František Révai (1489 – 1553): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
preklad |
rozšírenie |
||
Riadok 20:
== Životopis ==
František I. sa narodil ako syn Ladislava Révaia z Aranyánu a Anny Esteleki (''Eszteleky'').
Pre [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] získal aj svojho brata Štefana, ktorý neskôr slúžil ako kapitán dunajského vojenskho loďstva, ale aj [[Valentín Török|Valentína Töröka]] (''Török Bálint'') a [[Jovan Nenad|Jovana Nedada]] (''Crni Jovan, cár Jovan'').<ref name="Pálffy68">{{harvbz|Pálffy|2010|St=68}}</ref>
Ferdinand I. ho okrem významných súdnych funckcií odmenil za jeho zásluhy aj donáciou na polovičku Sklabinského hradu a panstva v roku 1527. Druhú polovičku tohoto pansta definitívne získal v roku 1540. Blatnické hradné panstvo získal v roku 1539. V roku 1545 daroval svojmu bratovi Štefanovi časť získaných majetkov v Turčianskej župe: Trebostovo, Jahodníky a podiely v Bystričke, Necpaloch, Žabokrekoch.
Bol veľkým prívržencom [[Reformácia|reformácie]] a zachovali sa listy, ktoré mu poslal [[Martin Luther]] ako odpovede na jeho otázky ohľadom vierouky.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
*{{ Citácia Harvard
| Priezvisko = Pálffy
| Meno = Géza
| OdkazNaAutora =
| Kapitola = Zvláštna cesta medziaristokraciu uhorského kráľovstva
| URLKapitoly = http://www.snk.sk/swift_data/source/NBU/Zborniky/Revai/63.pdf
| Strany = 63{{--}}84
| Dátum =
| Titul = Révaiovci v slovenských dejinách : Zborník prác z interdisciplinárnej konferencie 16. – 17. september 2008
| URL = http://www.snk.sk/?RR
| PriezviskoEditora = Kovačka
| MenoEditora = Miloš
| PriezviskoEditora2 = Augustínová
| MenoEditora2 = Eva
| PriezviskoEditora3 = Mačuha
| MenoEditora3 = Maroš
| Edícia = Studia historico-bibliographica Turociensia
| Rok = 2010
| Miesto = Martin
| Vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]]
| ISBN = 978-80-89301-46-1}}
== Pozri aj ==
* [[Révaiovci]]
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* []
== Zdroj ==
* {{preklad|hu|Révay Ferenc (alnádor)
<!-- Révay László és Esztelneky Anna fia. [[1521]]-ben már [[Báthory István (nádor)|Báthory István nádor]] titkára volt. A [[mohácsi vész]] után [[I. Ferdinánd magyar király|Ferdinánd]] pártjához csatlakozott. Ő nyerte meg e pártnak bátyját Istvánt és a híres [[Cserni Jován|cár Jovánt]] [[1527]]-ben, mely érdemeiért Ferdinánd megkoronáztatása után a királyi tábla elnökévé nevezte ki és királyi adományként [[Szklabinya]] vár felét kapta. [[1540]]-ben megszerezte a másik részt is. [[1532]]-ben [[Turóc vármegye]] [[örökös főispán]]jává nevezték ki. [[1538]]-ban [[királyi személynök]] volt. Több birtokot szerzett adományozás és házasság által. [[1542]]-ben [[nádor]]i helytartói méltóságra emeltetett. Jelen volt még az [[1550]]. országgyűlésen, ahol a 41. törvénycikkben a határvizsgáló-bizottság tagjául választották. Kedvelte a tudományt és a tudósokat. [[Verancsics Ferenc]] tőle kérte [[Bonfini]] IV. és V. tizedének kéziratát, amit a tudós bíbornok 1550. március 5-i levele bizonyít.
|