Sumeri: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč |
sumeri Značky: odstránenie referencie vizuálny editor |
||
Riadok 1:
{{Staroveká Mezopotámia}}
'''Sumeri''' boli etnikum neznámeho pôvodu, ktoré žilo v južnej Mezopotámii.
== Meno ==
Slovo Sumer
==Tzv. sumerská otázka ==
== Charakteristika ==
Do známej histórie vstúpili okolo roku 3000 pred Kr., kedy už je doložená existencia viacerých mestských štátov. Rovnako ako
▲Do známej histórie vstúpili okolo roku 3000 pred Kr., kedy už je doložená existencia viacerých mestských štátov. Rovnako ako [[staroveké Grécko]] sa aj Sumer skladal z mestských štátov (takmer nikdy to nebol len jeden štát), napríklad [[Eridu]] (najjužnejšie sumerské mesto, pahorok (tell) Abú Šahrajn), [[Nippur]] (dnešný Nuffar, od [[13. storočie|13. storočia]] neobývaný), [[Šuruppak]] (dnešná Fára), [[Uruk]] (pahorok Varka [al-Warká]), [[Kiš]] (najsevernejšie sumerské mesto, dnešný Tell al-Uhajmir a Ingharra), [[Lagaš]] (dnešný al-Hibá), [[Umma]] (dnešná Jocha) a [[Ur]] (dnešný al-Mukajjar).Podľa [[Sumerský kráľovský zoznam|Sumerského kráľovského zoznamu]] bolo v Sumeri vždy iba jedno kráľovstvo (podľa sídelného mesta [[dynastia|dynastie]]).
Sumeri mali rozvinuté remeslá, obchod, písomníctvo, architektúru (stavali vodné diela, chrámy, paláce, opevnenia a podobne), živili sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka a rybolovom. Sú zrejme autormi najstaršieho známeho
Ich meno v novoveku už úplne upadlo do zabudnutia a boli znova objavení až koncom 19. storočia. Hlinené tabuľky objavené v
== Dejiny Sumerov ==
Po roku 3800 pred Kr.
▲==== Sumeri a Semiti ====
▲Po roku 3800 pred Kr. (t. j. v polovici 4. tisícročia pred Kr.) v dôsledku častých dažďov stúpli moria, ktoré spôsobili potopy v nížinách a sú zdrojom (aj [[Biblia|biblických]]) povestí o [[potopa|potope]]. Zároveň sa však stali priechodnými púšte, čo umožnilo migrácie obyvateľstva.
Podľa posledného stavu poznania Sumeri, prvé mezopotámske
Okrem Sumerov do Mezopotámie prišli aj
==== Urucká kultúra, vznik písma (4000 - 3200 pred Kr.) ====
V rokoch 4000 - 3200 pred Kr. (iné pramene 3500 - 3000 pred Kr.) prakticky v celej Mezopotámii existovala
Po roku 3300 (iné pramene 3100) pred Kr. urucká kultúra dosiahla svoj vrchol najmä v južnej Babylonii, čiže v tzv. Sumeri (vznik prvej tzv.
==== Džemdetnasrská kultúra (3200 až 2900 pred Kr.) ====
V rokoch 3200 až 3000 pred Kr. (iné pramene 2950 - 2750 pred Kr.) existovala v Babylonii a v Mezopotámii v užšom zmysle
Sumerské písmo sa už používa aj pre jazyk Semitov v severnej Babylonii, ktorých už môžeme nazvať
=== Ranodynastické obdobie (3000 - 2340 pred Kr.) ===
[[Súbor:Sumerian MS2272 2400BC.jpg|thumb|250px|Tabuľka s menami niektorých sumerských bohov približne z rok 2400 pred Kr.]]
V rokoch 3000 až 2340 pred Kr. (iné pramene 2750 až 2350 pred Kr. ) nasledovalo v Mezopotámii tzv.
V tomto období sa v Mezopotámii formujú
V sociálnej oblasti sa niekedy v tomto období oddelila svetská moc (dedičný vládca/kráľ „lugal“ v paláci) od predtým jedinej náboženskej moci (najvyšší správca/veľkňaz „en(si)“ v chráme/svätyni). Monumentálne svätyne sa zmenšili a zato sa zjavili prvé veľké (svetské) paláce (v Kiši okolo 2700 pred Kr. ). Každé mesto malo svojho vlastného najvyšieho boha. Okrem toho sa (asi už aj pred ranodynastickým obdobím) rozlišovali dva druhy tzv. „domácností“: súkromné domácnosti a inštitucionálne domácnosti . Súkromné domácnosti boli viacgeneračné príbuzenské rodiny bývajúce a pracujúce v/pri jednom dome. Mali 20 až 30 členov a združovali sa do
Prvá fáza ranodynastického obdobia (3000 - 2600 pred Kr.) je známa len nedostatočne, lebo písomné pramene sú zriedkavé. Druhá (2600 - 2340 pred Kr. ) je naopak zdokumentovaná dobre. Najdôležitejšími mestami v prvej fáze boli Kiš a Uruk. V meste Uruk vládol niekedy na začiatku tohto obdobia
Najdôležitejším mestom druhej fázy bol bohatý Ur s dôležitým prístavom, ďalej mesto
=== Akkadské obdobie - Akkadská ríša (2340 – 2159 pred Kr.) ===
V rokoch 2340 až 2159 pred Kr. (iné pramene 2330 až 2150 pred Kr. ) nasledovalo v Mezopotámii akkadské obdobie (
Obdobie sa začína roku 2340 pred Kr., kedy
Sargonov syn a nástupca
Počnúc vládou
V tomto období dejín vznikali nápisy v
=== Guti a lagašský štát (2159 – 2109 pred Kr.) ===
Roku 2159 pred Kr. Guti ovládli (najmä) severnú časť Babylonie (bývalého akkadského štátu), zatiaľ čo na juhu sa znova „aktivovali“ viaceré sumerské metstké štáty, predovšetkým Lagaš a potom Ur (tzv.
==== II. lagašská dynastia (2164 – 2109 pred Kr./k do 2061) ====
Najviac dokladov z južnej Babylonie máme o mestskom štáte II. dynastie z Lagaša, ktorá vládla v mestách Lagaš a Girsu. Hlavným mestom bolo
Hoci bol štát rozlohou veľmi malý, jeho vplyv (najneskôr) od čias
Za Gudeových nástupcov už moc lagašského štátu opäť slabla, pravdepodobne v dôsledku rastúceho vplyvu Uruku. Roku 2109 pred Kr. (k2061 pred Kr.) posledného vládcu z tejto dynastie menom
=== Obdobie III. urskej dynastie (Ur III) (2111 – 2003 pred Kr./k 2064 – 1955 pred Kr.) ===
Jedným z miestodržiteľov sumerského Utu-chengala z Uruku (pozri hore) bol jeho brat Ur-Nammu, ktorému bol pridelený Ur, hlavné centrum mesačného boha
Zipo syn
Šulgiho nástupcovia (
Štát tretej urskej dynastie bol vysoko centralizovaný. Bol rozdelený na provincie, ktoré sa asi kryli s bývalými mestskými štátmi. Na ich čele stál miestodržiteľ (
=== Starobabylonsko-staroasýrske obdobie (2003 – 1594 pred Kr./k 1955 - 1531) ===
V tomto období existovalo v Mezopotámii najprv veľa mestských štátov, z ktorých sa postupne najdôležiteším stal
Podrobnosti o tomto období pozri v článku
== Zdroje ==
|