Webový prehliadač: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 10 369 bajtov ,  pred 6 rokmi
d
Revízia 5857605 používateľa 193.87.167.23 (diskusia) bola vrátená /experiment
(lalalala)
Značka: vyprázdnenie
d (Revízia 5857605 používateľa 193.87.167.23 (diskusia) bola vrátená /experiment)
{{na úpravu}}
 
{{neutralita}}
 
[[Súbor:Usage share of web browsers (Source Net Applications).svg|right|thumb|Vývoj podielu webových prehliadačov]]
 
'''Webový prehliadač''' alebo '''webový prezerač''' alebo '''web browser''' (z [[angličtina|angl.]]) je [[Aplikácia (informatika)|aplikačný]] [[softvér]] umožňujúci používateľovi zobrazenie a interakciu s [[HTML]] dokumentmi hosťovanými na [[web server|webových serveroch]] alebo na lokálnom [[súborový systém|súborovom systéme]]. Medzi prehliadače dostupné pre [[personal computer|PC]] patria napr.: [[Internet Explorer]], [[Mozilla Firefox|Firefox]], [[Opera (webový prehliadač)|Opera]], [[Google Chrome]] a [[Safari (webový prehliadač)|Safari]]. Prehliadač je najčastejšie používaným druhom tzv. ''„používateľského agenta“'' (user agent), t. j. klienta určitého [[balík internetových protokolov|internetového protokolu]]. Najrozsiahlejšia známa zbierka prepojených dokumentov je známa ako [[World Wide Web]].
 
== Protokoly a štandardy ==
Prehliadače komunikujú s [[web server]]mi primárne pomocou HTTP (protokol na prenos [[hypertext]]u), ktorým sa prenášajú [[webstránka|webstránky]]. HTTP umožňuje aj odosielanie informácií web serveru. V čase písania tohto článku je najpoužívanejšou verziou HTTP HTTP/1.0, ktorý je plne definovaný v [[Request For Comments|RFC]] [http://www.ietf.org/rfc/rfc2616.txt 2616]. Na rozdiel od väčšiny prehliadačov ho napríklad [[Microsoft]] [[Internet Explorer]] [[Kritika Internet Explorera#HTTP a MIME|plne nerešpektuje]].
 
Stránky sú jednoznačne identifikované pomocou [[Uniform Resource Locator|URL]] (uniform resource locator). Predstavuje adresu dokumentu a začína špecifikáciou protokolu, najčastejšie ''http:''. Prehliadače zvyčajne podporujú rozličné protokoly ako ''ftp:'' [[File Transfer Protocol|FTP]] (protokol na prenos súborov), ''gopher:'' ([[Gopher]]) a ''https:'' [[HTTPS]] (verzia HTTP kryptovaná pomocou [[SSL]]).
 
[[Formát súboru]] dokumentu webstránky je zvyčajne [[Hypertext Markup Language|HTML]] (značkový hypertextový jazyk) a identifikuje ho [[Multipurpose Internet Mail Extensions|MIME]] ''typ obsahu''. Väčšina prehliadačov natívne podporuje okrem HTML aj rôzne formáty ako obrázky ([[JPEG]], [[PNG]] a [[GIF]]) a je možné túto podporu rozšíriť použitím [[plugin]]ov. Kombinácia ''typu obsahu'' a protokolu umožňuje návrhárom vkladať do stránok obrázky, animácie, video, zvuk a [[streamovanie|streamované médiá]] alebo ich pomocou stránok sprístupniť.
 
Rané prehliadače podporovali iba veľmi jednoduchú verziu HTML. Rýchly vývoj [[proprietárny softvér|proprietárnych]] prehliadačov v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] viedol k rozmachu neštandardných dialektov HTML, čo malo za následok problémy s kompatibilitou. Hovoríme, že v tomto období prebiehali tzv. „[[vojny prehliadačov]]“. Moderné webové prehliadače ako [[Mozilla]], [[Opera (web browser)|Opera]] a [[Safari (web browser)|Safari]] podporujú štandardizované HTML a XHTML (od verzie HTML 4.01), ktoré by sa malo zobrazovať rovnako na všetkých prehliadačoch. Internet Explorer nemá zatiaľ plnú podporu HTML 4.01 a [[XHTML]] 1.x. V dnešnej dobe sú mnohé stránky vytvorené za pomoci [[WYSIWYG]] nástrojov na generáciu HTML ako [[Macromedia Dreamweaver]] alebo [[Microsoft Frontpage]]. Tieto často generujú za normálnych okolností neštandardný HTML kód, čím znemožňujú prácu [[W3C]] v oblasti vývoja štandardov, špecificky pri XHTML a [[CSS]] (kaskádové štýly, používajú sa na tvorbu vzhľadu stránky).
 
Niektoré populárne prehliadače majú dodatočné komponenty pre podporu [[Usenet]] news, [[Internet Relay Chat|IRC]] (chat) a [[E-mail|emailového]] klienta. Medzi podoprované protokoly môžu patriť [[Network News Transfer Protocol|NNTP]] (protokol na prenos Usenet news), [[Simple Mail Transfer Protocol|SMTP]] (protokol na odosielanie pošty), [[Post Office Protocol|POP]] a [[Internet Message Access Protocol|IMAP]] (protokoly na prehliadanie a správu poštovej schránky).
 
== História ==
[[Súbor:WorldWideWeb FSF GNU.png|right|thumb|WorldWideWeb pre NeXT, uvedený v roku 1991, bol prvý webový prehliadač]]
Pozri aj [[História internetu#World Wide Web|História internetu]] a [[vojny prehliadačov]].
 
[[Tim Berners-Lee]], priekopník použitia [[hypertext]]u pri zdieľaní informácií, vytvoril v roku [[1990]] prvý prehliadač a v roku [[1991]] ho predviedol kolegom v [[European Organization for Nuclear Research|CERN]]. Odvtedy je vývoj prehliadačov neoddeliteľne spojený s vývojom samotného webu.
 
Pôvodný účel prehliadača bol pôvodne ako užitočná aplikácia pre prácu s obrovským telefónnym zoznamom CERN. V spôsobe interakcie s používateľom sledoval protokoly gopher/telnet, čím umožnil každému používateľovi jednoducho prezerať stránky iných. Bola to však neskoršia integrácia grafiky, ktorá ho urobila predátorom internetu.
 
Explózia popularity webu bola spustená grafickým prehliadačom [[NCSA Mosaic]], ktorý pôvodne fungoval na [[UNIX]]e, ale čoskoro bol [[portovanie|portovaný]] na platformy [[Apple Macintosh]] a [[Microsoft Windows]]. Verzia 1.0 bola uvoľnená v septembri [[1993]]. [[Marc Andreessen]], vedúci tímu Mosaic v NCSA, odišiel, aby vytvoril spoločnosť neskôr známu ako [[Netscape Communications Corporation]].
 
Netscape uvoľnil svoju vlajkovú loď [[Netscape Navigator|Navigator]] v októbri [[1994]] a uspel hneď nasledujúci rok. [[Microsoft]], ktorý do tej doby zmeškal internetovú vlnu, teraz vstúpil na trh s produktom [[Internet Explorer]] narýchlo odkúpeným od [[Spyglass]], Inc. Tým sa začala éra známa ako „[[vojny prehliadačov]]“, boj o podiel na trhu medzi softvérovým gigantom Microsoft a začínajúcou firmou Netscape, ktorá bola do veľkej miery za popularizáciu World wide webu.
 
Vojny priniesli web na prah miliónov radových používateľov PC, ale na druhej strane ukázali, do akej miery môže komercionalizácia zamedziť snahám o [[štandardizácia|štandardizáciu]]. Microsoft aj Netscape liberálne vkladali do svojich prehliadačov [[proprietárny softvér|proprietárne]] rozšírenia HTML a snažili sa vyhraniť diferenciáciou produktu. Vojny skončili v roku [[1998]], kedy bolo jasné, že trend straty trhového podielu Netscape je nezvratný. Dôvodom bolo sčasti to, že Microsoft integroval prehliadač s operačným systémom a uzatváral dohody o pribalení s [[OEM]] dodávateľmi; kvôli týmto praktikám čelila spoločnosť žalobám zo strany [[monopol|protimonopolného]] úradu.
 
Odpoveďou Netscape bolo uvoľnenie [[zdrojový kód|zdrojového kódu]] ich aplikácie ako [[open source]], čím vznikla [[Mozilla]]. Toto nezastavilo stratu podielu na trhu. Spoločnosť odkúpila [[America Online]] ku koncu roku [[1998]]. Spočiatku bojoval projekt Mozilla o priazeň vývojárov, ale do roku [[2002]] sa vyvinul na relatívne stabilný a mocný balík aplikácií pre prácu s internetom. Bola uvoľnená Mozilla 1.0, aby sa tento míľnik zaznamenal. V roku 2002 sa začal tiež odvodený projekt, z ktorého nakoniec vznikol populárny [[Mozilla Firefox]]. V roku [[2004]] bol uvoľnený Firefox 1.0. Podľa posledných údajov z roku 2005 má Mozilla a odvodené produkty na svedomí približne 10% webovej premávky.
 
[[Opera (web browser)|Opera]], rýchly prehliadač populárny na mobilných zariadeniach, bol v niektorých krajinách uvoľnený v roku [[1996]] a na trhu s prehliadačmi webu pre PC zostáva v roli okrajového hráča.
 
Prehliadač [[Lynx (prehliadač)|Lynx]] zostáva populárny v oblasti používateľov [[UNIX]]ov a s nejasnou víziou, pretože je kompletne textovo založený. Existuje niekoľko textových prehliadačov s rozšírenými schopnosťami ako [[links]] a od neho odvodené projekty ako [[ELinks]].
 
Hoci na scéne [[Apple Macintosh]] tradične dominovali Internet Explorer a Netscape Navigator, zdá sa, že budúcnosť patrí [[Safari (web browser)|Safari]], prehliadaču od [[Apple Computer|Apple]] založenom na [[layout engine]] [[KHTML]] (z [[open source]] prehliadača [[Konqueror]]). Safari je štandardným prehliadačom dodávaným s [[Mac OS X]]. Ďalšími populárnymi prehliadačmi na tejto platforme sú Mozilla Firefox a Camino (založený tiež na Mozille).
 
V roku [[2003]] Microsoft ohlásil, že Internet Explorer už nebude dostupný ako oddelený produkt, ale stane sa súčasťou evolúcie na platforme Windows a nebude ďalej vyvíjaný pre Macintosh. Na začiatku roku [[2005]] však ohlásil, že zmenil plány a verzia 7 bude okrem vyvíjaného operačného systému [[Windows Vista]] dostupná aj pre [[Windows XP]] a [[Windows 2003 Server]]
 
== Vlastnosti ==
Rozličné prehliadače sa odlišujú tým, aké majú schopnosti. Moderné prehliadače používajú množstvo techník a štandardov, ktoré v začiatkoch webu neexistovali. Ako bolo skôr poznamenané, počas [[vojny prehliadačov]] nastal rapídny a chaotický nárast technológií používaných na Webe.
 
=== Podpora štandardov ===
* [[HTTP]] a [[HTTPS]]
* [[HTML]], [[XML]] a [[XHTML]]
* [[Grafické formáty súborov]] ako [[GIF]], [[PNG]], [[JPEG]] a [[Scalable Vector Graphics|SVG]]
* [[Cascading Style Sheets|Kaskádové štýly]] (CSS)
* [[JavaScript]] ([[Dynamic HTML]])
* [[HTTP cookie|Cookies]]
* [[Digitálne certifikáty]]
* [[Macromedia Flash]]
* [[Java applet]]y
* [[Favicon|Favikony]]
 
=== Fundamentálne vlastnosti ===
* Správca [[Záložka (informatika)|záložiek]]
* [[Download manager|Správca sťahovaní]]
* [[Web cache|Cacheovanie]] obsahu
* Podpora multimédií pomocou [[plugin]]ov
 
=== Užitočné vlastnosti a prístupnosť ===
* [[Automatické dopĺňanie]] URL a formulárov
* [[Záložkové prehliadanie]] (tabbed browsing)
* Blokovanie [[vyskakovacie okno|vyskakovacích okien]]
* [[Filtrovanie reklamy]]
 
== Pozri aj ==
* [[História internetu]]
* [[Prístupnosť]]
* [[Browser exploit]]
* [[Mikroprehliadač]]
* [[Webová aplikácia]]
* [[Zoznam webových prehliadačov]]
* [[Porovnanie webových prehliadačov]]
* [[Trhový podiel webových prehliadačov]]
 
[[Kategória:World Wide Web]]
[[Kategória:Webové prehliadače| ]]
4 410

úprav