Maximilián Hell: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 194.160.184.130 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od GiMa38 |
|||
Riadok 17:
| Poznámky =
}}
'''Maximilián (Rudolf) Hell''' ({{v jazyku|deu|Maximilian (Rudolph) Höll/Hell}}, [[maďarčina|maď.]] ''Hell Miksa'') (* [[15. máj]] [[1720]], [[Štiavnické Bane]]{{--}}† [[14. apríl]] [[1792]], [[Viedeň]]) bol [[astronóm]], [[matematik]] a [[fyzik]] slovenského pôvodu.
== Pôvod ==
V zápise matričnej knihy rímskokatolíckeho farského úradu v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] je zapísaný ako ''Maximilianus Rudolphus Winthsachtiensis. Parentes D[ominus] Matthæus Cornelius Höll, et Julianna Victoria''. (preklad: Maximilián Rudolf z Vindšachtu [dnes časť Štiavnických Baní]. Rodičia P[án] Matúš Kornel Höll a Julianna Viktória). Ako jeho materinský jazyk prichádza do úvahy [[nemčina]] a [[slovenčina]], pretože pri jeho zápise do jezuitského rádu vo veku 18. rokov (1738) je uvedená položka ''Quas linguas calleat: Latinam, German. et Slav. bene.'' (preklad: Ktoré jazyky ovláda: Latinský, nem. a sloven. dobre).
O jeho otcovi menom [[Matej Kornel Hell|Matthäus Cornelius Höll]] sa z roku 1707 zachoval úradný zápis, že je ''natione Bohemus ex Schlackenberg'' (preklad: ''českej nácie zo Schlackenbergu''). "Natione Bohemus" môže znamenať z Čiech/Česka, narodený v Česku/Čechách, českej národnosti, ale označovali sa tak vtedy niekedy aj uhorskí Slováci (no spravidla protestanti). "Schlackenberg" sa spravidla (najmä u súčasných slovenských autorov) interpretuje ako [[Horný Slavkov]] v Česku ({{v jazyku|deu|Schlaggenwald}}) alebo [[Kremnica]]/?miesto v Kremnici na Slovensku, alebo (najmä staršie) ako [[Ostrov nad Ohří]] ({{v jazyku|deu|Schlackenwerth}}) v Česku. Podľa rodinnej tradície rodina Höllovcov pochádzala z Bavorska. V roku 1738 je Cornelius pri zápise svojho syna do jezuitského rádu uvedený ako ''Officialis German.'' (preklad: Nem. úradník). Meno Matthäus Cornelius Höll je nemecká podoba mena používaná aj vo vtedy štandardne používaných latinských textoch. V modernej nemčine sa jeho meno uvádza skôr ako Matthias Cornelius Höll/Hell; v modernej slovenčine znie Matúš Kornel Höll, ale obyčajne sa uvádza ako Matej Kornel Hell (Matthias = Matej, Matthäus = Matúš); a v modernej maďarčine sa uvádza ako Hell Máté Kornél alebo Hell Mátyás Kornél/Cornelius (Máté = Matúš, Mátyás = Matej).
Matka sa volala Julianna Victoria Staindl (v modernej slovenčine Julian (n) a Viktória Staindlová). Jej meno síce vyzerá nemecky, ale inak o nej nie je veľa známe.
V dospelosti sa, zdá sa, stotožňoval (aj) s Uhorskom ako krajinou a maďarčinou ako jazykom túto krajinu primárne reprezentujúcim, čo naznačuje jeho list zo 6. apríla 1769 Pátrovi Höllerovi, kde v súvislosti s výskumným pobytom v Škandinávii hovorí o Laponcoch ako "bratoch" Maďarov, "našom" maďarskom jazyku a pod.<ref>http://www.kfki.hu/~tudtor/tallozo1/hell/hell2.html#fIII1 list zo 6.4.1769 v maďarčine</ref>
[[Súbor:Hell Observatio transitus Veneris ante discum Solis 1770.jpg|thumb|right|''Observatio transitus Veneris ante discum Solis'' od Maximiliána Hella (1770)]]
== Život ==
Základné školské vzdelanie získal v Štiavnických Baniach, gymnázium v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Po skončení gymnázia požiadal Hell o prijatie do [[Spoločnosť Ježišova|jezuitského rádu]]. V roku [[1738]] nastúpil do [[Trenčín]]a do dvojročného noviciátu. V jeseni roku [[1740]] odchádza študovať do Viedne históriu, [[teológia|teológiu]] a [[filozofia|filozofiu]]. Ako poslucháč filozofie na viedenskej a asistent profesora J. Franza, založil s ním kabinet-múzeum experimentálnej fyziky, kde uložil svoju zbierku hodín, meracích prístrojov a modely banských strojov. Počas štúdia sa zaoberal najmä astronómiou a banským meračstvom. Preložil banské právo z nemčiny do latinčiny.
<br>V roku [[1745]] prichádza do [[Levoča|Levoče]], kde dva roky pôsobí ako [[profesor]] latinčiny, gréčtiny, dejepisu a zemepisu na jezuitskom gymnáziu. Vysvätený za [[kňaz]]a bol v roku [[1750]] a po vysviacke v [[1751]] ho rád vysiela do Banskej Bystrice, kde učí na jezuitskom gymnáziu, krátko na univerzite v Trnave. V roku [[1752]] ukončil štúdium na univerzite vo Viedni, kde bol promovaný za doktora filozofie a hneď odchádza do [[Kluža|Kluže]], kde okrem prednášania matematiky, fyziky a astronómie vybudoval hvezdáreň a zriadil nové kolégium.
<br>V roku [[1755]] bol poverený vykonávať funkciu riaditeľa univerzitného observatória vo Viedni, ktorú vykonával až do svojej smrti a ktoré sa stalo centrom prírodovedeckého bádania v habsburskej monarchii. Dvorský astronóm a matematik, profesor mechaniky na univerzite vo Viedni.
Osobitnú zásluhu má Maximilián Hell pri vybudovaní hvezdární v Trnave, Kluži, [[Budín]]e a v [[Jágr]]i. Veľký význam pre astronómiu mali jeho pozorovania prechodu Venuše pred slnečným diskom. Prechod [[1761]] pozoroval vo Viedni, na jeho základe vyvrátil názor o existencii satelitu Venuše. Uskutočnil expedíciu za severný polárny kruh na [[Dánsko|dánsky]] [[ostrov]] [[Vardö]], kde pozoroval druhý prechod [[Venuša (planéta)|Venuše]] popred [[slnko|slnečný]] disk. Na expedíciu ho pozval dánsky kráľ [[Kristián VII.]] Touto expedíciou si Hell získal svetové vedecké uznanie presným výpočtom slnečnej [[paralaxa|paralaxy]]. Jeho vypočítaná hodnota bola 8,82', jej dnešná hodnota je 8,79415'.
<br>Roku [[1775]] vypracoval návrh na založenie Ríšskej akadémie vied vo Viedni, vypracoval historickú mapu Uhorska podľa Anonymovej kroniky.
<br>Vydával astronomické ročenky Ephemerides Astronomicae ad meridianum Vindobonensem, ktoré začal vydávať v roku [[1757]] a vydával ich až do smrti t. j. do roku [[1792]]. Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti [[polárna žiara|polárnej žiary]] a [[magnetické pole|magnetického poľa]] [[Zem]]e. Okrem toho vydal 26 vedeckých štúdií.
Bol členom učených spoločností v [[Paríž]]i, [[Štokholm]]e, [[Bologna|Bologni]], [[Kodaň|Kodani]], [[Göttingen]]e, [[Trondheim]]e a v [[Londýn]]e. Spolupracoval s [[anglicko]]u [[Royal Society]] a v roku [[1790]] mu bol udelený [[Rad anglickej vlády]] (rad Kráľovskej spoločnosti). Jeho menom je na mape [[Mesiac (Zeme)|Mesiaca]] pomenovaný jeden z [[kráter]]ov. [[UNESCO]] v roku [[1970]] zaradilo 250. výročie jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností. Zomrel 14. apríla [[1792]] vo Viedni a pochovaný je v Maria Enzersdorfe.
Na počesť M. Hella je pomenovaná planétka [[3727 Maxhell|(3727) Maxhell]].
[[Súbor:Hell - Satellite Illusions.png|thumb|right|Znázornenie pozorovania Venuše-paralaxa]]
== Dielo ==
* ''Elementa Algebrae Joannis Crivellii magis illustrata et novis demonstrationibus et problematibus aucta'', 1745
* ''Adiumentum Memoriae manuale, seu tabulae succinctae historico-chronologico-genealogicae'' […], 1750, 1760, 1760, 1761, 1763, 1772, 1774, 1775, 1789 [po nemecky pod názvom ''Chronologisch-genealogisch-historisches Handbuch zum Behuf des Gedächtnisses'', 1796, 1797, 1800]
* ''Varia Compendia praxesque operationum arithmeticarum, itemque regulae aureae simplicis, compositae [...] cum primis ad usus mercatorum et civiles applicatae'', 1755
* ''Elementa Mathematica Naturalis Philosophiae ancillantia, ad praefixam in scholis normam concinnata'', 1755, 1760, 1761, 1762, 1768, 1773
* ''Exercitationum mathematicarum Partes tres'', 1755, 1759, 1760, 1773
* ''Ephemerides astronomicae ad meridianum Vindobonensem'', 1757 – 93
* ''Dissertatio complectens calculos accuratissimos Transitus Veneris per discum Solis in tertiam Junii 1769, praedicti, methodosque varias observationem hanc instituendi'', 1760
* ''Kurzer Unterricht der Oster-Feyer. Für den ungelehrten gemeinen Mann, sammt der gründlichen Wiederlegung einer Schrift, welche Herr [...] Schumacher [...] verfasset'', 1760
* ''Observatio transitus Veneris ante discum Solis die 5. Junii 1761, 1761, 1770''
* ''Introductio ad utilem usum Magnetis ex calybe'', 1762 [po nemecky pod názvom ''Anleitung zum nützlichen Gebrauch der künstlichen Stahl-Magneten'', 1762]
* ''Tabulae Solares ad Meridianum Parisinum'', 1763
* ''Tabulae lunares ad Meridianum Parisinum'', 1763
* ''Tabulae Planetarum Saturni, Iovis, Martis, Veneris et Mercurii ad Meridianum Parisinum'', 1763
* ''De Satellite Veneris'', 1765
* ''Elogium Rustici Tyrolensis celeberrimi Petri Anich'', 1766, 1768
* ''Observationes astronomicae ab anno 1717 ad annum 1752 factae et ab Augustino Hallerstein [...] collectae''. Zwei Theile, 1768
* ''Observatio transitus Veneris ante discum Solis die 3. Junii 1769 Wardöehusii'', 1770, 1770
* ''De parallaxi Solis ex Observationibus Transitus Veneris 1769'', 1773
* list zo dňa 8.3.1773 Michaelovi Denisovi, in: Michael's Denis Literarischer Nachlaß. Teil 2, 1802
* ''Supplementum Dissertationis de Parallaxi solis'', 1774
* ''Methodus astronomica sine usu Quadrantis vel Sectoris [...] elevationem poli cujusvis loci in continente siti accuratissimum definire'', 1774 [po nemecky pod názvom ''Astronomische Art, (...) allein durch Hülfe eines Sehrohres (...) die Polhöhe eines jeden auf dem festen Land gelegenen Ortes (...) zu bestimmen'', in: Beyträge zu verschiedenen Wissenschaften, 1775]
* ''Schreiben über die alhier in Wien entdeckte Magnetenkur, an einen seiner Freunde'', 1775
* ''Unpartheiischer Bericht der alhier gemachten Entdeckungen der künstlichen Stahlmagneten in verschiedenen Nervenkrankheiten'', 1775
* ''Erklärung über das zweite Schreiben Herrn D. Mesmers die Magnetkur betreffend an das Publikum, o.O. o.J; Von der wahren Größe, die der Durchmesser des vollen Mondes, oder der Sonne zu haben scheint, wenn man ihn mit freyem Auge ansieht'', in: Beyträge zu verschiedenen Wissenschaften, 1775
* ''Appendix Ephemerides anni 1777''. ''Aurorae borealis theoria nova'', 1776
* ''Der Zucker, ein neues Präservativmittel wider den Scorbut (Scharbock). Nebst einer Zuschrift, darinn des Scharbocks Ursachen etc. und auch des Zuckers Eigenschaften gründlicher erwogen und widerlegt werden, von Herrn von Albertiz'', 1779
* ''Epistulae Septem de Rebus mathematicis, in: Litterarium Commercium Josephi Steplingii'', 1782
* ''Monumenta, aere perenniora, inter astra ponenda'', 1789 [po nemecky pod názvom ''Drey neue Sternbilder, die als ewige Denkmäler am gestirneten Himmel errichtet werden sollten''. Aus dem Lateinischen von Anton Jungnitz, 1789, 1790]
* ''Diplomata, Bullae, Privilegia, libertates, immunitates, constitutiones et statuta etc. antiq. universitatis Vindobonensis'', 1791
* ''Beyträge zur praktischen Astronomie, in verschiedenen Beobachtungen, Abhandlungen und Methoden aus den Astronomischen Ephemeriden'' des Herrn Abbé Max. Hell aus dem Lateinischen übersetzt von L.A. Jungnitz, Breslau; Hirschberg 1791 – 94
* ''P.H.s Reise nach Wardoe bei Lappland und seine Beobachtung des Venus-Durchganges'' im Jahre 1769. Aus den aufgefundenen Tagebüchern geschöpft und mit Erläuterungen begleitet von Carl Ludwig Littrow, 1835
== Referencie ==
<references/>
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Maximilian Hell}}
== Externé odkazy ==
* [https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1951-23431-6267-37?cc=1554443&wc=MPX1-T3J:107654301,108107101,108107102,113648302 Zápis o krste v matrike]
* {{MUSAV|71}}
* Ferencová, Elena: Maximilián Hell – významná osobnost slovenskej vedy a techniky, 1995
* Hell, Matej Kornel; Hell, Maximilián in: ''[[Encyklopédia Slovenska]]'' II; 1978
* [http://csillagaszattortenet.csillagaszat.hu/magyar_18-19._sz._csillagaszata/20050612_hell.html A Hell (Höll) család a magyarországi kultúrában (po maďarsky)]
* [http://www.freeweb.hu/iratok/tudomany/pinzger/PINZGER.HTM Pinziger, Ferencz: Hell Mikzsa Emlékezete I—II., 1920, 1927 (po maďarsky)]
* [http://www.bbkl.de/h/hell_m.shtml Hell, Maximilian in: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon (po nemecky)]
* [[Slovenský biografický slovník]]
* [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1718 Maximilián Hell in: Osobnosti.sk]
* [http://mdz10.bib-bvb.de/~db/bsb00008369/images/index.html?seite=693 Hell, Maximilian in: Allgemeine Deutsche Biographie, Band 11, 1880 (po nemecky, švabach)]
* {{OsudBB}}
{{DEFAULTSORT:Hell, Maximilián}}
| |||