Hongkong: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix. |
× Múzeum kultúrneho dedičstva v Hongkongu |
||
Riadok 1:
{{Na rozšírenie}}
'''Hongkong''' (nesprávne ''Hong Kong''; po [[čínština|čínsky]]: 香港 - Siang-kang) je jedna z dvoch osobitných administratívnych oblastí [[Čínska ľudová republika|Číny]] a do roku [[1997]] od Číny nezávislý štát spravovaný [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]].
Řádek 9 ⟶ 6:
Základ ekonomiky Hongkongu tvorí zahraničný obchod, valutovo-finančné operácie, elektronický, spracovateľský, ľahký a textilný priemysel, ktorý pracuje predovšetkým na export. Je tu veľký námorný prístav a uzlové letisko. Dynamika rozvoja všetkých stránok života umožnila priradiť Hongkong k tzv. [[Ázijské tigre|mladým tigrom Ázie]], ktoré sa podľa základných parametrov činnosti približujú k rozvinutým krajinám, ktoré majú vysokú životnú úroveň obyvateľstva.
==Kultúra==
===Múzeá===
====Múzeum kultúrneho dedičstva v Hongkongu (Múzeum Museum of Heritage Hongkong)====
Toto hongkongské zaujímavé múzeum je otvorené denne okrem utorka medzi 10:00 a 18:00 (2013) a dostupné hongkongskou mestkou dráhou Mass Railway Transit (MRT). Budova múzea je položená neďaleko zastávky na hnedej linke Che Kung Temple. Múzeum funguje pod záštitou regionálneho štátneho kultúrneho úradu Leisure and Cultural Services Department spadajúceho pod hongkongskú vládu a na viacerých poschodiach ponúka šesť stálych výstav, ktoré boli nadizajnované firmou Reich+Petch. Týmito výstavami sú sieň so zameraním na spracovanie dejín hongkongských severných oblastí New Territories Heritage Hall, galéria pre deti Children's Discovery Gallery na nádvorí múzea, sieň so zameraním na exhibíciu s témou kantónskej opery Cantonese Opera Heritage Hall, výstava čínskych umeleckých diel T. T. Tsui Gallery of Chinese Art, ktorá vystavuje medziiními aj artefakty z múzea Tsui Museum of Art a výstavná sieň Chao Shao-an Gallery. Vstupné do múzea zahŕňa všetky výstavy a je nízke, za návštevu zaplatíte 10 hongkongských dolárov, čo v prepočte činí 1 euro, okrem stredy, kedy je vstup do múzea bez poplatkov. Zľavnený lístok stojí polovicu a majú naň nárok, podobne ako u nás, žiaci, študenti, dôchodci a telesne postihnutý a ich sprievodca. Skupiny nad 20 osôb majú tiež zľavu. Pre opakované návštevy jednotlivcov a stálych návštevníkov je možné zakúpiť si týždennú pernamentku v hodnote 30 HKD (3 euro) alebo ročnú pernamentku v hodnote ca 100 HKD (10 euro), rodinná verzia pred dve dospelé a dve maloleté osoby vyjde na 200 HKD (20 euro). Taktiež existuje možnosť zakúpiť si jednorázovú pernamentku pre jednotlivcov alebo skupiny pre jednorázový vstup do všetkých štátnych múzeí v Hongkongu.
Podľa terajších archeologických výskumov žili ľudia v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5000 rokmi. Dokazujú to rôzne neolitické artefakty a kamenné gravúry, ktoré sú vystavené v zadnej časti prízemia, v hale New Territories Heritage Hall. Počas vlády dynastie Chan (206 pred n. l. po 260 p. n. l.) bolo územie Hongkongu osídlené Číňanmi. Počas vlády dynastie Tchang (618-907) sa tento región začal využívať ako prístav. Prvé výraznejšie osídlenie regiónu nastalo počas dynastie Jüan (1261-1368), aj keď ešte stále išlo o okrajový región, ktorého obyvateľstvo sa živilo predovšetkým rybolovom a chovom perlorodiek. Tieto časové obdobia sú vo výstavnej sieni New Territories Heritage Hall pekne spracované, v jednej väčšej sále na prízemí je vo forme drevených lodí, člnov a predajných stánkov napodobnený prístav stredovekého Hongkongu. Väčšie osídlenie pobrežia Južnej Číny je známe z moreplavby portugalského moreplavca menom Fernão Pires de Andrade z roku 1517. V roku 1699 prostredníctvom Východoindickej spoločnosti na územie Číny prišli Briti, ktorý výrazne ovplyvnili nasledujúce dejiny mesta. Po zahájení dovozu neslávneho ópia, ktoré viedlo k prvej ópiovej vojne a po nasledovnom obsadení honkongského teritória Britmi v roku 1841 sa v roku 1843 Honkkong stal oficiálnou britskou kolóniou. Britské kráľovstvo si z vojenských strategických dôvodov a z dôvodov zabezpečenia obyvateľstva kolónie pitnou vodou v roku 1898 od Číny na 99 rokov prenajalo 235 ostrovov a ďalšie časti položené severne (tzv. New Territories). Všetky tieto udalosti sú v New Territories Heritage Hall chronologicky tématizované a podložené exponátmi. Vďaka liberalizácii obchodu, ktoré sa po prvej ópiovej vojne presadili, sa z Hongkongu vyvinula významná liberálna zóna pre obchod vo Východnej Ázii. Medzi rokmi 1851 - 1931 sa počet obyvateľov zvýšil z 33 000 na 879 000, z čoho 95 % tvorili Číňania. Veľkoplošné čierno-biele fotografie dokumentujú tento vývin. Krátko po vypuknutí druhej svetovej vojny sa britský Hongkong vzdal nepriateľskému Japonsku. Po vojne bolo mesto z väčšej časti zdevastované a schudobnené. Po vyhlásení Čínskej ľudovej republiky sa zo Šanghaja do Hongkongu presťahovalo veľa firiem. Po zrušení ekonomického embarga zo začiatku 1950 rokov sa z Hongkongu stala jedna z navyspelejších ekonomík sveta. Výstava na to detailne poukazuje foto a videodokumentáciou rožširovania osád do dnešnej podoby rozsiahlych mrakodrapových komplexov. V 80. rokoch 20. storočia čínsky vodca Teng Siao-pching predstavil doktrínu pod menom Jedna krajina - dva systémy, ktorá umožnila deklaráciu medzi Čínskou ľudovou republikou a Spojeným kráľovstvom, podľa ktorej sa 1. júla 1997 z Hongongu stal špeciálny administratívny región tzv. Special Administrative Region (SAR) v rukách Číny. Hongkong dnešnej doby, hlavne kvôli niektorým svojim odlišným zákonom, bojuje so zvýšeným prisťahovalectvom z čínskej pevniny, od ktorého sa Hongkongčania dištancujú. V Hongkongu sa v dnešku prejavujú prvé následky absentujúcej domokracie, nakoľko podiel slobodne volených poslancov predstavuje už iba 40 % a zvyšok tvoria kádre zo zastupiteľstiev verných Pekingu. Tohto moderného “červeného ducha” pocíti i návštevník v múzeách, nakoľko niektoré exponáty priamo poukazujú na významnosť zavádzajúceho sa režimu. Napr. mnohopočetne vystavené obrazy s červenými plodmi, majolika s prevažne červenou glazúrou a pod. Červený drak zosadá na hongkongskú kultúru.
V roku 2013 bola na navrchnejšom poschodí múzea nainštalovaná exhibícia Bruce Lee, ktorá tématizovala život a celoživotné pôsobenie svetoznámeho herca, učiteľa a umelca bojových umení Bruce Leeho. Táto výsava je momentálnym stredobodom múzea, vo vstupnej hale na schodoch, stojí Bruce Leeho zlatá socha v nadživotnej veľkosti. V prvej vstupnej chodbe exhibície sa na zrkadlové steny premietala videoinštalácia Bruce Leeho životného kréda: “Pohybuj sa ako voda - buď tichý ako zrkadlo”. V nasledujúcej menšej miestnosti sa muzejníkom podarilo vytvoriť priam intímnu atmosféru, tým že menšiu miestnosť zariadili na spôsob obývačky, vyzdobenú s osobnými, zarámovanými fotografiami zo života a s televízorom v strede miestnosti, ktorý v slučke vysielal 40 minútovú biografiu tohto nadaného herca. Druhá obrazovka na stene vzadšie vysielala spomienky Bruce Leeho dcéry na otca. Z tejto menšej miestnosti viedla výstava do otvorenej haly, ktorá predstavovala napodobnenú telocvičnu. Po okrajoch boli vystavené exponáty ako Bruce Leeho obľúbená športová kombinéza, jeho batoh na boxovanie. Ďalej tam boli vystavené rebriny a bojové makety, ktoré sa predtým nachádzali v súkromnom vlastníctve Bruce Leeho. Za halou nasledovala chodba s televíznymi obrazovkami, ktoré vysielali výber najlepších bojových scén z bojových filmov, v ktorých počas svojho krátkeho života účinkoval. V nasledujúcom odseku výstavy ma zaujala vystavená súkromná Bruce Leeho knižnica a možnosť virtuálne si zalistovať v jeho knihách. Pomocou dotykovej obrazovky bolo možné prezrieť si venovania v originálnych knihách a prečítať umelcove poznámky, ktoré zanechal predovšekým v knihách s témou bojových umení. Veľmi zaujímavá bola aj kancelárska korešpondenčná výbava ako pečiatky, perá a listové hárky Bruce Leeho bojových škôl z amerického Hollywoodu. Bolo vidieť, že Bruce Lee vedel nielen bojovať, ale mal zmysel aj pre vkus, štýl a eleganciu. Dokazujú to aj zábery z troch filmov v ktorých elegantne tancuje čaču. Ku koncu exhibície bola výstava na leporelových stenách presýtená nespočetnými plagátmi, komiksami, reklamnými produktami a výstrižkami z dobových periodík, ktoré dokumentujú umelcovu kariéru v šhovbiznise. Zaujímavosťou bolo, že výstava Bruce Lee ponúkala vlastnú mobilnú aplikáciu pre mobilné prístroje ako mobilný telefón alebo tablet, ktorá návštevníkom ponúkala informácie o exponátoch priamo na ich prístroj, ďalej obsahovala zvukový doprovod a pre najmenších napínavú interaktívnu hru integrovanú do prostredia výstavy. Aplikáciu bolo možné stiahnuť prostredníctvom QR-kódu z nástennej tabule pri vstupe.
Na druhom poschodí prebiehala, narozdiel od tématiky bojových umení, rozsiahla expozícia tématizujúca život a pôsobenie slávneho hongkongského módneho dizajnéra dámskej módy a miestneho rodáka Eddieho Laua. Tento dizajnér začiatkom 1970 rokov študoval módne dizajnérstvo v Londýne a taktiež v Londýne uskutočnil svoju prvú módnu prehliadku. Essie Lou je nielen dizajnérom spojeným s Hongkongom ale aj zakladateľom myšlienky zakomponovania dizajnu do regionálnej hudby a miestneho sveta šovbiznisu. Eddie Lau pre múzeum sprístupnil svoje archívy módnych návrhov, kostýmov z módnych prehliadok a fotografií. Tieto obnášajú jeho návrhy svetoznámych kolekcií, uniformy pre Cathay Pacific Airways a Dragonair a taktiež haute couture, teda šitie na mieru pre svetové celebrity ako Pak Suet-sin, Michelle Yeoh, Liza Wang and Eunice Lam. Exhibícia ďalej predstavuje príklady kolekcií pre Anitu Mui a koncertné róby pre osobnosti ako Roman Tam, Denise Ho and William So. Ďalšími exponátmi sú množstvo fotografií, video nahrávok s rozhovormi s návrhárom a exponáty so vzťahom na umelcovu činnosť od roku 1962 do roku 2012. Táto výstava predstavuje nielen hlavnú predstavu o módnom dizajne ale i spôsob akým sa obyvatelia Hongkongu podieľajú na spoločensko živote dnešnej doby. Málokedy som v múzeu zažil toľko očarených ľudí so žiariacimi očami ako na tejto výstave. Fascinácia z vystavených šiat a noblesná atmosféra sa prenášala priamo na návštevníkov.
Na prízemí múzea bola ďalšia rozsiahla expozícia venujúca sa téme svetoznámej kantónskej opery. Pestrofarebné rekvizity a kostými lemovali steny. Z každého rohu zaznievali zvukové nahrávky árií, ktoré si návštevníci mohli prehrávať. Od vchodu bola výstava podľa časovej postupnosti zoradená od jej počiatkov až po dnešok. Významné postavenie účinkujúcich sa v opere odzrkadluje v náročnosti kostýmov. Tie najnáročnejšie ručne vyhotovené kostými z minulosti boli sprístupnené verejnosti. Na výstave kostýmov kantónskej opery v duchu režimu samozrejme prevládala opäť červená farba.
== Pozri aj ==
| |||