia]] (zaoberá sa [[minerál]]mi, ich tvarom, vznikom, zložením, atď…)
** [[Petrológia]] (zaoberá sa stavbou a vznikom [[hornina|hornín]], jej opisná časť sa volá [[petrografia]])
** [[tektonikaTektonika (geológia)|Tektonika]] (študuje pohyby v zemskom telese a javy pri tom nastávajúce)
** [[Geochémia]] (študuje chemické zloženie Zeme, chemické procesy formujúce horniny a migráciu chemických prvkov v prírodných dejoch)
 
* [[Historická geológia]]: rekonštruuje fázy dejín Zeme. Ako pomocné vedy historickej geológie slúžia:
** [[Stratigrafia]] (zisťuje vek hornín, [[fosíliaFosília|fosílií]] a sedimentov)
** [[Paleontológia]] (skúma históriu [[život]]a na Zemi, vyhynuté organizmy na základe fosílnych záznamov)
** [[Paleogeografia]] (skúma rozmiestnenie a zmeny tvaru [[kontinent]]ov v geologickej histórii)
Riadok 80:
** [[Hydrochémia]] (geologické problémy pri zisťovaní kvalitatívnych parametrov podzemných a povrchových vôd)
** [[Inžinierska geológia]] (geologické problémy pri stavbe ciest, sídlisk, železníc, vodných nádrží a podobne)
** [[Environmentálna geológia]] (rieši environmentálne problémy vznikajúce pri: banskej činnosti, [[geologickýGeologický prieskum|geologickom prieskume]], atď…)
 
* Príbuzné odbory a medziodborové vedy
** [[Geofyzika]] (zaoberá sa fyzikálnymi vlastnosťami Zeme, konkrétne zemetraseniami, [[gravitáciaGravitácia|gravitáciou]], [[Magnetické pole Zemepole_Zeme|magnetickým poľom]], [[rádioaktivitaRádioaktivita|rádioaktivitou]] Zeme)
** [[Geonika]] (sleduje vplyvy činností [[človek]]a a ním vyvolaných aktivít na prírodné prostredie a interakciu prírodného a antropogénneho [[Životné prostredie|prostredia]])
 
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Geológia“