Grécka hudba: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 21:
=== Rembetiko ===
Zvláštnu časť gréckej ľudovej hudby tvorí štýl rembetiko. Vznikol až v modernej dobe, v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Svoj pôvod má v Malej Ázií. Je to tzv. grécky blues. Vznikol keď prišli do Grécka prišli Maloázijskí Gréci po vypálení mesta Smyrna a následnej Grécko-tureckej výmene obyvateľstva. Mnoho Grékov z Anatólie sa usadilo v okolí Atén a v okolitom kraji [[Atika]]. Tu mali problémy s prácou, financiami, mnohé rodiny boli často na pokraji úplnej chudoby, preto tu vznikali rôzne kriminálne spolky a kluby kde sa týto ľudia stretávali. Tak vznikol štýl rembetiko. Ľudia tu spievali o sociálnych problémoch, chudobe a drogách, často v ironickom podaní. Časté pointy týchto piesní boli napríklad never nikomu, ani priateľom, nespoliehaj sa že Ti niekto pomôže alebo vezmi si hašiš a buď šťastný. Rembetiko bolo hrané v maloázijskom gréckom-orientálnom štýle, neskôr bola melódia obohatená aj o iné melódie a týmto spojením vznikol charakteristická melódia rembetika ale aj celkovej modernej gréckej hudby. Najslávnejší rembetis, teda spevák rembetiko bol určite [[Markos Vamvakaris]], rodák z ostrova Syros, ktorí spieval v [[Pireus|Pireu]] a v [[Atény|Aténach]]. Je autorom celosvetovo známej piesne Frangosyriani (katolícke dievča zo Syrosu). Tradičný hudobný nástroj rembetika je určite grécky brnkací nástroj [[Buzuki]], ktoré je od tejto doby najobľúbenejším nástrojom Grékov, ale aj menšia verzia Buzuki, tzv. Baglamas. Rembetiko bolo vo vyšších kruhoch odsudzované, dokonca za Metaxasovho režimu v 40. rokoch bolo zákonom zakázané, no ani to nedokázalo šírenie tohto štýlu zastaviť. Speváci rembetiko, ''rembetes'', sa stretávali v baroch ''Teke'', kde spievali, tancovali a fajčili vodnú
=== Laika a Syrtaki ===
'''Grécka hudba''' je súčasťou [[Grécky folklór|gréckeho folklóru]]. Rozdeľuje sa do viacerých kategórií, predovšetkým je to hudba ľudová (''dimotiki mousiki'') a a populárna (''laiki mousiki''). Grécka hudba sa zaraďuje medzi [[Orient|orientálne štýly hudby]]. Orientálne prvky môžeme sledovať v gréckej hudbe už od [[Mykénska kultúra|mykénskej kultúry]].
== Ľudová hudba ==
Ľudová grécka hudba sa začala formovať približne v 9 stor. po Kr. a vychádza z antickej a byzantskej ľudovej hudby. Korene novogréckej hudby môžeme nájsť v 8. stor. pred Kr. v tzv. [[orientalizujúce obdobie|orientalizujúcom období]] gréckej kultúry, kedy spoločne s umením, či architektúrov bola od východných civilizácii prebraná aj hudba. Je pravdepodobné, že pretrvali aj skoršie hudobné vplyvy, ešte z [[mykénska kultúra|mykénskej doby]], ktorá bola tiež orientálna. Celkovo zaraďujeme grécku hudbu do orientálnych štýlov. Medzi 4.-9. stor. po Kr. prijala grécka-byzantská hudba veľa nových orientálnych vplyvov z [[Perzia|Perzie]], odkiaľ čerpala celkovo [[byzantská kultúra]] (aj umenie, či zvyky). Takto sa utvorila [[byzantská hudba]], ktorá predstavovala pomiešanie starých gréckych a perzských vplyvov. Byzantskú hudbu, jej štýl, si osvojili najprv [[Arabi]], ktorí ovládli rozsiahle byzantské oblasti a neskôr Osmanskí [[Turci]], ktorí grécku Byzanciu zničili, avšak nadviazali na jej kultúru.
Grécky folklór bol ovplyvnený hlavne počas tureckej nadvlády, kedy sa často spievalo o odboji proti Turkom, tak vznikli tradičné ľudové zbojnícke piesne (''kleftika tragoudia''). Grécka hudba je odlišná v rôznych častiach Grécka. Štýl, ktorý tu bol opísaný je charakteristický pre pevninské Grécko, najčastejšie hudobné nástroje sú klarinet (''klarina'') a lauto, prípadne [[úd (hudobný nástroj)|úd]] (''oudi''), čo sú orientálne mandolíny. Hudba pevninského Grécka je veľmi odlišná od ostatnej balkánskej hudby. Každý kraj pevninského Grécka má niečo špecifické. [[Epirus]] je známy pomalými smútočnými piesňami, známymi ako ''miroloi'', prípadne ''klamata (lamenty)'' tieto piesne sú polyfonické a ich pôvod je ešte zo staroveku. [[Tesália]] má melodickejšie piesne, známe sú tu hlavne piesne gréckeho nomádskeho kmeňa [[Sarakacani|Sarakacanov]] a poľnohospodárov [[Karaguni|Karagunidov]]. Piesne [[Rumélia|Stredného Grécka]] a [[Peloponéz]]u sú veľmi rýchle.Trocha odlišný štýl pevninskej gréckej hudby nájdeme v [[Macedónia|Macedónií]] a [[Západná Trácia|Trácií]], tamojšie piesne sa podobajú balkánskemu štýlu, predovšetkým bulharským piesňam. V pevninskom Grécku sa sa tancuje tanec ''Syrtos'', ''Karagouna'', ''Sta tria'', ''Kleistos'', ''Kalamatianos'', ''Tsakonikos'' a najpopulárnejší tanec je určite akrobatické ''Tsamiko''.
Na [[Grécke ostrovy|gréckych ostrovoch]] v [[Egejské more|Egejskom mori]] sa hrá odlišný štýl piesní, viac melodických, bez klarinetu, ale s husľami (violi), [[Cymbal|cymbalom]] (''santouri'') a laotom či [[úd (hudobný nástroj)|údom]] (''oudi''). Tancujú sa tu tance ''Syrtos'', ''Sousta'' či ''Pidichtos''. Ostrovné piesne sa nazývajú ''Nisiotika tragoudia''.
Podobnú hudbu nájdeme aj v gréckej hudbe zo západnej [[Anatólia|Anatólie]] a [[Cyprus|Cypru]], tu sa jedná o hudbu pôvodom z mestských centier byzantskej doby. V západnej Anatólií, v mestách ako [[Smyrna]], [[Bursa|Prusa]] či [[Ayvali]] boli populárne tzv. ''amanes'', boli to typické anatólske piesne, ktoré začínali povzdychom ''aman''. Hudobné nástroje z Anatólie boli hlavne brnkacie, [[buzuki]], laouto, oudi, [[baglama]], cymbal (''santouri''), [[kanun]] (''kanonaki'') a husle (''violi''). Odlišné tóny nájdeme v hudbe z anatólskeho kraja [[Pontos]]. Tu prevláda sláčikový nástroj ''Kemenče'', na ktorý sa hrá zvislo. Melódie sú v silno orientálnom štýle. Často sa tu spieva o odboji proti Turkom, ktorý stále trval v pontských horách, tieto pontské piesne však nenazývame ''kleftika tragoudia'', ale ''antartika tragodia'', od slova ''antartis (povstalec)''. Pontské tance sú veľmi rýchle a divoké, často a pri nich strieľalo do vzduchu. Známe pontské tance sú ''Chalai'', ''Tik'', ''Dipat'', ''Trigona'' a ''Syrtos''. [[Kapadócia|Kapadócku]] grécku hudbu môžeme nazvať kombináciou medzi hudbou zo západnej Anatólie a ostrovov s pontským folklórom.
Na [[Cyprus|Cypre]] sú zvláštnosťou veršované piesne menom ''tsiatista (čiatista)'', podobné [[Kréta|krétskym]] ''mantinádam''. Známe ľudové piesne sú ''Ta rialia'', ''Ešem vereverem'' či ''Portokalia tou karava''. Tradičné ľudové nástroje sú husle (''fkiolin''), [[Oud|oudi]] (orientálna mandolína) a ľudová flauta (''pithkiavlin'') a orientálny bubon (''toumberleki''). Tancujú sa tu tance ''Syrtos'', ''Sousta'', ''Antikristos'', ''Zeibekiko'', ''Karsilamas'' a ''Tsatsia''.
Tradičný tanec Grékov z [[Istanbul|Konštantínopolu]] je byzantské [[Chasapiko]], tradičné hudobné nástroje z Konštantínopolu laouto, oudi, [[kanun]] v menšej miere aj klarinet. Mnohé grécke piesne z Konštantínopolu vznikli ešte v byzantskej dobe. Najznámejšie Konštantinopolské piesne sú Chasapiko politiko, chasaposerviko a eche gia panagia. Tradičná [[Kréta|krétska]] hudba je veľmi špecifická, hlavným nástrojom je tu ''lyra'', sláčikový nástroj podobný ako ''kemenče''. Známe sú tu veršované vtipné piesne ''mantinades (mantinády)'', Tradičné krétske tance sú ''Pentozalis'' a ''Syrtos''. Podobne ako v Ponte aj tu sú tance divoké s militantným podtónom.
== Grécka hudba od 20 storočia ==
[[Súbor:Bouzouki_tetrachordo.jpg|right|thumb|
Buzuki
]]
Okrem ľudovej hudby vznikala od začiatku minulého storočia aj populárna grécka hudba. Počiatkom modernej gréckej hudby bol štýl ''Rembetiko'', ktorý vznikol v [[Atény|Aténach]] a bola to hudba [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských Grékov]], ktorí boli do Grécka presídlení po Grécko-tureckej výmene obyvateľov v roku 1923.
=== Rembetiko ===
Zvláštnu časť gréckej ľudovej hudby tvorí štýl rembetiko. Vznikol až v modernej dobe, v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Svoj pôvod má v Malej Ázií. Je to tzv. grécky blues. Vznikol keď prišli do Grécka prišli Maloázijskí Gréci po vypálení mesta Smyrna a následnej Grécko-tureckej výmene obyvateľstva. Mnoho Grékov z Anatólie sa usadilo v okolí Atén a v okolitom kraji [[Atika]]. Tu mali problémy s prácou, financiami, mnohé rodiny boli často na pokraji úplnej chudoby, preto tu vznikali rôzne kriminálne spolky a kluby kde sa týto ľudia stretávali. Tak vznikol štýl rembetiko. Ľudia tu spievali o sociálnych problémoch, chudobe a drogách, často v ironickom podaní. Časté pointy týchto piesní boli napríklad never nikomu, ani priateľom, nespoliehaj sa že Ti niekto pomôže alebo vezmi si hašiš a buď šťastný. Rembetiko bolo hrané v maloázijskom gréckom-orientálnom štýle, neskôr bola melódia obohatená aj o iné melódie a týmto spojením vznikol charakteristická melódia rembetika ale aj celkovej modernej gréckej hudby. Najslávnejší rembetis, teda spevák rembetiko bol určite [[Markos Vamvakaris]], rodák z ostrova Syros, ktorí spieval v [[Pireus|Pireu]] a v [[Atény|Aténach]]. Je autorom celosvetovo známej piesne Frangosyriani (katolícke dievča zo Syrosu). Tradičný hudobný nástroj rembetika je určite grécky brnkací nástroj [[Buzuki]], ktoré je od tejto doby najobľúbenejším nástrojom Grékov, ale aj menšia verzia Buzuki, tzv. Baglamas. Rembetiko bolo vo vyšších kruhoch odsudzované, dokonca za Metaxasovho režimu v 40. rokoch bolo zákonom zakázané, no ani to nedokázalo šírenie tohto štýlu zastaviť. Speváci rembetiko, ''rembetes'', sa stretávali v baroch ''Teke'', kde spievali, tancovali a fajčili vodnú fajkuznámi (''nargiles''). Rembetes často kradli, podvádzali a preto mnohé piesne rembetika boli zložené vo väzeniach. Rembetiko patrí dnes medzi najpopulárnejšie grécke hudobné štýly. Okrem Vamvakarisa boli speváci ako [[Giorgos Mouflouzelis]], [[Marika Papagika]], [[Roza Eskenazi]], Antonis "Dalgas" Diamantidis, Babis Bakalis a Michalis Genitsaris. Dnes sa tomuto štýlu venuje hlavne [[Giorgos Dalaras]].
| |||