Metod Kaľavský: Rozdiel medzi revíziami

'''Metod Kaľavský''' (* [[26. jún]] [[1924]], [[Sedlice (okres Prešov)]]) bolje učiteľ,slovenský stredoškolský[[folkloristika|folklorista]] profesor, okresný školský inšpektor, folklorista,a funkcionár [[Matica slovenská|Matice slovenskej]].

DetstvoV prežilrokoch v[[1930]]–[[1939|39]] prvejnavštevoval česko-slovenskejnárodnú republike ako žiak národnej školyškolu v Sedliciach a žiak meštianskejmeštiansku školyškolu v [[Gelnica|Gelnici]] ([[1930]]-[[1939|39]]). Stredoškolské vzdelanie získal v rokoch [[Prvá slovenská republika1940]]–[[1945|Slovenskom štáte45]] na Učiteľskej akadémií v [[Prešov]]e ([[1940]]-[[1945|45]]). V povojnovej Česko-slovenskejPo republikevojne si kvalifikáciu rozšíril o odbor slovenský jazyk, zemepis a dejepis.

AkoV učiteľrokoch a neskôr riaditeľ strednej školy v Sedliciach (1945-[[1951]]) významnoupôsobil mierouako prispel k rozvoju školstva, spoločenskéhoučiteľ a kultúrnehoneskôr života v rodnej obci. Rodáci si s úctou a uznaním spomínajú na jeho organizačné a riadiace aktivity nielen pri zakladaní a rozvoji Osemročnejriaditeľ strednej školy, alev aj aktivity nad rámec jeho učiteľských a riaditeľských povinnostiSedliciach. IšloVyvíjal najmä o jeho národoveckýosvetovú a patriotickykultúrnu entuziazmus zameraný na povojnový rozvoj obce: elektrifikácia obce, pravidelná [[autobus]]ová doprava, zavedenie [[rozhlas]]u, miestneho kina, vybudovanie kúpaliska a jeho sprevádzkovanie. Nie menej významné boli jeho aktivity spojené s osvetovou a kultúrnou činnosťou prevažne mladých občanov obce Sedlice:činnosť v ''Sdružení katolíckej mládeže'' /(SKM/,) a Ochotníckom divadelnom krúžku ''Poľana'', či v založení a vedení Mužského speváckeho súboru Sedličan, ktorý založil v roku [[1983]] a viedol ho do roku [[1988]]. Medzi jeho významné aktivity patrí aj autorstvo scenára pre televízny film ''Šarišské Vianoce'', ktorý za jeho spolupôsobenia bol v Sedliciach nakrútený a v Československej televízii vysielaný pod názvom ''Slamená krása'' v roku [[1985]]. Po odmietnutí príkazu komunistickej strany založiť jednotné roľnícke družstvo v obci bol z funkcie riaditeľa školy odvolaný ([[1951]]) a musel opustiť Prešovský okres. S nemalými problémami získal miesto učiteľa na druhej základnej škole v Bardejove[[Bardejov]]e. V štúdiu popri zamestnaní na Vyššej pedagogickej škole v Prešove ([[1958]]-[[1960]]) si doplnil kvalifikáciu o predmet pracovná výchova. Svojou komunikatívnosťou, presvedčivou organizátorskou mobilitou a odbornými schopnosťami sa vypracoval na zástupcu riaditeľa jedenásťročnej strednej školy, neskôr na okresného školského inšpektora a vedúceho Okresného pedagogického strediska v Bardejove ([[1953]]-[[1970]]). V roku [[1975]] absolvoval štúdium somatopédie na Pedagogickej fakulte UK v [[Trnava|Trnave]]. Po verejnom odsúdení vstupu armád [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] do Česko-Slovenska v roku [[1968]] a po nástupe normalizácie ho komunistická strana poslala ([[1971]]) na prevýchovu do Východoslovenských železiarni, kde bol nútený zotrvať 15 rokov až do svojho odchodu do dôchodku (1986). V roku veľkého spoločenského obratu 1989 sa s ním opäť stretávame v centre politického diania na niekoľkých úsekoch spoločenského života v Bardejove. Jeho aktivita najvýznamnejšie zarezonovala v obnovenom matičnom hnutí horného Šariša iniciovaním a podporou rozvoja ľudových tradícií a hudobnofolklórneho hnutia, najmä Hornošarišských piesni a tancov v [[Raslavice|Raslaviciach]]. Ako člen najvyšších orgánov Matice slovenskej v Bratislave a funkcionár regionálnych matičných štruktúr sa rozhodujúcim spôsobom zaslúžil o vybudovanie Cyrilometodského pamätníka nad Bardejovom.

[[Kategória:Slovenskí filmoví scenáristifolkloristi|Kaľavský, Metod]]