Bajt: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 1:
* FUCK ALL[[zettabajt]]
{{Násobky bajtu}}
'''Bajt''' (angl. ''byte'') je jednotka informácie.
 
1 bajt = osmica bitov.
 
V slovenčine sa zvykne bajt označovať aj ako ''slabika''. Je to časť strojového slova ([[word]]).
V 8-bitovom kódovaní, napríklad v [[ASCII]], jeden bajt tvorí jeden ľubovoľný znak (t. j. písmeno, samostatné interpunkčné znamienko, medzeru alebo iný znak).
 
== Veľkosť ==
Pri prakticky všetkých dnešných počítačoch obsahuje 1 bajt práve 8 bitov. V skorších architektúrach sa vyskytovali bajty s veľkostiam napr. 6, 7 či 9 bitov (počítač [[PDP-10]] mal dokonca nastaviteľnú dĺžku bajtu v rozmedzí 1–36 bitov).
 
Z dôvodov jednoznačnosti sa vo formálnych špecifikáciách (a často v odbore [[Počítačová sieť|počítačových sieti]]) používa termín ''oktet'' (angl. ''octet'') pre postupnosť práve 8 bitov.
 
Do jedného bajtu je možné uložiť celkom 2<sup>''n''</sup> rôznych hodnôt, kde ''n'' je veľkosť bajtu v bitoch. Pre 8-bitový bajt to znamená 256 hodnôt, tzn. napr. [[Celé číslo|celé čísla]] v rozsahu 0–255. Tieto hodnoty možno vyjadriť pomocou 2&nbsp; hexadecimálnych číslic (00<sub>H</sub>–FF<sub>H</sub>). Pomocou 8-bitových bajtov možno takisto zapisovať znaky kódovania [[ASCII]].
 
== História ==
Termín ''byte'' zaviedol [[Werner Buchholz]] v roku [[1956]], pri práci na počítači [[IBM Stretch]]. Spočiatku tento termín popisoval skupinu 1–6&nbsp;bitov, prechod na 8-bitový bajt sa udial ku koncu roka a neskôr sa 8-bitový byte stal štandardom pre počítač [[System/360]]. Slovo ''byte'' vzniklo úpravou slova ''bite'' (''sústo''), aby sa predišlo zámenou so slovom ''bit''.
 
== Jednotka množstva informácie ==
Pokiaľ sa bajt používa ako jednotka informácie, označuje sa veľkým ''B'', zatiaľ čo malým ''b'' sa označuje bit. Teoreticky správnejšie, avšak menej užívané, je značiť bit slovom ''bit'' a bajt malým písmenom ''b'', pretože v [[SI|sústave Si]] je veľké ''B'' značkou pre jednotku hladinu akustického tlaku ''bel'' (a navyše sú značky začínajúce veľkým písmenom prevažne vyhradené pre jednotky odvodené z mien osôb).
 
S týmito jednotkami sa používajú bežné predpony, napr. 10&nbsp;[[Gigabyte|GB]], 11&nbsp;[[Megabit|Mb]]/[[Sekunda|s]]. Veľkosti [[elektronická pamäť|pamäte]] sa zvyčajne udávajú v bajtoch, prenosové rýchlosti počítačových sieti v bitoch (za sekundu).
 
Niekedy sa miesto bežných predpôn (vyjadrujúcich [[mocnina|mocniny]] desiatich) používajú binárne predpony, vyjadrujúce mocniny dvoch. Napr. K=2<sup>10</sup>, M=2<sup>20</sup>, G=2<sup>30</sup>, 1Mbyte = 1048576byte, čo ale spôsobuje menšie rozdiely vo veľkostiach (napríklad <math>10^3</math> = 1000, ale <math>2^{10}</math> = 1024). V súčasnosti sa preto doporučuje používať pre násobky čísla 2 špeciálne predpony a skratky (KiB, MiB).
 
== Vedľajšie jednotky ==
 
'''Kilobajt''' (angl ''kilobyte''), je jednotka, ktorá pôvodne predstavovala 1024 [[bajt]]ov, teda 2<sup>10</sup> bajtov. Pretože počítače pracujú v dvojkovej sústave, bol zvolený tento násobok namiesto obvyklého 1000 a práve kvôli svojej „neokrúhlosti“ sa zaviedlo označenie '''KB''' (a nie '''kB''').
 
V decembri [[1998]] IEC (International Electrotechnical Commission) odporučila pre počítačové jednotky nový systém označovania násobkov, v ktorom bola pre pôvodný 1 kilobyte = 1024 B navrhnuté označenie kibibyte ('''KiB''') a zavedená jednotka 1 kilobyte = 1000 B so skratkou '''1 kB''', tak ako je obvyklé v [[SI|sústave Si]].
Podobne sú na tom aj ostatné odvodené jednoty. Sú to tieto jednotky :
 
* [[kilobajt]]
* [[megabajt]]
* [[gigabajt]]
* [[terabajt]]
* [[petabajt]]
* [[exabajt]]
* [[zettabajt]]
* [[yottabajt]]